15.12.2005, 00:00

Čo musí urobiť zamestnávateľ pri poskytovaní neplateného voľna

Zamestnanec požiadal o pätnásťdenné neplatené voľno. Aké povinnosti vyplývajú zamestnávateľovi zo zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení, ak zamestnancovi vyhovie a neplatené voľno mu poskytne?
-- Pretože z otázky nie je jasné, o aké neplatené voľno ide a za aké obdobie bolo, prípadne ešte len bude poskytnuté, tak odpoveď nemôže byť jednoznačná a je potrebné zohľadniť platný právny stav v čase, keď k čerpaniu neplateného voľna došlo alebo prípadne ešte len dôjde.
Pripomeňme si najprv, kedy poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi neplatené voľno podľa Zákonníka práce, pretože dôvod jeho poskytnutia ovplyvňuje povinnosti, ktoré musí zamestnávateľ na účely sociálneho a zdravotného poistenia splniť.
Neplatené voľno môže zamestnávateľ v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ZP) zamestnancovi poskytnúť z týchto dôvodov:
-- neplatené voľno z dôvodu výkonu verejných funkcií občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, pri ktorých sa neposkytuje náhrada mzdy podľa § 137,
-- neplatené voľno čerpané nad limit pracovného voľna poskytovaného s náhradou mzdy ustanoveného v § 139 ZP pri výkone služby v ozbrojených silách a civilnej služby,
-- neplatené voľno čerpané za účelom zvyšovania kvalifikácie zamestnanca podľa § 140 ZP,
-- neplatené voľno čerpané nad limit pracovného voľna poskytovaného s náhradou mzdy ustanoveného z dôvodu osobných prekážok v práci podľa § 141 ZP,
-- neplatené voľno z iných dôvodov, na ktorom sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne.
Ak zamestnanec neprítomnosť v práci nepreukáže, zamestnávateľ mu vykáže neospravedlnenú absenciu, v zmysle §144 ods. 1 a ods. 2 ZP.
Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa pri poskytovaní neplateného voľna podľa zákona o sociálnom poistení
Podľa § 26 ods. 1 písm. a) je čerpanie pracovného voľna bez náhrady mzdy podľa ZP, alebo čerpanie služobného voľna bez nároku na plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu, jeden z dôvodov, kedy sa zamestnancovi prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti.
Podľa zákona č. 721/2004 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. 1. 2005 platí, že ak zamestnávateľ, ktorý dlhodobo uvoľnil zamestnanca na výkon funkcií uvedených v § 26 ods. 1 b), (teda ak ide o dlhodobé uvoľnenie z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnávateľskej rady podľa osobitného predpisu) a naďalej mu poskytuje peňažné plnenie vo forme náhrady mzdy, tak tomuto zamestnancovi sa v takomto prípade sociálne poistenie neprerušuje.
Sociálne poistenie sa preruší vtedy, ak neplatené pracovné voľno zamestnanec čerpá celý pracovný deň a dlhšie. Zamestnávateľ je povinný do 8 dní oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovni (ďalej len "SP") začiatok prerušenia povinného sociálneho poistenia (ďalej len "prerušenie poistenia") každého zamestnanca, u ktorého nastanú skutočnosti, ktoré poistenie prerušujú. Po skončení prerušenia poistenia je zamestnávateľ povinný do 8 dní oznámiť príslušnej pobočke SP koniec prerušenia poistenia. Prerušenie poistenia zamestnávateľ oznamuje na predpísanom tlačive Registračný list fyzickej osoby (RLFO), na ktorom je povinný uviesť predpísané údaje:
§ adresu a doplňujúce identifikačné údaje zamestnanca,
§ základné identifikačné údaje zamestnávateľa,
§ dátum vzniku prerušenia a dôvod prerušenia (pri vzniku prerušenia poistenia),
§ dátum zániku prerušenia a dôvod prerušenia (pri skončení prerušenia poistenia),
§ dátum vyplnenia formulára.
Zamestnávateľ predkladá dva registračné listy. Jeden pri vzniku prerušenia poistenia a druhý pri skončení prerušenia poistenia. Zamestnávateľ takto zamestnanca z povinného poistenia neodhlasuje. Prerušenie poistenia má právne účinky zániku poistenia iba vo vzťahu k plneniu odvodových povinností. Počas prerušenia poistenia zamestnancovi nezaniká pracovný pomer. Poistné na sociálne poistenie sa počas lehoty prerušenia poistenia neplatí.
Povinnosti zamestnávateľa pri poskytovaní neplateného voľna podľa zákona o zdravotnom poistení
Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 352/2005 Z. z., ktorým sa od 1. 9. 2005 zmenil a doplnil zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, došlo k niektorým zmenám, ktoré súvisia s povinnosťami zamestnávateľa pri poskytovaní neplateného voľna. S účinnosťou od 1. 1. 2006 budú pravdepodobne platiť aj ďalšie zmeny, ktoré vyplývajú z ďalšej novely zákona o zdravotnom poistení, ktorá je v NR SR v súčasnosti prerokúvaná. Je preto potrebné prihliadnuť na to, kedy bolo, prípadne ešte len bude neplatené voľno čerpané.
1. Postup podľa právneho stavu platného od 1. 1. 2005 do 31. 8. 2005
Zákon o zdravotnom poistení v znení účinnom od 1. 1. 2005 do 31. 8. 2005 ustanovoval oznamovaciu povinnosť poistencom. Každý poistenec bol povinný (bez ohľadu na to, či bol alebo nebol zamestnancom) nahlasovať do 8 dní svojej príslušnej zdravotnej poisťovni všetky zmeny, teda aj zmenu zamestnávateľa a zmenu platiteľa poistného. V praxi to však vo väčšine prípadov bolo tak, že stále tieto povinnosti za svojich zamestnancov plnili ich zamestnávatelia. Zo znenia zákona však vyplývalo, že oznamovaciu povinnosť má poistenec, teda každý sám za svoju osobu.
Najčastejšími dôvodmi, kedy bol poistenec povinný zmenu oznámiť, boli prípady, ak zamestnanec nepoberal príjem zo závislej činnosti, teda dochádzalo k zmene platiteľa poistného. Podľa zákona o zdravotnom poistení bol ním štát z toho dôvodu, že zamestnanec nemal príjem zo závislej činnosti. Zamestnanec napríklad: požiadal zamestnávateľa o neplatené voľno, ošetroval člena rodiny, alebo bol dočasne práceneschopný.
Ak zamestnávateľ pochybuje o tom, či zamestnanec zmenu platiteľa poistného svojej príslušnej zdravotnej poisťovni v období od 1. 1. 2005 do 31. 8. 2005 oznámil, odporúčame zamestnávateľovi, aby na to svojho zamestnanca upozornil a túto skutočnosť zamestnanec (alebo jeho zamestnávateľ, ktorému táto povinnosť v zmysle zákona nevznikala) dodatočne oznámil. Je to dôležité pri ročnom zúčtovaní preddavkov na poistné na zdravotné poistenie, pretože v tomto období roka 2005 bola povinnosť platiť poistné za týchto poistencov ustanovená štátu.
2. Postup podľa právneho stavu platného od 1. 9. 2005 do 31. 12. 2005
Od 1. 9. 2005 došlo k zmene. Novela zákona o zdravotnom poistení ustanovila povinnosť zamestnávateľom oznamovať zmeny za svojich zamestnancov. Na zamestnanca sa nevzťahujú povinnosti oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 8 dní zmenu platiteľa poistného a skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné. Za zamestnanca má povinnosť tieto skutočnosti oznamovať zamestnávateľ podľa § 24.
Od 1. 9. 2005 nadobudla účinnosť ďalšia dôležitá zmena. Za čas poskytnutého neplateného voľna vzniká povinnosť zamestnancovi a zamestnávateľovi platiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu. Podľa § 13 ods. 16 sa minimálny vymeriavací základ nekráti o časť zodpovedajúcu poskytnutému pracovnému voľnu bez náhrady mzdy podľa ZP (napríklad podľa § 136 ) alebo poskytnutému služobnému voľnu bez nároku na plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu.

Príklad
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi z vážnych rodinných dôvodov pracovné voľno bez náhrady mzdy v decembri 2005 na celý mesiac, s výnimkou dvoch pracovných dní. Za odpracované dni zamestnávateľ zúčtuje mzdu za vykonanú prácu 1 824 Sk.
Minimálny vymeriavací základ za dva odpracované dni bude 6 500 Sk/mesiac, pretože podľa § 13 ods. 16 novely zákona o zdravotnom poistení účinnej od 1. 9. 2005 platí, že:
-- minimálny základ podľa § 13 ods. 15 sa nekráti o časť zodpovedajúcu poskytnutému pracovnému voľnu bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu.
Ak by bolo neplatené voľno v kalendárnom mesiaci zamestnancovi poskytnuté tak, že za dni, ktoré odpracoval, dosiahol mzdu a iné zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú vymeriavacím základom v sume vyššej ako 6 500 Sk, tak preddavok na poistné na zdravotné poistenie by zaplatil zo sumy, ktorá by zodpovedala dosiahnutému zdaniteľnému príjmu.
Poznámka:
Minimálny základ zamestnanca sa rozumie minimálna mzda zamestnanca podľa zákona č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde platná k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý sa platí poistné. Celý rok 2005 predstavuje minimálny vymeriavací základ sumu 6 500 Sk/mesiac. Upozorňujeme, že od 1. 1. 2006 sa minimálny vymeriavací základ zvyšuje na sumu 6 900 Sk/mesiac.

3. Postup podľa právneho stavu, ktorý by mal platiť od 1. 1. 2006
Ak budú ustanovenia ďalšej novely zákona o zdravotnom poistení, ktorými sa spresňuje minimálny základ zamestnanca v pracovnom pomere schválené v takom znení ako sa navrhuje, tak od 1. 1. 2006 bude potrebné pri poskytovaní neplateného voľna rozlišovať dôvod jeho poskytnutia na účely určenia správneho minimálneho vymeriavacieho základu. Bude potrebné zistiť, či minimálny vymeriavací základ bude potrebné krátiť alebo nie.
Minimálny základ zamestnanca v pracovnom pomere by sa nemal krátiť za:
-- časť zodpovedajúcu absencii zamestnanca,
-- časť zodpovedajúcu poskytnutému pracovnému voľnu bez náhrady mzdy, na ktoré zamestnanec podľa príslušných ustanovení ZP nárok nemá a čerpá ho po dohode so zamestnávateľom, napríklad v prípade ak si vyčerpal dovolenku.
Minimálny základ zamestnanca v pracovnom pomere by sa mal krátiť v prípade:
-- pracovného voľna bez náhrady mzdy, ktoré podľa ZP je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť -- napríklad pri výkone verejnej funkcie, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme.
Príklad
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pri výkone verejnej funkcie pracovné voľno bez náhrady mzdy v januári 2006 na celý mesiac, s výnimkou troch pracovných dní. Za odpracované dni zamestnávateľ zúčtuje mzdu za vykonanú prácu vo výške 2 121 Sk.
Vymeriavacím základom tohto zamestnanca na účely platenia preddavkov na zdravotné poistenie bude dosiahnutý zdaniteľný príjem za kalendárny mesiac, v tomto prípade 2 121 Sk.
Minimálny vymeriavací základ zamestnanca v pracovnom pomere by sa nemal krátiť v prípade, ak bude ustanovenie § 13 ods. 16 novelizované tak, ako to navrhuje novela zákona o zdravotnom poistení, ktorá by mala byť účinná od 1. 1. 2006. Pri čerpaní pracovného voľna z dôvodu výkonu verejnej funkcie, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, nevznikne povinnosť zaplatiť preddavky minimálne z vymeriavacieho základu, teda zo sumy 6 900 Sk.