15.07.2004, 00:00

Rodičovská starostlivosť nemôže absentovať ani počas letných prázdnin

Podľa platnej právnej úpravy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov. Zákonodarca zároveň modifikoval, že deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, ako aj to, že práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

Podľa platnej právnej úpravy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov. Zákonodarca zároveň modifikoval, že deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, ako aj to, že práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

Rodičovské právo starať sa o deti je teda ich prioritným právom, rovnako ako je prioritným právom detí, aby ich vychovávali a starali sa o ne ich rodičia. Tieto práva na strane rodičov, ako aj na strane detí, platia dovtedy, pokiaľ rodičia chcú a praktickými skutkami (aj počas prázdnin) prezentujú svoju vôľu starať sa o deti a vychovávať ich. Ďalej, predmetnú výchovu a starostlivosť o deti zabezpečujú na takej úrovni a v takej kvalite, že to nie je na ujmu, ale v prospech dieťaťa. V prípade, že rodičia o svoje povinnosti nejavia záujem, alebo závažným spôsobom výchovu a starostlivosť o deti zanedbávajú, čím ich vystavujú určitému riziku z aspektu priamej starostlivosti, ako aj ich ďalšieho zdravého vývoja, alebo zneužívajú svoje rodičovské práva pri zabezpečovaní výchovy a starostlivosti o deti, štát má právo zasiahnuť v záujme dieťaťa a jeho výchovy aj proti vôli rodičov iným spôsobom. Môže to byť formou náhradnej výchovy v náhradnom rodinnom prostredí alebo ústavnej výchovy. Prioritná je vždy náhradná rodinná výchova a len v prípade, že ju nemožno zabezpečiť, náhradná výchova sa zabezpečuje formou ústavnej výchovy. Nad všetky úkony spojené s odlúčením dieťaťa od svojich rodičov proti vôli rodičov je však potrebné rozhodnutie súdu na základe zákona, pretože ide o výrazný zásah do rodičovských práv, a to v smere ich obmedzenia.
Pokiaľ ide o právo detí na rodičovskú starostlivosť a výchovu, je garantované platným právnym poriadkom vrátane medzinárodných zmlúv, resp. dohovorov. Osobitný význam má Deklarácia práv dieťaťa 20. novembra 1959 vyhlásená OSN. Obsahuje právo dieťaťa na rovnosť bez rozdielu rasy, náboženstva, pôvodu a postavenia. Od narodenia má mať právo na meno a štátnu príslušnosť, výhody sociálneho zabezpečenia, právo dospievať a vyvíjať sa v zdraví. Okrem toho má mať právo na primeranú výživu, bývanie, zotavenie a zdravotnícke služby. Ďalej deklarácia obsahuje nárok dieťaťa na vzdelanie, ktoré má byť bezplatné a povinné -- aspoň na základnom stupni. Má sa mu dostať vzdelania, ktoré zvýši jeho všeobecnú kultúrnu úroveň a poskytne mu rovnaké možnosti rozvíjať svoje schopnosti, vlastné názory a zmysel pre mravnú (osobnú) a spoločenskú zodpovednosť, aby sa mohlo stať užitočným členom spoločnosti. Má byť chránené pred všetkými formami zanedbávania, krutosti a využívania. Nemá byť predmetom nijakého spôsobu obchodu. Na čo sa zabúda predovšetkým počas letných prázdnin, kedy sa nejedno dieťa zamestnáva pred dovŕšením adekvátneho minimálneho veku (je nútené, resp. je mu dovolené, aby vykonávalo práce alebo zamestnanie, ktoré je na úkor jeho zdravia, bráni jeho telesnému, duševnému alebo mravnému vývoju).