23.05.2005, 00:00

Užívanie bytu a ročné vyúčtovanie nákladov

Mesiac máj má špecifický význam pre užívateľov bytov, a to bez rozdielu vlastníctva bytu alebo nájmu bytu. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov stanovuje v § 8a ods. 2 správcovi povinnosť najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka vyúčtovať použitie fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia.

Mesiac máj má špecifický význam pre užívateľov bytov, a to bez rozdielu vlastníctva bytu alebo nájmu bytu. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov stanovuje v § 8a ods. 2 správcovi povinnosť najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka vyúčtovať použitie fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia.

Správca má taktiež predložiť správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok, týkajúcej sa domu, o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí a spoločných zariadení domu. Súčasne je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a rozúčtovať úhrady za plnenia na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Táto povinnosť sa týka tak spoločenstva vlastníkov bytov, ako aj správcov, ktorí spravujú bytové domy na základe zmluvy o spoločenstve alebo zmluvy o výkone správy.
Vlastníci a nájomníci by si mali uvedomiť niektoré súvisiace skutočnosti predtým, ako sa nad vyúčtovaním správcu začnú rozčuľovať. V prípade dobrej vzájomnej komunikácie nemusí k žiadnym problémom ani dochádzať. Je potrebné uznať, že pochopiť systém vyúčtovania je niekedy problematické, najmä pri položkách, ktoré patria k najväčším nákladovým položkám v rámci úhrad za bývanie, a to je teplo a teplá úžitková voda (TÚV).

V minulosti nájomné
V roku 1992 bola zrušená vyhláška č. 45 Zb. z roku 1964, ktorá sa týkala nákladov za bývanie a boli prijaté zásadné zmeny v úhradách za bývanie -- rozdelili sa náklady na nájomné a na služby, ktoré do tých čias boli zahrnuté do jednej sumy, takže užívatelia bytov vlastne dovtedy nevedeli, čo v jednej sume vlastne platia.
Nájomné bolo štátom vysoko dotované priamo ako aj mnohými krížovými dotáciami, ktoré dostávali bytové podniky a ďalší dodávatelia služieb. V súčasnosti je úhrada za užívanie bytu rozdelená na pokrytie nákladov za jednotlivé služby spojené s bývaním a na nájomné alebo platbu do fondu na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Čiže sa oddeľuje úhrada za služby (voda, plyn, prevádzka výťahu, likvidácia odpadu a pod.) od investície do výstavby, údržby alebo rekonštrukcie.

Dnes preddavky do fondu
V prípade vlastníkov bytov uhrádzajú vlastníci na základe zákonnej povinnosti preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, z ktorých sa financujú úhrady za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov, opravy balkónov a lodžií a ďalšie potrebné opravy a rekonštrukcie.
Spoločenstvo vlastníkov bytov alebo správca vedie prostriedky vo fonde prevádzky, údržby a opráv oddelene od prostriedkov zhromažďovaných na úhrady za plnenia, pričom sa musí zachovať účel použitia týchto prostriedkov (§ 10 ods. 3 a 4 uvedeného zákona). Tento systém by mal zabezpečiť, že sa finančné prostriedky budú naozaj používať na vopred stanovený účel.

Nájomná zmluva
Povinnosť hradiť náklady za užívanie bytu vyplýva v prípade nájomného vzťahu z nájomnej zmluvy, ktorá by mala obsahovať výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsobu ich výpočtu (Občiansky zákonník § 686). Správca nájomného domu by mal v mene vlastníka dbať v zmysle ďalších paragrafov Občianskeho zákonníka (OZ) na dostatočné podrobnosti pri uzatváraní nájomnej zmluvy, aby sa predišlo v budúcnosti nejasnostiam a problémom.
Je to dôležité aj preto, že doteraz absentuje osobitný predpis, ktorý uvádza § 687 ods. 2 OZ, ktorý by určoval podrobnosti súvisiace s nájmom bytu. Formulácie nájomnej zmluvy môžu byť nápomocné pre obidve strany v prípade riešenia sporov, a to nielen v oblasti úhrad, ale aj ďalších právnych súvislostí.

