10.02.2004, 00:00

Pri výkone práce vo verejnom záujme je prioritou vláda práva

Zákonodarca v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme s účinnosťou od 1. januára 2004 o. i. modifikoval aj povinnosti a obmedzenia zamestnanca s akcentom na prioritu vlády práva.

Zákonodarca v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme s účinnosťou od 1. januára 2004 o. i. modifikoval aj povinnosti a obmedzenia zamestnanca s akcentom na prioritu vlády práva.

Podľa § 8 ods. 1 zákona zamestnanec je povinný:
a) dodržiavať Ústavu SR, ústavné zákony, zákona a ostatné všeobecné záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva,
b) konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce vo verejnom záujme všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania,
c) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone práce vo verejnom záujme a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, a to aj pri skončení pracovného pomeru (to neplatí, ak ho tejto povinnosti zbavil štatutárny orgán alebo ním poverený vedúci zamestnanec, pravda, ak osobitný predpis neustanoví inak),
d) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k rozporu záujmov (rozpor záujmov podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme je skutočnosť, ak zamestnanec uprednostňuje osobný záujem pred verejným záujmom -- osobným záujmom podľa tohto zákona je záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech zamestnancovi alebo jemu blízkym osobám),
e) nezneužívať informácie nadobudnuté v závislosti a pri vykonávaní zamestnania vo vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb (táto povinnosť platí aj po skončení pracovného pomeru),
f) zdržať sa konania, z ktorého vyplývajú neoprávnené prísľuby alebo záväzky zaväzujúce zamestnávateľa,
g) zabezpečiť hospodárne a účelné spravovanie a využívanie finančných zdrojov a zariadení, ktoré boli zamestnancovi zverené,
h) oznámiť nadriadenému vedúcemu zamestnancovi, prípadne orgánu činnému v trestnom konaní, stratu alebo poškodenie majetku vo vlastníctve alebo v správe zamestnávateľa a
i) oznámiť zamestnávateľovi, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkory, alebo že jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.

Do ods. 2 § 8 citovaného zákona zákonodarca taxatívne premietol, čo zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme nesmie robiť. Konkrétne nesmie:
a) vykonávať činnosť, ktorou by sa významnou mierou znižovala jeho dôstojnosť vo vzťahu k vykonávanej funkcii alebo by sa ohrozovala jeho nestrannosť,
b) sprostredkúvať pre seba alebo inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný styk:
1. so štátom,
2. s obcou,
3. s vyšším územným celkom,
4. so štátnym podnikom, štátnym účelovým fondom, s Fondom národného majetku SR a s inou právnickou osobou zriadenou štátom,
5. s rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou zriadenou obcou,
6. s rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou zriadenou vyšším územným celkom alebo
7. s inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu národného majetku SR, obce alebo vyššieho územné celku (to neplatí, ak takáto činnosť vyplýva zamestnancovi z výkonu práce vo verejnom záujme),
c) požadovať alebo prijímať dary alebo iné výhody alebo navádzať iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti a pri výkone práce vo verejnom záujme (to neplatí, ak ide o dary alebo iné výhody poskytované obvykle pri výkone práce vo verejnom záujme alebo na základe zákona alebo zamestnávateľom),
d) nadobúdať majetok od štátu, obce, vyššieho územného celku alebo Fondu národného majetku SR inak ako vo verejnej súťaži alebo vo verejnej dražbe, ak osobitný predpis neustanovuje inak, s výnimkou, ak obec alebo vyšší územný celok zverejní podmienky nadobudnutia majetku (to sa vzťahuje aj na osoby blízke zamestnancovi),
e) používať symboly spojené s výkonom práce vo verejnom záujme na osobný prospech,
f) zneužívať výhody vyplývajúce z výkonu práce vo verejnom záujme, a to ani po skončení výkonu týchto prác, napokon podľa písmena
g) zamestnanec nesmie poskytovať nepravdivé vyhlásenia súvisiace s vykonávaním práce vo verejnom záujme.

Podnikanie, výkon inej zárobkovej činnosti vedúcich zamestnancov a členstvo v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch
Z ods. 1 § 9 zákona vyplýva, že vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 2 zákona, na ktorý odkazujeme, nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť (to neplatí, ak je tento vedúci zamestnanec vyslaný do riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu zamestnávateľom a ak takáto činnosť vyplýva z výkonu jeho práce alebo ak takúto činnosť vykonáva so súhlasom zamestnávateľa -- súhlas zamestnávateľa udeľuje orgán uvedený v § 4 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme). V ods. 2 § 9 zákona je uvedené, že ostatní vedúci zamestnanci môžu podnikať, vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členmi riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa.

Zamestnávateľ neudelí súhlas
Zamestnávateľ neudelí súhlas podľa odsekov 1 a 2 § 9 v prípade, ak by podnikanie, iná zárobková činnosť alebo členstvo v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť:
a) bola prekážkou riadneho plnenia povinnosti vedúceho zamestnanca,
b) bola vykonávaná vo veci, v ktorej koná alebo môže konať zamestnávateľ a
c) ovplyvnila nestrannosť alebo nezaujatosť vedúceho zamestnanca (porovnaj ods. 3 § 9 zákona o výkone práce vo verejnom záujme).

