11.02.2004, 00:00

Správne žaloby podľa komunitárneho práva

V systéme žalôb, ktorú môžu uplatniť na Európskom súdnom dvore iba členské štáty EÚ, majú zásadný význam správne žaloby a žaloby domáhajúce sa odškodnenia v súvislosti s chybami správneho rozhodnutia. Komunitárne právo rozlišuje šesť základných druhov priamych žalôb.

V systéme žalôb, ak opomenieme niektoré špecifické črty žaloby, ktorú môžu uplatniť na Európskom súdnom dvore iba členské štáty Európskej únie, majú zásadný význam správne žaloby a žaloby domáhajúce sa odškodnenia v súvislosti s chybami správneho rozhodnutia.

Komunitárne právo rozlišuje šesť základných druhov priamych žalôb:
1. dozorná žaloba,
2. žaloba na neplatnosť,
3. žaloba na nečinnosť,
4. služobná žaloba,
5. štatutárna žaloba a
6. akvilská žaloba, ktorými možno iniciovať proces súdnej kontroly administratívnych aktivít.

Dozorná žaloba
Dozornú žalobu uplatňuje Európska komisia (za určitých podmienok tiež správne rady Európskej investičnej banky a Európskej ústrednej banky) voči členskému štátu, ktorý porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z komunitárneho práva. Žalobou sa navrhovateľ domáha, aby súd určil, ktoré povinnosti boli porušené, prípadne, aby súd nariadil, aké opatrenia musia byť prijaté na odstránenie protiprávnej situácie. Žiada sa poznamenať, že aj keď používaním názvu dozorná žaloba je zdôrazňovaná kontrolná právomoc EK, nie je povinnosťou komisie žalovať každé porušenie komunitárneho práva, ktoré členský štát nie je ochotný ihneď či v určenej lehote napraviť. Zrejme je to tak ak preto, že proti štátu, porušujúcemu svoje povinnosti, možno v súlade s doktrínou priameho účinku podať žalobu na vnútroštátnom súde. Existujú teda predpoklady, že princíp subsidiarity by mal dobre fungovať i v tomto ohľade.
V prípade, že sa EK pre podanie žaloby rozhodne a je na súde úspešná, má určovací rozsudok o porušení povinnosti členským štátom silu normatívneho rozhodnutia, pretože týmto rozsudkom sú bezprostredne viazané vládne, správne a súdne orgány príslušného štátu, ktoré naďalej nesmú rozhodovať a konať v rozpore s rozsudkom Európskeho súdneho dvora. V prípade, ak štát neplní povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia súdu, EK môže požadovať, aby súd prikázal tomuto štátu zaplatiť paušálnu náhradu alebo peňažnú pokutu. Návrh na uloženie sankcie môže byť uplatnený v podstate iba vtedy, ak bola v tej istej veci podaná dozorná žaloba úspešná. Inými slovami, Európsky súdny dvor nemá vlastnú sankčnú iniciatívu a je viazaný návrhom Európskej komisie. Predmetné sankčné ustanovenie zakotvila až Maastrichtská zmluva (ide o nový inštitút motivovaný tiež úsilím sprísniť proces realizácie komunitárneho práva v situácii, kedy sa vyskytujú rôzne výhrady zo strany jednotlivých členských štátov).

Žaloba na neplatnosť záväzného aktu
Touto žalobou sa môžu domáhať zrušenia záväzného aktu prijatého:
-- spoločne Európskym parlamentom a radou,
-- Európskym parlamentom s účinkom pre tretiu stranu,
-- radou a
-- Európskou ústrednou bankou.

Rada a EK môžu takúto žalobu podať, ak pochybujú o súlade dotknutého aktu s komunitárnym právom z dôvodu o nedostatočnej kompetencie na jeho vydanie, o nedodržania podstatných formálnych náležitostí, o porušenia komunitárnych predpisov či o zneužitia právomoci. Za týchto podmienok môžu na ochranu svojich práv podať žalobu Európsky parlament a Európska ústredná banka. Akákoľvek iná osoba môže za rovnakých podmienok podať návrh na preskúmanie správnosti jej adresovaných normatívnych aj konkrétnych rozhodnutí adresovaných inej osobe, pokiaľ je žalujúca osoba takým aktom bezprostredne a individuálne dotknutá. Ak je žalobca na súde úspešný, vyhlási súd napadnutý akt spravidla za neplatný s účinkami ex tunc (spätne, od začiatku).