Pravidlá
Ako už bolo uvedené, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní bez rozdielu či ide o správu domu, ktorú vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo správca domu, poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, pričom výšku preddavkov si určia vlastníci v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí a zariadení domu, spoločných nebytových priestorov a príslušenstva, prípadne priľahlého pozemku. V týchto kalkuláciách by mali byť zahrnuté aj predpokladané náklady na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu (§ 10 ods. 1 uvedeného zákona).
Výšku zálohových platieb môže správca v priebehu roka meniť v závislosti od úpravy cien za jednotlivé médiá alebo služby. Akékoľvek zmeny cien by mal správca užívateľom bytov neodkladne oznámiť a upraviť príslušným spôsobom mesačné zálohové platby. Tieto informácie sú dôležité najmä preto, aby sa výšky zálohových platieb čo najviac približovali predpokladaným reálnym nákladom a predišlo sa tak veľkým rozdielom, ktoré sa následne objavia v celoročnom vyúčtovaní nákladov. Orientačným vodidlom pre správcu, ako aj pre samotných užívateľov bytov, sú spotreby alebo objemy jednotlivých položiek za predchádzajúci rok a súčasne platné ceny.

Čo vlastne predstavujú čiastočné citácie uvádzaných zákonných paragrafov?
Naše zákonodarstvo úspešne zakotvilo povinnú správu bytových domov do uvedeného zákona o vlastníctve bytov -- na rozdiel od niektorých ďalších krajín, kde boli byty sprivatizované bez povinnosti spravovať spoločné časti a spoločné priestory. To je u nás umožnené dvoma spôsobmi -- buď si vlastníci založia na správu domu spoločenstvo alebo si objednajú správcu.
***
Správcovský výkon spočíva v zabezpečení všetkých potrebných služieb užívateľom bytov a zabezpečovanie prevádzky a obnovy bytového domu tak, aby bol schopný užívania, bezpečný a pre obyvateľov vytváral príjemný domov. Každý užívateľ bytu je povinný hradiť všetky potrebné náklady za služby, ktoré v rámci svojho bytu užíva a prispievať na potrebnú obnovu, opravy alebo rekonštrukcie.
***
Rozsah služieb by mal byť obsiahnutý v nájomnej alebo správcovskej zmluve bez rozdielu, či správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov na základe zmluvy o spoločenstve alebo správca na základe zmluvy o výkone správy. V nájomných domoch vychádzajú vzájomné povinnosti z formulácie nájomnej zmluvy.
______________________________________________________________________________
Správca je povinný:
a)
starať sa o údržbu a opravy spoločných častí a spoločných zariadení domu a pozemku v rozsahu podľa rozhodnutia vlastníkov a v súlade s príslušnými právnymi predpismi -- túto úlohu môže správca realizovať na základe plánu opráv a rekonštrukčných zásahov, ktorý schvaľujú vlastníci na každý rok a ktorý musí byť v súlade s dostatkom finančných prostriedkov na zabezpečenie realizácie z vlastných zdrojov vlastníkov alebo formou doplňujúceho finančného úveru, prípadne získania finančnej dotácie na obnovu panelového bytového fondu, ktorú štát poskytuje.
Takýto spôsob si vyžaduje zo strany správcu finančné kalkulácie a konzultácie s viacerými bankami, Štátny fond rozvoja bývania alebo sústredením informácií o potenciálnych štátnych dotáciách alebo spotrebných úveroch. Správca získané informácie predostrie vlastníkom na zváženie, na diskusiu a ich konečné rozhodnutie.
Na základe toho sa stanovuje výška úhrady na obnovu obvykle podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa vlastníci nerozhodnú inak. Vzhľadom na zanedbanosť údržby a obnovy domov sa v súčasnosti pohybujú platby do fondu v hodnotách asi 8 -- 18 Sk/m2 a viac.
b) zabezpečovať poskytovanie plnení spojených s užívaním bytov na základe dodávateľských zmlúv s dodávateľmi jednotlivých médií alebo služieb. Zmluvy by mali byť v zmysle Občianskeho zákonníka -- hlavy piatej: Spotrebiteľské zmluvy, §§52 -- 54 vyrovnanými zmluvami, čo sa týka práv a povinností oboch strán, keďže správca v tomto prípade len zastupuje priameho spotrebiteľa a koná v jeho mene.
Ide najmä o zabezpečenie nasledujúcich dodávok a služieb:
-- dodávku tepla z centrálneho alebo lokálneho zdroja v dome (v prípade individuálnych alebo etážových tepelných zdrojov táto položka odpadá a náklady za teplo si hradí každý užívateľ bytu individuálne),
-- dodávku vody z verejných vodovodov a vodární (prevažuje pri všetkých bytových domoch),
-- odvádzanie odpadových vôd a splaškov verejnými kanalizáciami alebo zabezpečovanie ich odvozu,
-- prevádzku výťahov, prípadne spoločnej televíznej antény (ak sa v dome nachádzajú),
-- osvetlenie spoločných častí a spoločných zariadení domu,
-- upratovanie spoločných častí a spoločných zariadení domu (položka závisí od rozhodnutia vlastníkov, ktorí si môžu upratovanie realizovať aj vlastnými silami),
-- čistenie prístupových chodníkov (dtto predchádzajúce).
Správca okrem týchto základných povinností musí zabezpečovať ďalšie úlohy, ktoré sú spojené s bezpečnostnými a protipožiarnymi predpismi, ako aj úlohy, na ktorých sa vlastníci dohodnú a ktoré zahrnú do jeho zmluvných povinností.
Tieto skutočnosti by mali byť jasné pri podpise zmluvy, aby zbytočne nedochádzalo k nasledujúcim diskusiám, čo je zahrnuté v základnej odmene správcu a čo si môže alebo nemôže účtovať navyše.