V nadväznosti na napísané dávame do pozornosti ods. 4 § 9, podľa ktorého obmedzenia ustanovené v odsekoch 1 a 3 sa nevzťahujú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktorých zriaďovateľom je obec, vyšší územný celok, na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu alebo umeleckú činnosť, činnosť sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní a na správu vlastného majetku alebo na správu majetku svojich maloletých detí, na činnosť v poradnom orgáne vlády a na činnosť člena v rozkladovej komisii. Treba tiež upozorniť, že činnosť znalca alebo tlmočníka môžu vedúci zamestnanci podľa citovaných odsekov 1 a 2 vykonávať len vtedy, ak sa táto činnosť vykonáva pre súd, pre iný štátny orgán, pre obec alebo pre vyšší územný celok.

Oznamovacia povinnosť príjmov z činnosti
Vedúci zamestnanec podľa odseku 1 § 9 je povinný zamestnávateľovi, za ktorého robí právne úkony orgán podľa § 4, písomne oznámiť príjem z činnosti ustanovenej v odsekoch 1 a 4 a vedúci zamestnanec podľa odseku 2 je povinný písomne oznámiť príjem z činnosti ustanovenej v odsekoch 2 a 4, ktorý v uplynulom kalendárnom roku presiahol šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Oznamovaciu povinnosť plní príslušný vedúci zamestnanec vždy do 31. marca kalendárneho roka za predchádzajúci rok (ods. 5 § 9 zákona o výkone práce vo verejnom záujme).

Skončenie inej zárobkovej činnosti, podnikania alebo členstva v orgánoch právnických osôb
Z dikcie ods. 6 § 9 zákona je evidentné, že vedúci zamestnanec je povinný do 30 dní odo dňa jeho ustanovenia na miesto vedúceho zamestnanca alebo odo dňa písomného odvolania súhlasu zamestnávateľa udeleného podľa odsekov 1 a 2 § 9 skončiť inú zárobkovú činnosť, podnikanie alebo členstvo v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov. Napokon v zmysle § 9 ods. 7 zákona zamestnávateľ môže ustanoviť v pracovnom poriadku činnosti zhodné alebo obdobné s predmetom činnosti zamestnávateľa, ktoré zamestnanec nesmie vykonávať. Podľa § 12 zákona o výkone práce vo verejnom záujme zamestnávateľ vydá pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný, čo dávame do osobitnej pozornosti. Na tomto mieste žiada sa akcentovať aj úpravu premietnutú do prechodných ustanovení (par. 14 zákona o výkone práce vo verejnom záujme). Podľa ods. 3 tohto paragrafu, ak vedúci zamestnanec vykonáva k 1. januáru 2004 funkciu, podniká, vykonáva inú zárobkovú činnosť alebo je členom riadiacich, kontrolných a dozorných orgánov v zmysle dikcie § 9, je povinný do 31. januára 2004 ich skončiť alebo vykonať právne relevantný úkon na ich skončenie.

Majetkové priznanie vedúceho zamestnanca
Vedúci zamestnanec je povinný deklarovať svoje majetkové pomery do:
a) 30 dní od ustanovenia na miesto vedúceho zamestnanca,
b) 31. marca každého kalendárneho roka (par. 10 ods. 1 zákona).
Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 2 zákona o výkone práce vo verejnom záujme, oznamuje údaje o svojich majetkových pomeroch v rozsahu podľa osobitného predpisu (§ 54 ods. 2 až 4 a odsek 6 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov) orgánu, ktorý ho vymenoval alebo zvolil. Ak je tento štatutárny orgán vymenovaný alebo zvolený kolektívnym orgánom, jeho predsedovi alebo inej fyzickej osobe týmto orgánom povereným. V ostatných prípadoch vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 2 zákona o výkone práce vo verejnom záujme, oznamuje údaje o svojich majetkových pomeroch štatutárnemu orgánu nadriadeného orgánu.
Ak zamestnávateľ nemá nadriadený orgán ani zriaďovateľa, oznamuje údaje o svojich majetkových pomeroch vedúcemu ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí (ods. 2 § 10 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme). Poznamenávame, že vedúci zamestnanec oznamuje údaje o svojich majetkových pomeroch v rozsahu podľa osobitného predpisu, ktorým je už citovaný § 54 ods. 2 až 4 a ods. 6 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to štatutárnemu orgánu (porovnaj ods. 3 § 10 zákona o výkone práce vo verejnom záujme).

Právo zamestnanca požiadať zamestnávateľa predbežného stanoviska
Podľa § 11 zákona o výkone práce vo verejnom záujme zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa alebo ním poverenú fyzickú osobu o vydanie predbežného stanoviska, či určité konanie alebo nekonanie pri výkone práce vo verejnom záujme je v rozpore s povinnosťami a obmedzeniami, ktoré sú ustanovené týmto zákonom. Len prax ukáže, aká efektívnosť tohto zákona bude vo vzťahu k požiadavke dobre fungujúcej verejnej správy.