09.09.2002, 00:00

Kto má prístup k zdravotnej dokumentácii

Nakladanie so zdravotnou dokumentáciou upravuje § 16 zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení noviel. Podľa neho pacient počas svojho života, resp. jeho zákonný zástupca, má právo nahliadať do zdravotnej dokumentácie a robiť si z nej výpisy. Po smrti pacienta má právo nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie manžel, manželka, plnoleté osoby, ktoré s ním žili v čase smrti v domácnosti, a plnoleté deti, a ak tieto osoby nie sú, tak rodičia. Zdravotnícke zariadenie je povinné bezplatne poskytnúť na základe konkrétne formulovaného písomného vyžiadania údaje zo zdravotníckej dokumentácie prokurátorovi, vyšetrovateľovi, policajnému orgánu alebo súdu formou výpisov z tejto dokumentácie, a to v rozsahu, ktorý priamo súvisí s trestným konaním alebo s občianskym súdnym konaním.

Zdravotnú dokumentáciu ako celok uvedeným orgánom nemožno poskytnúť. Zdravotnícke zariadenie je povinné poskytnúť znalcovi ustanovenému súdom údaje zo zdravotnej dokumentácie v rozsahu nevyhnutnom na vyhotovenie znaleckého posudku. Údaje zo zdravotnej dokumentácie sa poskytujú vo forme výpisov revíznym lekárom zdravotných poisťovní, zdravotníckym zariadeniam a orgánom, ktoré posudzujú zdravotný stav na účely sociálneho zabezpečenia, alebo zdravotnú spôsobilosť na výkon služby v ozbrojených zboroch a ďalej inšpektorátom práce na účely vyšetrovania pracovných úrazov a chorôb z povolania a príslušným orgánom, ktoré posudzujú zdravotný stav na účely posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu. Zdravotnú dokumentáciu vedú zdravotnícke zariadenia, uchováva sa 50 rokov po úmrtí pacienta. Naproti tomu zamestnávateľ nemá priamo právo na informácie o zdravotnom stave pacienta -- svojho zamestnanca, iba sprostredkovane. A to: na základe povinnosti pacienta -- zamestnanca informovať a dokladovať svoju práceneschopnosť, prípadne prostredníctvom Sociálnej poisťovne v prípadoch pracovných úrazov, chorôb z povolania, invalidity a pod.
Neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je i právo pacienta (prípadne jemu blízkych osôb) na poučenie o povahe ochorenia, ako aj o potrebných zdravotných výkonoch. Za blízke osoby sa v tejto súvislosti považujú: príbuzní v priamom rade, súrodenci, manžel, ako aj iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, ktoré by ujmu utrpenú jedným z nich pociťovali ako vlastnú ujmu. Tejto problematike sa venuje § 15 spomínaného zákona. S týmto právom korešponduje povinnosť lekára ohľaduplne a vhodne poučiť pacienta o chorobe, ktorou trpí a oboznámiť ho s ďalším lekárskym postupom. Vhodnosť obsahu tohto poučenia posudzuje lekár individuálne, pričom má na zreteli úspešný liečebný proces.
Úplné poučenie musí lekár poskytnúť iba v týchto prípadoch:
1. keď sa má pacient podrobiť výkonu neliebčenej povahy, teda sa vyžaduje predovšetkým aktívna spolupráca pacienta, alebo
2. ak pacient trpí pohlavnou chorobou, AIDS či iným prenosným ochorením, ktoré si vyžaduje osobitné opatrenia na zabránenie jeho šíreniu, alebo
3. ak sa má pacient podrobiť závažnému liečebnému výkonu alebo je jeho ochorenie podľa poznatkov lekárskej vedy považované za nevyliečiteľné, avšak pacient si toto úplné poučenie musí výslovne želať. V prípade, že pacient nemá záujem byť poučený o svojom zdravotnom stave, musí byť jeho vyhlásenie písomne zdokumentované. Ak pacient odmietne úplné poučenie, lekár je povinný poskytnúť mu vhodné poučenie.
Právo na vhodné poučenie o povahe ochorenia a o potrebných zdravotníckych výkonoch má aj:
-- pacient, ktorý ešte nie je plnoletý,
-- pacient, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo je u neho táto spôsobilosť obmedzená.
V týchto prípadoch je rovnako ako pacient aj jeho zákonný zástupca oprávnený požadovať lekárske poučenie. Nielen lekárom ukladá zákon povinnosť podávať pacientovi informácie. Analogickú povinnosť majú i zdravotnícki pracovníci a iní odborní pracovníci v zdravotníctve, ktorí sú povinní poskytnúť pri výdaji a predaji liečiv, zdravotníckych pomôcok a zdravotníckych potrieb úplné poučenie o ich užívaní, o správnom zaobchádzaní s nimi, o vedľajších účinkoch liečiv a o správnej životospráve pri užívaní vydaného liečiva.
Okruh osôb mimo pacienta, ktorým sa poskytuje v rámci zdravotnej starostlivosti o pacienta poučenie, sa rozširuje v prípade:
-- ak lekár diagnostikuje pohlavnú chorobu, AIDS alebo iné prenosné ochorenia. Vtedy je povinný pozvať každú osobu, o ktorej sa dozvie, že sa mohlo ochorenie na ňu preniesť, aby ju o tejto skutočnosti informoval,
-- ak lekár zistí závažnú genetickú chorobu alebo má podozrenie na jej prenos, informuje o tomto ochorení nielen samotného pacienta, ale aj jeho pokrvných príbuzných, o ktorých predpokladá, že by genetickú chorobu mohli ďalej prenášať.
Tieto informácie sú predmetom lekárskeho tajomstva, a preto osoba, ktorej poskytol lekár takúto informáciu, je povinná o týchto skutočnostiach zachovávať mlčanlivosť za predpokladu, že ju lekár na túto mlčanlivosť vyzve, čo je jeho povinnosťou.