09.06.2010, 00:00

Poradňa

Nedoplatok na dani
Dokedy môže daňový úrad vyrubiť podnikateľovi daň?
Zmena vyplýva z novelizovaného ustanovenia § 45 zákona o správe daní, ktorý platí od januára. Do 31. decembra 2009 platila päťročná lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane. Od januára platí pre daňové subjekty, ktoré si uplatňujú odpočítanie daňovej straty podľa § 30 zákona o dani z príjmov, že im nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom im vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná. Zmena nadväzuje na novelizované ustanovenie § 30 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého možno odpočítavať daňovú stratu počas siedmich za sebou nasledujúcich zdaňovacích období.

Daňový subjekt môže prvýkrát odpočítavať počas siedmich zdaňovacích období daňovú stratu vykázanú v tomto roku.
Prvýkrát si odpočíta stratu v daňovom priznaní za zdaňovacie 2011 a poslednýkrát si uplatní stratu zo zdaňovacieho obdobia 2010 v roku 2018 v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2017. Lehota na vyrubenie dane uplynie v roku 2018.

Ak by bol v lehote na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, začne plynúť lehota na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane znova (5-ročná alebo 7-ročná), a to od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Pod takýmto úkonom daňového úradu sa myslí doručenie protokolu alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane. Ak sa vykonáva kontrola na základe požiadavky orgánov činných v trestnom konaní, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.

Napriek novozavedenej sedemročnej lehote na vyrubenie dane alebo rozdielu dane zostala zachovaná konečná možná lehota pre vyrubenie dane alebo rozdielu dane desať rokov.

Daňová kontrola
Ako sa môžem odvolať voči postupu daňového úradu, keď si myslím, že ma pri kontrole poškodili jeho zamestnanci?
Novelou bola zrušená možnosť uplatniť riadny opravný prostriedok v súlade s § 50 zákona o správe daní -- námietku proti postupu zamestnanca správcu dane v daňovom konaní.

Od 1. januára tohto roku 2010 prvostupňový orgán zamietne odvolanie vtedy, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné, je podané po určenej lehote, alebo ho podá osoba na to nepríslušná. Dôvodom na zamietnutie je aj to, ak odvolanie smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia bez toho, aby súčasne bol napadnutý jeho výrok. Prvostupňový orgán v tomto prípade nevydáva rozhodnutie, ale písomne oznámi zamietnutie odvolania tomu, kto odvolanie podal.

Od januára môže daňový subjekt uplatniť námietku len v prípadoch, keď to ustanovuje zákon o správe daní. Môže namietať proti obsahu zápisnice, proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Toto práva však môže daňový subjekt uplatniť len počas daňovej kontroly. Daňový subjekt má tiež právo namietať
zaujatosť zamestnanca správcu dane a môže sa tiež ozvať, ak má námietku proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku.

S námietkami súvisí aj zmena v ustanovení § 51 zákona o správe daní, ktoré upravuje mimoriadny opravný prostriedok -- obnovu konania. Od januára nie je prípustná obnova konania ukončeného rozhodnutím o námietke podľa § 50 ods. 3 zákona o správe daní.

Oprava účtovnej chyby
Zistil som, že moja účtovníčka urobila pri účtovaní mojich príjmov chybu. Ako to môže opraviť?
Účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvanlivosť účtovných záznamov.

Chybu v účtovníctve možno opraviť v bežnom účtovnom období, respektíve v minulých účtovných obdobiach. Ak sa účtovný prípad nezaúčtuje v tom účtovnom období, do ktorého patrí, musí ho účtovná jednotka doúčtovať. V bežnom účtovnom období opravuje chybu, ak sa stala priamo v danom bežnom účtovnom období. Chyba za minulé účtovné obdobia sa účtuje v bežnom účtovnom období, teda v období, v ktorom sa chyba zistila. Ak by ste chybu zistili ešte pred schválením účtovnej závierky, môžete kvôli tomu otvoriť účtovné knihy, aby ste zaúčtovali opravu a zostavili novú správnu účtovnú závierku.

Ustanovenia § 3 zákona o účtovníctve a § 5 opatrenia č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva ustanovujú, že náklady a výnosy sa účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia.

Ak sa nezaúčtujú náklady a výnosy do účtovného obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia (nezaúčtujú sa vôbec alebo sa zaúčtujú nesprávne), musí sa o nich účtovať v tom účtovnom období, v ktorom sa o týchto chybách dozvie. Podľa postupov účtovania môže ísť o významné a nevýznamné opravy chýb minulých účtovných období. Od toho závisí aj spôsob ich účtovania. Opravy nevýznamných nákladov a nevýznamných výnosov minulých účtovných období sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov alebo výnosov z hospodárskej činnosti účtovnej jednotky (§ 5 ods. 1 Postupov účtovania v PÚ), opravy významných nákladov a významných výnosov sa účtujú na účte 428 -- Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účte 429 -- Neuhradená strata minulých rokov (§ 59 ods. 13 Postupov účtovania v PÚ).

Za opravu chýb minulých účtovných období sa nepovažujú rozdiely zo zmeny účtovnej hodnoty majetku a záväzku vyplývajúce zo zmeny úprav ocenenia podľa § 26 a § 27 zákona o účtovníctve. Ide napríklad o účtovanie výšky opravnej položky a rezerv, úpravu doby používania alebo spôsobu opotrebenia dlhodobého majetku. Za opravu chýb sa nepovažuje ani prehodnotenie opodstatnenosti položiek, ktorých výška bola stanovená odhadom. Ak sa zistí, že opravnú položku mala tvoriť, ale ju nevytvorila, je to už oprava chýb minulých rokov.

Zamestnávanie rodinných príslušníkov
V marci som začal podnikať. Za akých podmienok môžem zamestnávať svoju manželku?
Pre podnikateľa môže vykonávať prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel (manželka), mama, syn, dcéra, vnuk a vnučka. Živnostníkovi môže vypomáhať bez akéhokoľvek platenia mzdy priamy príbuzný, pričom ho nemusí zamestnávať. Podmienkou však je, že tento príbuzný nesmie byť evidovaný na Úrade práce a poberať štátne dávky a musí byť dôchodkovo poistený. Podmienkou je pritom, že musia byť dôchodkovo poistení, alebo musia poberať dôchodok, alebo sú žiakmi alebo študentmi do 26 rokov veku. Podnikatelia nemusia so svojimi príbuznými, ktorí im vypomáhajú len pár hodín v týždni, uzatvárať pracovné zmluvy či dohody o vykonaní práce, dohody o študentskej práci. V prípade, keby sa podnikateľ rozhodol za občasnú prácu svojho rodinného príslušníka odmeňovať, odporúča sa už potom s ňou uzavrieť pracovný vzťah (napríklad na dohodu o brigádnickej práci), aby sa vyhol pokute pri kontrole z daňového úradu.