19.08.2004, 00:00

Prostriedky ochrany -- svojpomoc, nutná obrana v krajnej núdzi

Svojpomoc je spôsob ochrany práva, ktorá je vykonávaná bezprostredne mocou a silou účastníka tohto práva. Ide o výnimočný prostriedok, lebo platí zásada, že ochranu práv poskytujú predovšetkým štátne orgány, najmä súdy a príslušné orgány verejnej správy. Občiansky zákonník pripúšťa ochranu svojpomocou iba vtedy, ak hrozí neoprávnený zásah do práva priamo a ten, kto je takto ohrozený, môže adekvátnym spôsobom zásah sám odvrátiť.

Svojpomoc je spôsob ochrany práva, ktorá je vykonávaná bezprostredne mocou a silou účastníka tohto práva. Ide o výnimočný prostriedok, lebo platí zásada, že ochranu práv poskytujú predovšetkým štátne orgány, najmä súdy a príslušné orgány verejnej správy. Občiansky zákonník pripúšťa ochranu svojpomocou iba vtedy, ak hrozí neoprávnený zásah do práva priamo a ten, kto je takto ohrozený, môže adekvátnym spôsobom zásah sám odvrátiť (paragraf 6). Inými slovami, všetky zákonné podmienky pre použitie svojpomoci musia byť splnené. To znamená, že musí ísť predovšetkým o neoprávnený bezprostredne hroziaci zásah do práva.

Bezprostrednosťou sa rozumie, že zásah bezprostredne hrozí, pokračuje a nebol dosiaľ ukončený (po zásahu totiž už nemožno svojpomoc použiť). Ďalej musí ísť o zásah do práva (napríklad vlastníckeho práva). Napokon spôsob ochrany práva musí byť primeraný, t. j. je potrebné ochranu obmedziť na takú mieru, ktorú nevyhnutne treba na odstránenie hroziaceho zásahu. Svojpomoc nesmie mať v žiadnom prípade povahu odvety (retorzie). Popri tejto všeobecnej ochrane práva svojpomocou pripúšťa a upravuje Občiansky zákonník ešte niektoré zvláštne prípady svojpomoci.
Sú to konania urobené v krajnej núdzi alebo v nutnej obrane, ktoré inštitúty sú zákonodarcom modifikované v súvislosti so zodpovednosťou za škodu. Ide o ustanovenie paragrafu 418 ods. 1, podľa ktorého "kto spôsobil škodu, keď odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, nie je za ňu zodpovedný, okrem toho, ak toto nebezpečenstvo za daných okolností bolo možné odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil". A v zmysle ods. 2 paragrafu 418 "takisto nezodpovedá za škodu, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti hroziacemu alebo trvajúcemu útoku. O nutnú obranu nejde, ak bola zrejme neprimeraná povahe a nebezpečenstvu útlaku.

Podmienky nutnej obrany
Upozorňujeme, že obdobne sú podmienky krajnej núdze vymedzené v paragrafe 14 Trestného zákona -- "čin ináč trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné toto nebezpečenstvo za daných okolností odvrátiť ináč alebo spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil". Z druhého odseku citovaného paragrafu 418 Občianskeho zákonníka je evidentné, že zodpovednosť za škodu vylučuje i konanie v nutnej obrane, ktoré je vymedzené rovnako konformne s trestným právom (paragraf 13 Trestného zákona). Podmienky nutnej obrany teda sú: protiprávnosť útoku, útok hrozí alebo trvá, ochrana je primeraná povahe útoku.
O nutnú obranu nejde, ak bola zrejme neprimeraná povahe útoku. Podľa dikcie paragrafu 13 Trestného zákona "čin ináč trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku". Dodávame, že pri prekročení podmienok stanovených pre krajnú núdzu alebo pre nutnú obranu nie je zodpovednosť (občianskoprávna, prípadne trestnoprávna) vylúčená.