Žaloba na nečinnosť kľúčových inštitúcií EÚ
Žalobu na nečinnosť kľúčových inštitúcií EÚ so všeobecnou právomocou, t. j. Európsky parlament, Rada EÚ, Európska komisia, ako i na nečinnosť Európskej ústrednej banky, môžu uplatniť členské štáty, tak aj jednotlivé orgány EÚ v oblasti patriacej do ich pôsobnosti. Rovnako tak môže postupovať ktorákoľvek dotknutá fyzická osoba alebo právnická osoba, ak inštitúcia zotrváva v rozpore s komunitárnym právom v nečinnosti, predovšetkým ak nevydá príslušný orgán v predpísanej alebo primeranej lehote akt, ktorý je povinný vydať, pravda, ak na to bol vyzvaný. Je to tak, ale s výnimkou odporúčania a posudku. Predmetná žaloba nie je jediným prostriedkom, ako sa možno brániť proti nečinnosti, prípadne zdĺhavosti konania exekutívnych a správnych orgánov, resp. Európskeho parlamentu. V prípadoch, kedy sa na rozhodovaní má podieľať viac subjektov, je bežným pravidlom, že pri nečinnosti niektorého z nich môžu rozhodnúť ostatné orgány bez povinnej súčinnosti.

Služobná žaloba
Služobnou žalobou sa rozumie žaloba v pracovnom, respektíve služobnom spore medzi spoločenstvom a jeho zamestnancami v medziach a za podmienok určených úradníckym statusom EÚ. Touto žalobou sa môže zamestnanec aj zamestnávateľ domáhať:
-- určenia právneho stavu v pracovných, respektíve služobných záležitostiach,
-- určitého plnenia na strane odporcu, vrátane náhrady škody.
Ide teda o žalobu s pomerne extenzívnym rozsahom a tiež o nástroj dosť populárny a frekventovaný. Podľa dostupných materiálov v súčasnosti však sú zamestnanecké spory už oveľa menej zaujímavým priestorom pre judikatúru (na vytváranie nového právneho stanoviska na základe takého sporu dochádza len zriedkavo).

Štatutárna žaloba
Štatutárna žaloba je právnym prostriedkom na riešenie sporov týkajúcich sa nedodržania procedúry upravenej v štatútoch niektorých komunitárnych inštitúcií. V súčasnosti sa otvára možnosť využitia tejto žaloby iba členským štátom a Európskej komisie proti niektorým aktom správnej rady Európskej investičnej banky a podobná žaloba sa môže týkať aj aktov prijímaných podľa štatútu Európskeho systému ústredných bánk.

Akvilská žaloba
Akvilskou zodpovednosťou sa nazýva v súlade s tradíciou záväzok odškodniť ujmu vzniknutú zavineným protiprávnym správaním. Zmluva o založení ES ustanovila, že v takom prípade je na náhradu škody povinné spoločenstvo, a to za svoje orgány a zamestnancov, vrátane Európskej ústrednej banky. Ak existuje v tejto otázke neriešiteľný spor, rozhoduje na návrh ktorejkoľvek zo sporných strán Európsky súdny dvor. Oproti tomu zmluvná zodpovednosť spoločenstva sa zásadne riadi právom rozhodujúcim pre príslušnú zmluvu a všeobecne teda nevzniká možnosť žalovať na Európskom súdnom dvore.
Akvilská žaloba nie je na Európskom súdnom dvore uplatniteľná v prípade deliktnej zodpovednosti, ktorá by prekročila rámec úloh, ktoré má plniť spoločenstvo a jeho orgány a inštitúcie, respektíve rámec plnenia povinností, ktoré majú voči spoločenstvu jeho zamestnanci. Zjednodušene vyjadrené, komunitárne právo umožňuje uplatňovať nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená aplikáciou právoplatného aktu -- tým je tiež naplnený znak, ktorý spája vznik škody s plnením úloh spoločenstva či povinností voči spoločenstvu -- ak je táto aplikácia určitým spôsobom neoprávnená a ak sú splnené aj ostatné podmienky akvilskej zodpovednosti.