04.02.2016, 00:00

20 otázok a odpovedí. Vy sa pýtate na dane, experti vám odpovedajú

Sporné daňové výdavky. Zdanenie viacerých príjmov. Daňové priznanie dôchodcu či zdanenie práce v zahraničí. Na tieto, ale aj na ďalšie otázky v súvislosti s daňovými povinnosťami vám odpovedia experti HN.

Odpovedá

Patrícia Macíková, hovorkyňa Finančného riaditeľstva SR

Dodatočné a opravné daňové priznanie

Chcem sa spýtať, aký bude rozdiel v sankciách pri opravnom a pri dodatočnom daňovom priznaní? Ak napríklad odovzdám 15. marca svoje priznanie, pričom moja daňová povinnosť je, povedzme,500 eur, aké budú dôsledky v nasledujúcich situáciách? a) Ak o týždeň zistím, že som mala mať vyššiu daň, teda 550 eur, a podám si opravné daňové priznanie.

b) Ak o týždeň zistím, že som mala mať, naopak, nižšiu daň, napríklad 450 eur, a v tejto situácii podám opravné daňové priznanie.

V prvom spomínanom prípade daňovník podáva opravné daňové priznanie, ktoré možno podať do 31. marca 2016. Ak bude opravné daňové priznanie podané do 31. marca 2016 a zároveň bude do 31. marca 2016 doplatený rozdiel dane, nebude vyrubená žiadna sankcia. V druhom prípade daňovník podáva taktiež opravné daňové priznanie (lebo je to do 31. marca 2016) a uhradí nižšiu sumu. Ak už uhradil vyššiu daň vypočítanú v riadnom daňovom priznaní, podaním opravného daňového priznania mu vznikne preplatok na dani. Tento preplatok vráti správca dane daňovníkovi na základe žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania, a to v lehote do 10. mája 2016.

Zle vypočítaná suma

Aká sankcia hrozí, ak zistím po termíne na podanie priznania, po 31. marci 2016, že moja daň mala byť vyššia, povedzme, o 50 eur a podám si dodatočné priznanie? A čo ak zistím až po 31.3., že moja daň mala byť, naopak, nižšia, teda vo výške 450 eur, a podám si dodatočné priznanie?

Po lehote na podanie daňového priznania (po 31. marci) sa podáva dodatočné daňové priznanie. Ak je v ňom daňová povinnosť vyššia, daňovník uhradí rozdiel dane a správca dane mu vyrubí pokutu za počet dní omeškania platby z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní. Ak je daňová povinnosť v dodatočnom daňovom priznaní, naopak, nižšia, daňovníkovi vznikne daňový preplatok, ktorý mu správca dane vráti na základe žiadosti o vrátenie daňového preplatku. Žiadosť o vrátenie daňového preplatku je súčasťou daňového priznania. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako päť eur, a to v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie.

Počet odovzdaných priznaní

Koľko daňových priznaní k dani z príjmu odovzdali vlani fyzické a koľko právnické osoby v riadnom marcovom termíne?

Počet podaných a spracovaných daňových priznaní za rok 2014 bol 974483 v prípade fyzických a 241509 v prípade právnických osôb. Rok predtým bolo tých prvých 935001 a druhých 223351. Pokiaľ ide o elektronicky podané priznania, tých bolo vlani v prípade fyzických osôb 92395 a v prípade právnických 155966.

Hrozba daňovej kontroly

Som fyzická osoba – nepodnikateľ. Mám príjmy ako zamestnanec, ďalej príjem z prenájmu bytu a garáže a taktiež z honorárov za články. Chcem si podať daňové priznanie sám. Keďže nie som zbehlý v jeho podávaní a nechcem, aby mi ho robil zamestnávateľ, mohlo by sa, aspoň teoreticky, stať, že niekde urobím chybu. Nakoľko je reálne, že aj

takýmto daňovníkom pošlete daňovú kontrolu?

Výber daňových subjektov na daňovú kontrolu sa riadi predovšetkým výsledkami analýzy rizikovosti daňového subjektu, respektíve rizikovosti podaného daňového priznania. Daňová kontrola plní aj funkciu výchovnú, respektíve preventívnu a z objemu daňových subjektov nie sú vylúčené žiadne skupiny, v ktorých by nemala byť vykonávaná daňová kontrola.

