23.02.2011, 00:00

Študenti ešte platia viac

Premiérka Iveta Radičová sľúbila študentom nad 26 rokov, ktorí sú od nového roka povinní platiť si zdravotné odvody, že toto opatrenie zruší. Hoci študenti mali podľa nej prestať platiť zdravotné poistenie už v apríli, zatiaľ neexistuje ani len návrh zmeny zákona. "Rokujeme s poradcami pani premiérky a s poslancami za SDKÚ o podobe tohto návrhu. Zatiaľ nie je na svete dohoda," tvrdí Katarína Zollerová, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva.

Rezort chce rušiť odvody pre študentov prostredníctvom zmeny zákona o zdravotnom poistení. Meniť budú presne to, čo zaviedol zákon platný od januára. "Predmetom úpravy bude definícia nezaopatreného dieťaťa -- do akého veku platí za študentov odvody štát," vysvetľuje Zollerová. Kedy, ani ako definíciu v zákone upravia, nepovedala. Nie je teda zatiaľ jasné ani to, kedy študenti nad 26 rokov prestanú platiť zdravotné odvody.

Už nie sú deti
Problém vznikol po novom roku, keď študenti denného štúdia nad 26 rokov zistili, že budú musieť platiť zdravotné poistenie 46,06 eura mesačne. V zákone sa totiž zmenila definícia nezaopatreného dieťaťa -- nad 26 rokov už nikto nie je dieťaťom, za ktoré by odvody platil štát.

Za normálnych okolností, teda keď mladý človek nastúpi na vysokú školu v 19 rokoch, ukončí ju, keď má 24. Sú aj o rok mladší či starší absolventi. Tí, ktorí končia školu až po 26-tke, si väčšinou štúdium predĺžili napríklad neurobením skúšok, prerušením štúdia a podobne. Je však medzi nimi aj niekoľko takých, čo napríklad študovali v zahraničí, pracovali alebo cestovali a na štúdium nastúpili neskôr.

Juraj Karpiš, analytik INESS, hovorí, že na odvodoch študentov by sa nemalo nič meniť. Na otázku HN, či si myslí, že by študenti nad 26 rokov mali platiť odvody, odpovedá jednoznačne: "Áno. "Niekde by hranica mala byť, 26-roční študenti, ktorí pracujú, by tie odvody platiť mali. Treba to však posudzovať podľa ich príjmu. Všetko by vyriešila odpočítateľná položka na odvody -- kto nemá príjem, ten by neplatil. Ak sa budú takýmto spôsobom zvýhodňovať študenti, prestane ich to motivovať čo najskôr ukončiť štúdium a nájsť si prácu," tvrdí Dušan Zachar z INEKO.

Radičovej riešenie nefunguje
Premiérka študentom odporučila, aby požiadali o dávku v hmotnej núdzi, a tak obišli platenie zdravotného poistenia -- ak totiž niekto poberá túto dávku vo výške 60 eur, štát mu zaplatí aj zdravotné odvody. V mieste trvalého bydliska treba navštíviť úrad práce a tam o dávku požiadať.

Podľa ohlasov čitateľov to však s touto dávkou vôbec nie je jednoduché. Niektorí sa sťažovali, že im ju úrad práce nechcel priznať, žiadali od nich papier zo súdu.
"V prípade študenta, ktorý sa neposudzuje spolu s rodičmi, denným štúdiom sa pripravuje na svoje budúce povolanie a ešte nenadobudol schopnosť sám sa živiť, teda vyživovacia povinnosť rodičov k nemu podľa zákona o rodine trvá, sa zisťuje, či si uplatnil zákonný nárok na výživné od obidvoch rodičov na súde," potvrdzuje Eva Spitzerová, riaditeľka odboru pomoci v hmotnej núdzi Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

V zákone o pomoci v hmotnej núdzi je podľa nej ustanovené, že ak si občan v hmotnej núdzi neuplatní zákonné nároky, nepovažuje sa za občana v hmotnej núdzi a dávku ani príspevky nedostane.