_______________________________________________________________________________________________
Upozornenie
Zmluvy by teda mali pre každý dom obsahovať základné informácie o tom, ktoré služby bude správca zabezpečovať na základe zmluvných vzťahov s ďalšími dodávateľmi služieb a ako sa náklady budú rozúčtovávať jednotlivým užívateľom bytov.
S tým súvisí aj skutočnosť, ktoré dodávky a služby sa merajú pre dom a pre jednotlivé byty, ako je sledovaná spotreba, kto je zodpovedný za odčítavanie a ako evidencie spotreby môže jednotlivý spotrebiteľ odkontrolovať.
***
Najvhodnejšie je, ak je konečný spotrebiteľ alebo zvolený zástupca domu prítomný pri odčítavaní. Ak sú teda sústredené všetky evidencie, faktúry za celý rok, začne správca porovnávať výšku zálohových platieb so skutočnými nákladmi pre jednotlivé byty.
Vlastníci môžu prijať aj ďalšie rozhodnutia o spôsobe vyúčtovania, ktoré spodrobnia detaily pre jednotlivé byty.
Napríklad sa v každom byte budú vyúčtovávať náklady v hodnote minimálne za jednu osobu. Toto rozhodnutie vychádza zo skutočnosti, že sa musia zabezpečovať všetky služby bez rozdielu, či je byt momentálne prázdny alebo je v ňom niekoľko osôb.
***
Vyúčtovanie pre jednotlivé byty by malo obsahovať nielen údaje o nákladoch na byt, ale aj všetky základné údaje o dome a jeho celkových spotrebách v jednotlivých položkách, inak nie je vlastník alebo nájomca schopný si skontrolovať oprávnenosť vyúčtovania. Dnes už mnohí správcovia majú zakúpené počítačové programy, ktoré takéto vyúčtovanie vyhotovujú.
***
Je dôležité, aby si vlastníci uvedomili význam plnenia povinnosti pravidelne mesačne uhrádzať zálohové platby. Správca totiž musí každý mesiac uhrádzať faktúry dodávateľov služieb, a to bez rozdielu, či ide o konečné alebo zálohové faktúry. Správca zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov až do výšky splatených úhrad.
***
V prípade nedostatočných finančných zdrojov na úhradu plnenia by si mal každý uvedomiť, že v prípade neuhradených faktúr môže dôjsť zo strany dodávateľov služieb k ich ukončeniu alebo aspoň pozastaveniu a že za služby pre neplatičov zálohujú úhradu ostatní vlastníci z fondu prevádzky údržby a opráv. Ide teda o určitý druh príživníctva na úkor vlastných susedov.
***
Preto je dôležité, aby zmluva, na základe ktorej vykonáva správu spoločenstvo vlastníkov alebo správca, obsahovala aj dostatočné ustanovenia na vymáhanie pohľadávok od jednotlivých neplatičov vrátane príslušných finančných postihov (napríklad pokutu za omeškanie).
***
Vlastníci bytov majú možnosť kontrolovať správcu a nahliadať do dokladov, ktoré sa týkajú správy domu alebo čerpania fondu prevádzky údržby a opráv (§ 11 ods. 6 uvedeného zákona č. 182/93 Z. z. v znení neskorších predpisov).
***
Jasne stanovené pravidlá správcovskej zmluvy sú východiskom na stanovovanie zálohových platieb, ktoré by mali vychádzať z nákladov predchádzajúceho roka a predpokladaných objemov služieb. Ako už bolo uvedené, vlastníci výšku zálohových platieb schvaľujú, mali by teda rozumieť aj tomu, prečo sú jednotlivé položky stanovené tak, ako sú navrhované. Tu sa objavuje význam komunikácie medzi správcom a užívateľmi bytov.
***
Ak jednotliví užívatelia budú chápať, prečo platia to alebo ono tak ako je navrhované, o to jednoduchšia bude práca správcu pri vyúčtovaní, ako aj prijímanie návrhov na technické úpravy, ktoré môžu užívateľom bytov priniesť úspory v jednotlivých položkách.
***
Jasná diskusia o možnostiach šetrenia a potrebe obnovy môže vlastníkom pomôcť pri rozhodovaní o prioritách, ktoré budú od správcu požadovať, aby ich realizoval. Malo by byť jasným zámerom správcu poskytovať také služby a podklady, ktoré umožnia optimalizovať náklady na prevádzku a poskytovať pohodu bývania v dome a v jednotlivých bytoch.

___________________________________________________________________________________________________
Nejednotná forma vyúčtovania nákladov a preddavkov
Vyúčtovanie skutočných nákladov a preddavkov za poskytnuté plnenia pre jednotlivé byty v dome nemá dnes jednotnú formu. Závisí to od skutočností, ako a kde sú jednotlivé spotreby merané alebo ako sa o ich rozúčtovaní dohodli samotní vlastníci, a preto môžu byť vyúčtovania pre rôzne domy rôzne.
a) náklady na vodu a stočné
Uhrádza správca dodávateľovi na základe faktúr za celkovú spotrebu studenej vody nameranú na merači na päte domu. Ak neexistujú merače v jednotlivých bytoch, rozdeľuje správca spotrebu vody podľa osobomesiacov -- to znamená, že sa spotreba rozdelí na osoby bývajúce v dome podľa jednotlivých mesiacov.
Pobyt v byte nie je totožný s trvale hláseným pobytom občana. Bývajúce osoby, jednotliví vlastníci bytov, správcovi ohlasujú, prípadne sa kontroluje na konci roku evidenčný prehľad. Tento systém so sebou prináša mnohé úskalia, keďže rozpočítavanie podľa osobomesiacov znamená, že ak sa zmení jeden údaj za jeden mesiac v jednom byte, zmení sa celkový systém výpočtu pre celý dom. Preto je dôležité venovať evidencii osôb pred rozúčtovaním značnú pozornosť, aby sa predišlo dodatočným korekciám.
Okrem toho sa objavuje v mnohých prípadoch fenomén skresľovania týchto údajov, najmä v prenajatých bytoch, kde majú vlastníci záujem o to, aby bol čo najnižší počet evidovaných osôb, čím sa vlastníkovi zlepšuje pomer medzi dohodnutým nájomným a reálne vynakladanými nákladmi na prevádzku bytu.
Ak existujú merače v jednotlivých bytoch, spočítajú sa namerané hodnoty v jednotlivých bytoch a rozdiel medzi hodnotou spotreby na meradle na päte domu a súčtom všetkých bytových vodomerov sa rozdelí v pomere spotreby na jednotlivé byty. Preto sa bytové merače označujú ako pomerové merače. Prijateľný koeficient pomeru je okolo 1,1, max. do 1,3.
Ak je rozdiel väčší, svedčí to o úniku vody v rámci domu. Môže ísť o minimálne prietoky v záchodových splachovačoch, o závadu na merači alebo dochádza aj k podvodom na jednotlivých meračoch, ich prípadnému znehodnocovaniu, keďže slovenský národ je podnikavý.
Vzhľadom na ceny vody a stočného je potrebné s vodou rozumne hospodáriť, na druhej strane však by spotreba vody na jednu osobu z hygienického hľadiska nemala klesnúť pod 60 l/na osobu a deň (pozn. WTO -- Svetová zdravotnícka organizácia odporúča 80 až 100 l/na osobu a deň). Veľká úspora vody na jednej strane prináša so sebou problémy s kanalizáciou, ktorá sa začína upchávať v dôsledku zhustených splaškov, za ktoré sa taktiež odvádzajú poplatky.

b) za likvidáciu domového odpadu sa uhrádzajú fakturované hodnoty podľa objemu odpadových nádob a frekvencie odvozu
Jednotlivé podniky odpadového hospodárstva stanovujú cenu podľa vlastných nákladov v súlade so Všeobecne záväznými nariadeniami jednotlivých miest a obcí. V mnohých prípadoch sa objavujú veľké hodnotové rozdiely v hodnotách poplatkov. Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnych poplatkoch za komunálne odpady a drobné stavebné odpady pripúšťa pomerne veľké rozpätie poplatku od 0,10 do 1,60 Sk za jeden liter alebo dm3 komunálneho odpadu, najmenej 0,20 až 3,30 Sk za osobu a kalendárny deň, ak v obci nie je zavedený množstvový zber.
Konečné sadzby poplatkov schvaľujú miestne zastupiteľstvá. Na likvidáciu odpadov bude nutné postupne meniť názor, pretože celkové objemy odpadov neustále rastú a bude potrebné čo najviac recyklovať všetky možné druhy materiálov. Triedenie odpadov by sa postupne malo stať samozrejmosťou.

c) za prevádzku výťahov sa zväčša hradí mesačná sadzba za priebežné zabezpečenie a kontrolu prevádzky na základe zmluvy s podnikom, ktorý na takúto činnosť má licenciu a za bezpečnosť prevádzky zodpovedá
Zmluvná mesačne stanovená suma (paušál) sa rozpočítava zväčša na osoby a mesiace, ak sa vlastníci nedohodnú inak. Samotné opravy výťahov sa hradia z fondu opráv.

d) náklady na osvetlenie a upratovanie spoločných častí a spoločných zariadení domu (prípadne STA) sa môžu rozpočítavať podľa osôb rovnako, ako aj podľa vlastníckych podielov -- záleží na rozhodnutí vlastníkov, keďže túto službu využívajú všetci bez rozdielu.
Položka za upratovanie, samozrejme, odpadá, ak si upratovanie zabezpečujú vlastníci vlastnými silami. Podobne sa rozpočítava aj náklad na prevádzkovanie a údržbu spoločnej televíznej antény, ak ešte v dome existuje.

e) v prípade, že správca pre dom zabezpečí na základe rozhodnutia vlastníkov trvale havarijnú službu, rozpočítavajú sa zväčša náklady rovnakou sumou na byt
V zmluve s príslušným podnikom sú uvedené podrobnosti, aké služby sú poskytované v rámci základného mesačného paušálu a aké úhrady si musí hradiť dom alebo užívateľ bytu sám navyše, ak ich táto služba zrealizuje. Preto je dôležité, aby všetci vlastníci alebo nájomníci boli s rozsahom poskytovaných služieb v rámci zmluvy riadne oboznámení.

f) náklady za teplo a za teplú úžitkovú vodu tvoria najvyššie položky v nákladoch za bývanie
V prípade, že nie sú v jednotlivých bytoch merače na spotrebu tepla, je najvhodnejšie rozpočítať úhrady podľa plochy bytov. V prípade osadenia meračov na jednotlivých radiátoroch je postup rovnaký ako pri meračoch vody -- každý dom musí zaplatiť spoločne odoberané teplo, namerané na príslušnom domovom merači (osadenie merača je povinnosťou dodávateľa tepla) a dohodnuté objemy na základe zmluvy o dodávke na príslušný rok.
V súčasnosti schvaľuje maximálnu cenu tepla jednotlivým výrobcom Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý vznikol v roku 2001 a je orgánom, ktorého poslaním je štátna regulácia vo všetkých sieťových odvetviach. Sieťovými odvetviami sa rozumie výroba, výkup, tranzit a rozvod elektriny, plynu, tepla, výroba a dodávka pitnej vody a odvedenie a čistenie odpadovej vody. Na ÚRSO prešli od 1. januára 2003 aj kompetencie v oblasti cenovej regulácie.
Cena za teplo sa skladá z dvoch položiek -- fixnej a pohyblivej v zmysle zákona o tepelnej energetike a Výnosu ÚRSO z 23. 8. 2004 č. 1/2004, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupe pri regulácii cien za výrobu a rozvod tepla a pri určovaní ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku (tzv. kalkulačný vzorec).