Pracujúci dôchodca

Ako dôchodca stále robím. Do starobného dôchodku som išiel v auguste 2015, no naďalej pracujem ako zamestnanec. Zmení sa mi v roku 2016 daň z príjmov u môjho zamestnávateľa? Zvýši sa mi daň? Ak áno, čo sa mi v rámci môjho

zdanenia zmení? Nebudú sa mi rátať niektoré odpočítateľné položky?

Ak bol daňovníkovi priznaný starobný dôchodok v priebehu zdaňovacieho obdobia 2015, v zdaňovaní jeho príjmu zo závislej činnosti sa v tomto roku nič nemení. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka mu nepatrí až od januára 2016, keďže k 1. januáru 2016 už bude poberateľom tohto dôchodku. Ak úhrn starobného dôchodku vyplateného v roku 2016(od 1.1. do 31.12.2016) nepresiahne sumu 3803,33 eura, uplatní sa nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou 3803,33 a vyplateným starobným dôchodkom.

Hranica príjmov

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2015 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2015 presiahli sumu 1901,67 eura. Vie sa už, akú sumu zdaniteľných príjmov musí

daňovník dosiahnuť v roku 2016, aby musel podať daňové priznanie k dani z príjmov – ako sa vypočíta táto suma?

Daňové priznanie k dani z príjmov musí podať daňovník, ak dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 percent sumy nezdaniteľnej časti základu dane platnej v príslušnom období. Suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka predstavuje 19,2-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného obdobia. Keďže suma životného minima k 1.1.2016 predstavuje 198,09 eura,19,2-násobok sa rovná sume 3803,33 eura a 50 percent z tejto sumy je 1901,67 eura. To znamená, že povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2015

bude mať daňovník v prípade, že jeho zdaniteľné príjmy presiahnu sumu 1901,67 eura.

Ročné zúčtovanie dane

Pracujem ako zamestnanec a zároveň poberám starobný dôchodok. Budem musieť za rok 2015 podať daňové priznanie, alebo mi zúčtovanie dane urobí zamestnávateľ tak ako v minulosti, keď som ešte nebol v penzii?

Ak je daňovník na začiatku zdaňovacieho obdobia (od 1. januára) poberateľom starobného dôchodku a dostáva len príjmy zo závislej činnosti, môže požiadať o ročné zúčtovanie zamestnávateľa v prípade, že jeho zdaniteľné príjmy za rok 2015 presiahli sumu 1901,67 eura. Ak oň nepožiada, má povinnosť podať daňové priznanie. Ak je jeho príjem nižší než 1901,67 eura, má možnosť dobrovoľne podať daňové priznanie a vypočítať si preplatok na dani. Je to z toho dôvodu, že daň z príjmov sa neplatí, ak ich úhrn za zdaňovacie obdobie nepresiahne sumu polovice nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, teda za rok 2015 sumu 1901,67 eura. Preplatok mu vráti správca dane na základe vypísanej žiadosti o jeho vrátenie, ktorá je súčasťou daňového priznania.

Kontrolný výkaz

Ako postupujú daňové úrady pri kontrole kontrolných výkazov k dani z pridanej hodnoty? Upozorňujú daňovníkov na chyby, alebo ich už aj za chyby pokutujú? Aké sú najčastejšie nedostatky vo vyplňovaní kontrolného výkazu?

Daňové úrady kontrolujú, či daňový subjekt priznal a zaplatil daň z pridanej hodnoty vo výške stanovenej zákonom. Kontrola kontrolného výkazu nie je samostatná – robí sa v rámci štandardného procesu daňovej kontroly. Najčastejšie chyby vo vyplňovaní kontrolného výkazu dane z pridanej hodnoty sú nesprávne uvedené údaje v jednotlivých oddieloch výkazu a nesprávne číselné údaje. Ďalej sú to čísla faktúr, uvedenie IČ DPH ako základu dane a podobne.

Zdanenie predaného bytu

Ako sa platí daň z predaného, darovaného či zdedeného bytu? Na čo sa oplatí dať si pozor?

Vo všeobecnosti platí, že príjem z predaja bytu je oslobodený od dane z príjmov po uplynutí piatich

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.