29.01.2004, 00:00

Servis

Akademické slobody, Podanie orgánom činným v trestnom konaní, Skúšobná komisia na vykonanie štátnych skúšok, Zákon o výkone práce vo verejnom záujme.

Akademické slobody
Medzi akademické slobody a akademické práva od 1. januára 2004 patrí aj právo na slobodné vyjadrovanie a zverejňovanie svojich názorov.
-- Akademické slobody a akademické práva upravuje predovšetkým zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ods. 1 § 4 tohto zákona na vysokej škole sa zaručujú tieto akademické slobody a akademické práva:
a) sloboda vedeckého bádania, výskumu, vývoja umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti a zverejňovanie ich výsledkov,
b) sloboda výučby spočívajúca najmä v otvorenosti rôznym vedeckým názorom, vedeckým a výskumným metódam a umeleckým smerom,
c) právo učiť sa pri zachovaní slobodného výberu štúdia v rámci akreditovaných študijných programov, slobodného vyjadrovania vlastných názorov počas výučby,
d) právo členov akademickej obce voliť orgány akademickej obce a byť do nich volený,
c) právo používať akademické insígnie a znaky a vykonávať akademické obrady.
Zákonom č. 528/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa citovaný zákon o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. januára 2004 došlo k modifikácii vyššie prezentovaného § 4 ods. 1 zákona o vysokých školách. Konkrétne. V § 4 ods. 1 sa v písmene c) vypúšťajú slová "slobodného vyjadrovania vlastných názorov počas výučby" a za písmenom c) sa vkladá nové písmeno d), ktoré znie: "d) právo na slobodné vyjadrovanie a zverejňovanie svojich názorov". Doterajšie písmená d) a e) sa označujú ako písmená e) a f). Možno teda konštatovať, že predmetné ustanovenie bolo doplnené o veľmi dôležitú akademickú slobodu a právo, ktoré v doterajšom zákone nebolo explicitne uvedené. Vytvoril sa tým nielen adekvátny priestor, ale je zamerané aj proti možnému potláčaniu názorov na akademickej pôde, najmä zo strany takzvaných "mocných". Žiada sa ešte uviesť, že využívanie akademických slobôd a akademických práv podľa ods. 1 § 4 musí byť v súlade so zásadami demokracie, humanity a s platným právnym poriadkom (ods. 2 § 4 zákona o vysokých školách v platnom znení).

Podanie orgánom činným v trestnom konaní
Podanie adresované orgánom činným v trestnom konaní sa posudzuje vždy podľa jeho obsahu.
-- Ak člen akademickej obce, resp. ktokoľvek zašle podanie orgánom činným v trestnom konaní, toto sa posudzuje vždy podľa svojho obsahu, aj keď je nesprávne označené. Podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, telegraficky, telefaxom alebo ďalekopisom. Podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo ďalekopisom treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice. Ustanovenia § 158 Trestného poriadku zostávajú nedotknuté (§ 59 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v platnom znení). Ak sa robí oznámenie ústne, treba oznamovateľa vypočuť o okolnostiach, za ktorých bol čin spáchaný, o osobných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva, o dôkazoch a o výške škody spôsobenej oznámeným činom (ak je oznamovateľ súčasne poškodený alebo jeho splnomocnencom, musí sa vypočuť aj o tom, čo žiada, aby súd rozhodol o trestnom konaní o jeho nároku na náhradu škody). Výsluch sa má vykonať tak, aby sa získal podklad pre ďalšie konanie (ods. 2 § 59 Trestného poriadku v platnom znení). V prípade, že bola zápisnica o ústne urobenom trestnom oznámení spísaná na súde, pošle ju súd bez odkladu prokurátorovi.

Skúšobná komisia na vykonanie štátnych skúšok
V letnom semestri akademického roku 2003/2004 budeme vykonávať štátne skúšky z predmetov podľa študijného programu fakulty, ktorá je súčasťou verejnej vysokej školy. Preto sme so záujmom sledovali priebeh štátnych skúšok v predchádzajúcom akademickom roku. Stávalo sa aj to, že určitý predmet skúšala manželka predsedu komisie s ďalšou členkou komisie, ostatní členovia komisie neboli v miestnosti prítomní. Je takýto postup v súlade so zákonom o vysokých školách?
-- Problematika štátnej skúšky je upravená v § 63 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z jeho obsahu o. i. vyplýva, že každý študijný program musí ako jednu z podmienok na jeho úspešné absolvovanie obsahovať vykonanie štátnej skúšky alebo štátnych skúšok. Zákonodarca jednoznačne upravil aj to, že štátna skúška sa vykonáva pred skúšobnou komisiou, že priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné. Rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky sa však vždy uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie. Bolo by zaujímavé zistiť, ako neprítomní členovia komisie, vo vami uvádzanom prípade, zhodnotili výsledok štátnej skúšky. Skúšobná komisia na vykonanie štátnych skúšok má najmenej štyroch členov, ako aj to, že právo skúšať na štátnej skúške majú iba vysokoškolskí učitelia pôsobiaci vo funkciách profesorov a docentov (ďalší odborníci môžu skúšať len za zákonnej podmienky, t. j. že boli schválení príslušnou vedeckou radou). Novela zákona o vysokých školách (zákon č. 528/2003 Z. z.) s účinnosťou od 1. januára 2004 ustanovenie § 63 ods. 4 doplnila o túto vetu: "Najmenej dvaja členovia skúšobnej komisie pre štátne skúšky sú vysokoškolskí učitelia pôsobiaci vo funkciách profesorov alebo docentov." Pokiaľ ide o spomínaný vzťah (manžel predseda komisie -- manželka členka komisie), možno ho posudzovať z hľadiska profesionálnej etiky. Do pozornosti však dávame zákonnú úpravu, podľa ktorej zloženie skúšobných komisií na vykonanie štátnych skúšok určuje (z osôb oprávnených skúšať) pre študijné programy uskutočňované na fakultách dekan (cit. § 63 ods. 4 zákona o vysokých školách).

Zákon o výkone práce vo verejnom záujme
Dňom 1. januára 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme.
-- Podľa § 7 zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami, nemožno zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole druhého, okrem zamestnancov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí a zamestnancov zamestnávateľa, u ktorého pôsobí len jeden vedúci zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom. Verejným záujmom podľa tohto zákona je záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo väčšine občanov. U zamestnancov zamestnávateľa, ktorými sú právnické osoby (§ 1 ods. 2 písm. c), výkon práce vo verejnom záujme je aj plnenie povinnosti zamestnancov v záujme týchto právnických osôb podľa Obchodného zákonníka (ods. 2 § 2 zákona o výkone práce vo verejnom záujme). Osobný záujem podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme je záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech zamestnancovi alebo jemu blízkym osobám. Pod pojmom "rozpor záujmov" podľa tohto zákona je skutočnosť, ak zamestnanec uprednostní osobný záujem pred verejným záujmom. Napokon, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu (§ 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov).