30.03.2007, 00:00

Účtovníctvo a daňové priznanie

Výdavky na automobil
Som podnikateľ, prenajal som si motorové vozidlo, ktoré využívam na pracovné cesty v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti. Na účtovanie v sústave JÚ potrebujem k výpočtu výdavku priložiť len doklad o
nákupe pohonných látok alebo musím vydokladovať každý najazdený kilometer v súvislosti výkonom mojej podnikateľskej činnosti?
-- Zákon o dani z príjmov (číslo 595/2003 Z. z.) nevymenúva výslovne spôsob, akým daňovník preukazuje daňové výdavky. Zákon o správe daní a poplatkov (číslo 511/1992 Zb.), ktorý upravuje okrem iného povinnosti daňovníka pri daňovej kontrole, ustanovuje, že kontrolovaný subjekt je povinný predkladať pri kontrole účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné operácie. Vo všeobecnosti sa vyžaduje, aby daňovník, ktorý uplatňuje výdavky v súvislosti s používaním osobného motorového vozidla, viedol záznamy o prevádzke vozidla osobnej dopravy a v nich zapisoval údaje o jednotlivých cestách: dátum, cieľ cesty, hodinu odchodu a príchodu, odkaz na doklad dokazujúci potrebu cesty (napr. obsah rokovania s partnerom), stav počítadla a ubehnuté kilometre. Do záznamov sa píšu cesty vykonané v záujme podnikania i súkromné cesty, ktorým sa podnikateľ nevyhne. Výdavky, ktoré sú závislé od počtu kilometrov (spotreba pohonných látok, základná náhrada), možno uplatniť len na tie cesty, pri ktorých je daňovník pripravený preukázať prípadne aj v súčinnosti s ďalšími dokladmi, že súviseli s podnikaním. Ostatné výdavky, ktoré vynaložil v súvislosti s motorovým vozidlom (odpisy, údržba, opravy alebo v konkrétnom prípade nájomné), môže daňovník uplatniť len vo výške preukázaného podielu kilometrov v záujme podnikania na celkovom počte najazdených kilometrov, teda nie na kilometre najazdené pri použití vozidla na súkromné účely.
Pracovníčka poisťovne
Dcéra v minulom roku pracovala na DIČ v poisťovni a jej celoročný príjem podľa províznych listov bol 190 000 Sk. Okrem odpočítateľnej položky a poplatkov na sociálne a zdravotné poistenie mala účty za mobilný telefón za celý rok vo výške 30 000 Sk. Je možné uplatniť v daňovom priznaní celú výšku nákladov na telefón a taktiež náklady na kozmetiku? Keďže je momentálne v zahraničí, môžem ako otec podať za ňu daňové priznanie?
-- Z otázky nie je jasné, v akom vzťahu bola daňovníčka s poisťovňou. Z údaja "pracovala na DIČ" možno usudzovať, že vykonávala činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba, napríklad na základe živnostenského oprávnenia alebo ako sprostredkovateľ. Zákon o dani z príjmov (číslo 595/2003 Z. z. ) považuje príjmy takýchto osôb za príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti a ich zdaňovanie upravuje v § 6. Okrem iného ustanovuje, že na zistenie základu dane sa použijú ustanovenia o zdaniteľných príjmoch a daňových výdavkoch (§ 17 až 29). Na doloženie takto zisteného základu dane musí daňovník viesť jednoduché alebo podvojné účtovníctvo a zostaviť účtovnú závierku. Výkazy účtovnej závierky potom prikladá k daňovému priznaniu. Pri takomto zisťovaní základu dane je potrebné uvažovať o tom, ktoré výdavky majú charakter daňových výdavkov, teda ovplyvňujú základ dane. Zákon o dani z príjmov definuje daňový výdavok ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. Zákon výslovne upravuje len tie výdavky, ktoré sú nejakým spôsobom obmedzené, podmienené alebo výslovne neuznateľné. Pri ostatných výdavkoch je jediným kritériom schopnosť daňovníka dokázať nad všetku pochybnosť, že súviseli s jeho zdaniteľnými príjmami. Pri výdavkoch, ktoré sú čiastočne vynaložené aj na osobnú potrebu (typické sú výdavky na telefón alebo automobil), môže daňovník uplatniť len primeranú časť alebo podiel preukazovať napríklad vedením presných záznamov o uskutočnených hovoroch, zoznamom uskutočnených hovorov, vystaveným telekomunikačným operátorom a pod. Výdavky na kozmetiku by sa ťažko preukazovali ako daňové výdavky. Ak daňovník neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 % z úhrnu príjmov, ktoré s nazývajú aj paušálne výdavky. Ak daňovník uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach (§ 6 ods. 10). V konkrétnom prípade, ak príjmy daňovníčky boli 190 000 Sk, môže uplatniť okrem poistného a príspevkov (platby Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni) paušálne výdavky vo výške 77 900 Sk, čo vysoko prevyšuje udávané výdavky na telefón a problematické výdavky na kozmetiku.
Daňovník zásadne podáva svoje daňové priznanie sám, čo potvrdzuje vlastnoručným podpisom. Zákon o správe daní a poplatkov (číslo 511/1992 Zb.) upravuje prípadné zastupovanie. Ustanovuje, že fyzická osoba, ktorá nemôže v daňovom konaní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená svojím zákonným zástupcom (§ 9 ods. 1 ). Ďalej ustanovuje, že správca dane ustanoví zástupcu okrem iného tomu, kto nemôže v daňovom konaní vystupovať osobne z dôvodu dlhodobého pobytu v zahraničí a nezvolil si žiadneho zástupcu (§ 9 ods. 2). Je preto účelné, aby daňovník pred odchodom do zahraničia poveril písomne s overeným podpisom inú osobu svojím zastupovaním. Ak to v konkrétnom prípade daňovníčka neurobila, mal by jej otec urýchlene prejednať vec so správcom dane.
Ak daňové priznanie podáva za daňovníka zákonný zástupca, právny nástupca alebo zástupca, uvedie v daňovom priznaní osobné údaje o daňovníkovi, za ktorého podáva daňové priznanie, a svoje osobné údaje.
Tatjana Pecháčová, odborníčka na účtovníctvo
Príjem na cudzí bankový účet
V januári 2006 som pozastavila živnosť, aby som nemusela platiť také vysoké odvody. Pracujem ako obchodná zástupkyňa poisťovne DAS a môj príjem za rok 2006 bol 43 000 Sk, na ktorý by som nemusela podať daňové priznanie. Na môj účet si dala poslať jedna známa provízie z UNIONU, lebo ona nemala účet. Spolu to je viac ako 50 000 korún. Bude stačiť čestné vyhlásenie, že peniaze sú jej, a nie moje? Alebo musím podať daňové priznanie?
-- Príjmy každého daňovníka sa posudzujú a zdaňujú osobitne. Nezáleží na tom, akým spôsobom boli uhradené. V konkrétnom prípade zástupkyňa DAS, ktorá pozastavila činnosť, sa posudzuje z hľadiska zákona o dani z príjmov ako daňovník, ktorý činnosť skončil. Jeho bankový účet je účtom súkromnej osoby. To však pre daný prípad nie je relevantné. Príjem z poisťovne UNION je iným príjmom inej daňovníčky od iného platiteľa. To, že bol poukázaný na účet inej osoby, z daňového hľadiska nerozhoduje. Zákon o dani z príjmov neskúma, ako daňovník svoje príjmy inkasoval. Ak by prvá daňovníčka ešte vykonávala činnosť a viedla účtovníctvo, účtovala by prírastok na bankovom účte od UNIONU ako príjem, ktorý neovplyvňuje základ dane. Príjem prvej daňovníčky bol 43 000 Sk, nepresiahol 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (45 408 Sk). V súlade s ustanovením § 32 zákona o dani z príjmov, ak to bol jej jediný zdaniteľný príjem, nemusí podať daňové priznanie. Ak príjem druhej daňovníčky od UNIONU nepresiahol 45 408 Sk, ani tá nemusí podať daňové priznanie. Nie je rozhodujúce ani významné, že oba príjmy boli poukázané na rovnaký bankový účet.
Pohľadávka z roku 2005
V roku 2005 som v účtovníctve evidoval pohľadávku (neuhradenú faktúru 16 000 Sk), ktorá mi bola uhradená v roku 2006. Túto sumu som zahrnul do príjmov za rok 2006. Pri daňovom priznaní za rok 2006 si chcem uplatniť výdavky percentom z príjmov. Preto sa chcem spýtať, či mám v tomto prípade podať opravné daňové priznanie za rok 2005 a túto pohľadávku dodaniť, alebo účtovať výdavky podľa účtovného denníka.
-- Daňovník neudáva, akým spôsobom uplatňoval výdavky v roku 2005. Pojem "účtovný denník" predpisy o účtovníctve nepoznajú. Ak viedol jednoduché účtovníctvo a v roku 2006 sa rozhodol uplatniť paušálne výdavky, bol povinný základ dane za rok 2005 upraviť okrem iného aj o pohľadávky (§ 17 ods. 8 písm. a) zákona číslo 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Ak tak neurobil, nemôže v roku 2006 uplatniť výdavky percentom z príjmov, prípadne musí za rok 2005 upraviť základ dane v súlade s citovaným ustanovením, teda nielen o pohľadávky, ale aj o nespotrebované zásoby, pomernú výšku nájomného a o záväzky, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok. Ak po takejto úprave zistí, že jeho daňová povinnosť za rok 2005 mala byť vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní, je povinný predložiť do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné daňové priznanie. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná (§ 39 ods. 2 zákona číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov).
Paušálne výdavky
V roku 2006 som začala podnikať. Môžem si uplatniť 40 % paušálne výdavky v oddiele VI., riadok 2, aj keď skutočné výdavky boli oveľa nižšie ako paušálne?
Zdravotné poistné
Uplatňujem si paušálne výdavky. Ak som odviedol do zdravotnej poisťovne finančné prostriedky, sú tieto zahrnuté v 40 % paušálnych výdavkov alebo si ich môžem v daňovom priznaní uplatniť ešte navyše v inom oddiele ako ďalšie výdavky?
-- Uplatňovanie výdavkov percentom z príjmov upravuje zákon o dani z príjmov (číslo 595/2003 Z. z.). Ustanovuje, že ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 % z úhrnu príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti okrem daňovníka, ktorý má z týchto príjmov len príjmy z vykonávania remeselných živností podľa živnostenského zákona, ktorý môže uplatniť výdavky vo výške 60 %. Výdavky uplatnené percentom z príjmov sa nazývajú skrátene paušálnymi výdavkami. Ak daňovník s príjmami z prenájmu nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 % z týchto príjmov. Ak daňovník uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach (§ 6 ods. 10).
Z uvedeného vyplýva pre konkrétne prípady, že daňovník, ak nie je platiteľom DPH, si môže uplatniť buď výdavky v preukázanej výške, ktoré je schopný doložiť účtovníctvom alebo výdavky vo výške 40, respektíve 60 % z príjmov, pričom nezáleží na tom, aké boli jeho skutočné výdavky. O tých nie je ani povinný viesť nijaké záznamy, ani archivovať doklady. Okrem týchto výdavkov môže uplatniť v preukázanej výške zaplatené poistné a príspevky (teda uhradené odvody Sociálnej poisťovni a zvolenej zdravotnej poisťovni). Tie musí byť schopný doložiť hodnovernými dokladmi. Paušálne výdavky spolu s výdavkami vo výške zaplateného poistného a príspevkov sa uvádzajú v VI. oddiele v tabuľke 1 v stĺpci 2 na príslušnom riadku daňového priznania. Daňovník musí vyznačiť aj údaj pod tabuľkou 1 o spôsobe uplatnenia výdavkov. V roku 2006 výnimku tvorí vrátený preplatok z ročného zúčtovania preddavkov na zdravotné poistenie, ktorý patrí do skupiny ostatných príjmov a uvádza sa v VIII. oddiele v tabuľke 3 na riadku 10 daňového priznania. Úhrada nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na zdravotné poistenie sa zahrnie do výdavkov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. V prípade uplatnenia paušálnych výdavkov daňovník neprikladá k daňovému priznaniu výkaz o príjmoch a výdavkoch, pretože to je výkaz účtovnej závierky a daňovník účtovníctvo nevedie.
Príjmy za sprostredkovanie
V roku 2006 som mal príjem z pracovnoprávneho vzťahu ako zamestnanec a okrem toho som mal príjmy ako sprostredkovateľ poistenia (nemal som ich ako živnostník, príjmy boli vo výške 14 000 Sk). Podávam daňové priznanie typu B. Môžem uplatniť pri príjmoch zo sprostredkovania aj paušálne výdavky vo výške 40 % , alebo by to bolo možné iba v prípade, keby som pracoval na živnostensky list?
-- Príjem z činnosti sprostredkovateľov, ktoré nie sú živnosťou, sa považujú za príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 písm. d)) zákona číslo 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení k 31. 12. 2006). V daňovom priznaní typu B sa uvádzajú v VI. oddiele. Daňovník môže uplatniť skutočne vynaložené výdavky doložené účtovníctvom (§ 6 ods. 6) alebo sa môže rozhodnúť pre uplatnenie paušálnych výdavkov v konkrétnom prípade vo výške 40 % (§ 6 ods. 10). Základ dane zo samostatnej zárobkovej činnosti je samostatným čiastkovým základom dane. Príjmy zo závislej činnosti -- v konkrétnom prípade z pracovnoprávneho vzťahu -- uvedie daňovník v V. oddiele daňového priznania typu B a doloží ich originálom potvrdenia zamestnávateľa.
Podnikanie popri zamestnaní
Známy minulý rok podnikal od začiatku roka do júna. Zároveň bol aj zamestnaný. Daňové priznanie mu vypracoval zamestnávateľ, ale len z príjmu zo závislej činnosti. Z príjmu z podnikania si bude podávať priznanie sám, zaujímalo by ma, na akom tlačive je potrebné podať toto priznanie, keďže používal len jednoduché účtovníctvo.
-- Zamestnávateľ nevypracúva daňové priznanie za svojich zamestnancov. Odovzdáva daňovému úradu inú dokumentáciu o vyplatených mzdách, zrazených preddavkoch a ich zúčtovaní. Zamestnanec, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti u jedného zamestnávateľa, môže ho požiadať o ročné zúčtovanie. Inak zamestnávateľ vydá zamestnancovi potvrdenie o zdaniteľnej mzde, zrazených odvodoch a príspevkoch a odvedených preddavkoch na daň z príjmov. Zamestnanec potom podáva daňové priznanie sám. Ak mal príjmy len zo závislej činnosti od viacerých zamestnávateľov, podáva daňové priznanie typu A. Ak mal okrem príjmov zo závislej činnosti aj iné druhy zdaniteľných príjmov -- z podnikania, prenájmu, kapitálového majetku alebo niektorý z ostatných druhov príjmov, podáva daňové priznanie typu B, kde údaje o úhrnných príjmoch zo závislej činnosti a úhrne povinného poistenia uvádza v V. oddiele daňového priznania, kde vyčísli aj čiastkový základ dane. Údaje uvedené v tomto oddiele musí daňovník doložiť originálom potvrdenia zamestnávateľa. Údaje o ostatných druhoch príjmov a výdavkov uvádza v ďalších oddieloch, v konkrétnom prípade príjmy a výdavky z podnikania v VI. oddiele. Nie je rozhodujúce, v akej sústave účtoval alebo či prípadne neúčtoval vôbec a rozhodol sa pre uplatnenie výdavkov percentom z príjmov. Rozdiel príjmov a výdavkov z podnikania tvorí osobitný čiastkový základ dane. V IX. oddiele sa uvedú všetky čiastkové základy dane a zistí sa celkový základ dane. V X. oddiele sa potom od celkového základu dane odpočítajú nezdaniteľné časti dane a táto znížená suma je základom pre výpočet dane. Preddavky na daň zo zdaniteľnej mzdy, ktoré mu podľa potvrdenia zrazil a odviedol zamestnávateľ, uvedie na riadku 99 daňového priznania.
Zdedené autorské práva
Som dôchodkyňa a zároveň 15 rokov dedička autorských práv (ilustrácie kníh) a v minulom roku za poskytnutie ilustrácií pre vydavateľov som dostala honorár vo výške 57 400 Sk, čo prevyšuje sumu životného minima 45 408 Sk. Moja otázka znie: Môžem si z uvedenej sumy odpísať paušál 40 %, alebo môžem zdaniť rozdiel týchto dvoch súm? V zákone v § 8 sa o tom nepíše, alebo môžem použiť § 6, v ktorom sa píše o odpise 40 % v paušále. V zmluvách už vystupujem ako poskytovateľ autorských práv. Výdavky, ktoré mi z toho vyplynuli, neviem preukázať, i keď som ich mala. V predchádzajúcich rokoch som mala živnosť --- služby v stavebníctve, kde som používala aj auto a vtedy som si do výdavkov ako súbeh činností mohla zo základu dane odpočítať réžiu. Pred rokom som živnosť zrušila. Prosím o radu, aký paragraf môžem použiť a ako čo najmenej zaplatiť na dani.
-- Zákon o dani z príjmov (číslo 595/2003 Z. z.) upravuje osobitne príjmy z poskytnutia autorských práv pokiaľ ide o príjmy pôvodcu diela a osobitne pokiaľ ide o príjmy zo zdedených práv. U pôvodcu diela sa posudzujú tieto príjmy ako príjmy z ostatnej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 písm. a)). Pôvodca diela ako daňovník môže na zistenie základu dane uplatniť buď skutočné, preukázateľne vynaložené výdavky, ktoré dokladá účtovníctvom (§ 6 ods. 6), alebo môže uplatniť výdavky percentom z príjmov, ktoré na rok 2006 bolo ustanovené vo výške 40 % . Takto však môže postupovať len pôvodca diela. Jeho dedič má príjmy zo zdedených autorských práv a tie sa zatrieďujú medzi ostatné príjmy (§ 8 ods. 1 písm. g)). Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným ako príjem, na rozdiel sa neprihliada (§ 8 ods. 2 ).
V konkrétnom prípade je príjem daňovníčky, ktorá je dedičkou autorských práv, príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. g), a to bez ohľadu na to, čo je uvedené v zmluvách. Nemôže teda uplatniť výdavky percentom z príjmov, ale len výdavky preukázateľne vynaložené na ich dosiahnutie. Nijaké výdavky bez hodnoverných dokladov nie je možné uplatniť.
Pokiaľ ide o minulosť, keď daňovníčka bola súčasne podnikateľkou, treba upozorniť, že zákon nepozná pojem súbeh činností. Príjmy, ktoré mala ako podnikateľka, boli príjmami z podnikateľskej činnosti a oproti ním mohla uplatniť skutočné alebo paušálne výdavky, teda napríklad aj výdavky na použitie osobného motorového vozidla. Tak zistila čiastkový základ dane z podnikateľskej činnosti. Ak v tom čase mala aj príjmy zo zdedených autorských práv, boli to aj vtedy ostatné príjmy, ktoré tvorili východisko na zistenie ďalšieho čiastkového základu dane. Aj v tom čase mohla oproti týmto príjmom uplatniť len preukázateľne vynaložené výdavky na ich dosiahnutie. Ak postupovala inak, nebolo to v súlade so zákonom.
Tatjana Pecháčová, odborníčka na účtovníctvo

Zdravotné zúčtovanie a dane
Som študentka a prácou popri škole som za minulý rok zarobila 127 260 Sk. Zároveň som v júni minulého roku podala zúčtovanie do zdravotnej poisťovne, z čoho mi vznikla povinnosť zaplatiť poisťovni 6 000 Sk. Túto sumu som zaplatila v rámci stanovenej lehoty (do 31. 10. 2006), avšak do dnešného dňa mi od poisťovne neprišlo potvrdenie o zaplatení. Chcela by som sa opýtať, či sa táto suma dá odpočítať z daní, ak áno ako, a či je doklad od poisťovne k tomu potrebný, alebo stačí potvrdenie vo forme výpisu z účtu.
-- Výdavok z ročného zúčtovania zaplatený do zdravotnej poisťovni je daňovo uznateľným výdavkom, ktorý však neznižuje výslednú daňovú povinnosť -- tento výdavok sa neodpočítava od dane, ale znižuje základ dane (pripočítava sa k daňovým výdavkom), čím následne má dosah aj na zníženie vlastnej daňovej povinnosti. Zdravotná poisťovňa nemá povinnosť vystavovať vám potvrdenie o zaplatení nedoplatku vzniknutého na základe ročného zúčtovania. Pre daňové účely je dostatočným dokladom kópia ročného zúčtovania zdravotného poistenia a bankový výpis dokazujúci úhradu nedoplatku. Pri podaní daňového priznania typu A svoj príjem uvediete na riadok 32 a výdavok na poistné, ktoré vám zrazil zamestnávateľ, vrátane vami zaplateného nedoplatku vyplývajúceho z ročného zúčtovania zdravotného poistenia uvediete na riadok 33. Takýmto spôsobom si znížite svoj základ dane, čo v konečnom dôsledku bude pre vás znamenať nižšiu daňovú povinnosť z titulu zohľadnenia uhradeného nedoplatku do zdravotnej poisťovne do daňových výdavkov.
Darina Salanciová, odborníčka na dane