Problémy pri úspore tepla
Mnohé domy už zrealizovali opatrenia na úsporu tepla, čo vychádzalo logicky z obojstranného záujmu občana a štátu. V súčasnosti je veľkým problémom uzatváranie zmlúv o dodávke tepla pre tieto domy, keďže dodávatelia nie sú ochotní zmluvne rešpektovať tieto úpravy v neprospech spotreby do fixných položiek (priemer za posledné tri roky) a celý proces investovania do šetrenia tepla v jednotlivých domoch sa tak stáva pre konečného spotrebiteľa neefektívnym.
V mnohých domoch ide o desaťtisícové sumy, ktoré musia zaplatiť dodávateľovi bez rozdielu rešpektovania zmeny objemu odberu tepla. Postoj príslušných štátnych orgánov k tomuto problému je zaujímavý, keďže celý systém zatiaľ pracuje v prospech výrobcov tepla, ktorí získavajú prostriedky na režijné náklady bez rozdielu, či je tovar -- teplo dodané alebo nie.
Naskytuje sa otázka, či principiálne nejde o neoprávnené obohacovanie sa. Bolo by zaujímavé zo strany ÚRSO poskytnúť porovnávacie informácie o stave riešenia v ostatných štátoch EÚ. Zaujímavá je aj skutočnosť, že sa cenové kalkulácie v týchto odvetviach považujú za obchodné tajomstvá a pritom ide o služby verejnosti, ktorá zatiaľ nemá možnosť alternatívneho výberu.
***
Do fixných nákladov výrobca tepla zahŕňa náklady, ktoré nie sú ovplyvnené objemom výroby a následnej spotreby. Ich úhradu má v každom prípade zabezpečenú, a to aj bez toho, či by dodal 1 GJ tepla alebo nie. Môže mať takýto výrobca záujem na efektívnosti samotného výrobného podniku? (Pozn. -- aj v automobilovom priemysle má výrobca fixné a pohyblivé náklady, ale cenu za auto uhrádza spotrebiteľ ako za jeden konečný tovar, kde si riziko podnikania nesie výrobca sám).
***
Pohyblivú zložku tvorí objem odobratého tepla, ktorý sa v zmluvne objednáva. Je otázkou, ako sa dá odhadnúť dĺžka a výdatnosť mrazov, ale to všetko začína u plynárov, u ktorých si výrobcovia tepla musia predobjednať objemy plynu. Obyčajný človek asi ťažko môže pochopiť, ako sa vlastne vytvára konečná položka v jeho vyúčtovaní, najmä ak musí zaplatiť aj za teplo, ktoré dom neodobral, lebo bolo teplejšie ako sa podľa zmluvy predpokladalo. Je to skôr ako rozprávka o Kocúrkove, a nie ako prostredie na podporu trhových podmienok.

g) pre teplú vodu sa vyžaduje neustála cirkulácia celého obehu (zväčša od hlavného výmenníka), preto nie je možné aplikovať úhrady na základe domových meračov a bytové merače sú zase len pomerové -- ale otázka je, k akému okruhu sa vzťahuje tento pomer
Cena za teplú vodu sa skladá z dvoch častí -- cena za objem studenej vody spotrebovanej na TÚV a za teplo spotrebované na ohrev teplej vody. A to je ďalší kameň úrazu, pretože ak je na veľký výmenník napojených viac domov, je kontrola za spotrebované teplo na ohrev vody, ako aj spotreba studenej vody, veľmi problematická, a preto aj náklady za teplú vodu stúpli takmer nekontrolovane.
Asi bude nutné zamýšľať sa odborne nad možnosťou technických opatrení, ako predísť v budúcnosti ďalším nárastom nákladov za TÚV pre jednotlivých užívateľov.
Medzi potenciálne možné riešenia bude asi patriť domový výmenník, kde sa bude dať priamo merať spotrebované teplo pre dom, ako aj objem použitej studenej vody. Ušetrili by sa pritom ďalšie opravy rozvodov. Vyskytne sa len otázka, kto bude mať o čo a aký záujem. Občan musí kalkulovať predovšetkým sám za seba a za svoje najbližšie okolie.

h) náklady za správu domu je vhodné uhrádzať rovnakým dielom za každý byt, pretože správca musí viesť ekonomickú evidenciu za každý byt bez rozdielu, koľko osôb v ňom býva alebo aký je byt veľký