13.09.2004, 00:00

Kde niet viny, tam niet deliktu

Pokiaľ nie je vina riadne preukázaná (bez dôvodných pochybností) musí súd rozhodnúť v prospech obžalovaného a oslobodiť ho.

Vyslovené či napísané slová treba chápať v spojitosti s vecou, o ktorú ide. Zásada prezumpcie neviny znamená, že pokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom nie je vyslovená vina, nemožno na toho, proti komu sa vedie trestné konanie, pozerať ako by bol vinný. Táto zásada je spätá so všeobecným demokratickým princípom "riadnosti" občanov, t. j. "každý občan je riadny, pokiaľ nebude preukázaný opak". Pokiaľ nie je vina riadne preukázaná (bez dôvodných pochybností), musí súd rozhodnúť v prospech obžalovaného a oslobodiť ho.

Za dôvodné pochybnosti sú považované skutkové okolnosti, ktoré majú zásadný význam pre záver a naplnenie či nenaplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty toho-ktorého trestného činu. Konkrétne to znamená, že bez ich odstránenia ďalším dokazovaním nemožno urobiť záver o naplnení skutkovej podstaty konaním obvineného.
Treba vedieť, že zo zásady prezumpcie neviny vyplývajú dve procesné pravidlá. 1. "In dubio pro reo" -- v pochybnostiach v prospech obvineného (to znamená, že pokiaľ v priebehu konania neboli odstránené dôvodné pochybnosti ohľadne viny obžalovaného, potom sa musí rozhodnúť v prospech obžalovaného) a 2. "na odsúdenie je potrebné, aby bola dokázaná vina obžalovaného" (z tohto pravidla vyplýva, že obžalovaný nemá povinnosť dokazovať žiadnu skutočnosť, svedčiacu v jeho prospech a dôležitú pre rozhodnutie vo veci samej, a nemá ani povinnosť vypovedať. Inými slovami, vina obvineného musí byť preukázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom).
Platí, že ak sa marí jeden zákon, ostatné sú značne oslabené. A neuváženými slovami o prezumpcii neviny možno negatívne ovplyvniť nielen individuálne právne vedomie obyvateľov, ale aj ich mravné vedomie. Lebo ďalej platí, že aké mravné zásady sú vkladané do spoločnosti, vrátane parlamentu, taký bude z nich prospech. Inak povedané, akí sú ľudia, taký mrav zachovávajú. Pripomeňme, že účelom v súčasnosti platného Trestného zákona je chrániť práva a oprávnené záujmy fyzických osôb a právnických osôb, ako aj záujmy spoločnosti a ústavné zariadenie Slovenskej republiky. A účelom platného Trestného poriadku je upraviť postup orgánov činných v trestnom konaní tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní.

Konanie pritom musí pôsobiť na:
o
upevňovanie zákonnosti,
o predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti,
o výchovu občanov v duchu dôsledného zachovávania zákonov a pravidiel občianskeho spolužitia i čestného plnenia povinností k štátu a spoločnosti.

Poskytovanie informácií o trestnom konaní
Z dikcie paragrafu 8a ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní informujú o svojej činnosti verejnosť poskytovaním informácií oznamovacím prostriedkom.
Pritom dbajú na to, aby:
-- neohrozovali objasnenie skutočností dôležitých na posúdenie veci,
-- nezverejňovali o osobách, ktoré majú účasť na trestnom konaní, údaje, ktoré priamo nesúvisia s trestnou činnosťou,
-- neporušovali zásadu, že dokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom nie je vina vyslovená, nemožno na toho, proti komu sa vedie trestné konanie, hľadieť, ako keby bol vinný (paragraf 2 ods. 2 Trestného poriadku).
Do ods. 2 paragrafu 8a Trestného poriadku zákonodarca zakotvil, že "z dôvodov uvedených v odseku 1 orgány činné v trestnom konaní odoprú poskytnutie informácií". Upozorňujem, že podľa paragrafu 1 ods. 2 Trestného poriadku "pomáhať k dosiahnutiu účelu trestného konania je právom a podľa ustanovení tohto zákona i povinnosťou občanov".