12.01.2011, 00:00

Komentáre k najdôležitejším zmenám v novele zákona o dani z príjmov

§ 1, odsek 1
dopĺňa sa písmenom c
Predmet úpravy zákona o dani z príjmov sa rozšíril o novú daň, daň z emisných kvót.

§ 2
vypúšťajú sa písmená u) a v)
V súvislosti so zrušením nezdaniteľných častí základu dane pre fyzické osoby vo forme príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, finančných prostriedkov na účelové sporenie a poistného na životné poistenie sa zo zákona o dani z príjmov vypúšťa definícia účelového sporenia a životného poistenia.

§ 4 ods. 5
slová "až d)" nahrádzajú slovami "až c)"
Ustanovenie sa upravilo v súlade so zmeneným § 9, v ktorom sa v ods. 1 vypustilo písm. a) (vypustenie oslobodenia príjmov z predaja bytu alebo obytného domu s najviac dvoma bytmi a súvisiaceho pozemku od dane z príjmov, ak v ňom predávajúci mal trvalý pobyt po dobu minimálne dvoch kalendárnych rokov pred predajom), došlo k posunu písm. b) až d) na a) a c).

§ 4 odsek 6
Spresnenie súvisiace s novým znením § 43 ods. 6, podľa ktorého je iba v zákonom vymenovaných prípadoch možné považovať zrážkovú daň za preddavok na daň, v ostatných prípadoch bude splnením zrážkovej povinnosti daň považovaná za vysporiadanú.

V § 5 ods. 5 písm. a)
Z príjmov zamestnanca, ktoré nie sú predmetom dane, sa vypustilo vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste. Vreckové vyplácané zamestnancom bude ich zdaniteľným príjmom bez ohľadu na jeho výšku, čiže aj keď zamestnancovi bude poskytnuté do výšky 40 % nároku na stravné.

§ 5 ods. 8
vypúšťa sa druhá veta
Vypustenie možnosti zníženia základu dane zo závislej činnosti zamestnancov, ktorí vykonávajú zdravotnícke povolanie lekára, zubného lekára, sestry alebo pôrodnej asistentky (zdravotníckych pracovníkov), o úhrady za ďalšie vzdelávanie preukázateľne zaplatené v príslušnom zdaňovacom období.

§ 5
vypúšťa sa odsek 9
V súvislosti so zrušením možnosti zníženia základu dane zo závislej činnosti zdravotníckych pracovníkov o úhrady za ďalšie vzdelávanie preukázateľne zaplatené v príslušnom zdaňovacom období sa vypúšťa súvisiaca povinnosť zvýšiť základ dane v prípade nedodržania podmienok ďalšieho vzdelávania.

§ 6 ods. 10
Vypustenie paušálnych výdavkov vo výške 60 %, ktoré si mohli uplatniť daňovníci s príjmami z vykonávania remeselných živností. V zákone teda zostáva všeobecne pre daňovníkov s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu možnosť uplatňovať paušálne výdavky len vo výške 40 %.

§ 6
za odsek 15 sa vkladá nový odsek 16
Nové ustanovenie, spresňujúce podmienky voľby medzi uplatňovaním výdavkov vo forme paušálnych výdavkov alebo preukázateľných daňových výdavkov. Spresňuje sa, že zmena voľby po uplynutí lehoty na podanie daňového nie je možná.

§ 7
vypúšťa sa odsek 5
V súvislosti so zmenami týkajúcimi sa zrážkovej dane sa vypustil § 7 ods. 5, ktorý pojednával o možnosti uplatniť zrážkovú daň ako preddavok na daň v prípade dávok z doplnkového dôchodkového sporenia a životného poistenia. Uvedená možnosť bola novelou zrušená.

§ 8 ods. 2 písm. a)
Ustanovenie sa upravilo v súlade so zmeneným § 9, v ktorom sa v ods. 1 vypustilo písm. a) (vypustenie oslobodenia príjmov z predaja bytu alebo obytného domu s najviac dvoma bytmi a súvisiaceho pozemku od dane z príjmov, ak v ňom predávajúci mal trvalý pobyt po dobu minimálne dvoch kalendárnych rokov pred predajom), došlo k posunu písm. b) až e) a j) na a) až d) a i).

§ 9 ods. 1
sa vypúšťa písmeno a)
Zrušilo sa oslobodenie príjmu z predaja takého bytu alebo obytného domu s najviac dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, v ktorom mal predávajúci trvalý pobyt po dobu minimálne dvoch kalendárnych rokov bezprostredne pred predajom, od dane z príjmu.
Ustanovenie o oslobodení príjmov z predaja nehnuteľnosti po uplynutí 5 rokov od nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku od dane z príjmov však zostáva v platnosti aj naďalej.

§ 9 ods. 1 písm. f)
Doplnenie ustanovenia, na základe ktorého bol od dane oslobodený príjem prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa osobitného predpisu. Na základe novelizovaného znenia je od dane oslobodený aj obdobný príjem poskytovaný zo zahraničia.

§ 9 ods. 1 písmeno g)
Oslobodenie príjmov z prenájmu a z príležitostných činností od dane z príjmov sa znížilo z pôvodného päťnásobku životného minima na fixnú sumu 500 eur. Na rozdiel od sumy päťnásobku životného minima, ktorá sa každoročne zvyšovala, nie je pre sumu 500 eur v zákone zakomponovaná jej každoročná aktualizácia.

§ 9 ods. 1 písmeno i)
Oslobodenie príjmov z prevodu opcií, cenných papierov, účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva sa znížilo z pôvodného päťnásobku životného minima na fixnú sumu 500 eur. Princíp možnosti kombinovať toto oslobodenie s oslobodením príjmov z prenájmu a z príležitostných činností zostáva nezmenený. Na rozdiel od sumy päťnásobku životného minima, ktorá sa každoročne zvyšovala, nie je pre sumu 500 eur v zákone zakomponovaná jej každoročná aktualizácia.

§ 9 ods. 2 písm. b)
Spresnenie ustanovenia v nadväznosti na zmeny v zákonoch upravujúcich peňažný príspevok za opatrovanie. Podstata ustanovenia ostáva nezmenená a peňažný príspevok na opatrovanie poskytovaný podľa zákona č. 447/2008 Z. z. je naďalej oslobodený od dane.

§ 9 ods. 2 písm. i)
Doplnenie okruhu príjmov oslobodených od dane o plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti (t. j. napr. živelnej pohromy).

§ 9 sa odsek 2
sa dopĺňa písmenami w) a x
Doplnenie okruhu príjmov oslobodených od dane o príjmy osôb konajúcich v prospech Policajného zboru a o výnosy z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených fyzickým osobám v rokoch 2011 a 2012.
V prípade výnosov z predaja emisných kvót ide o zabránenie možného dvojitého zdanenia, keďže výnosy z predaja emisných kvót sú tiež predmetom dane z emisných kvót.

§ 11 odsek 1
Zavádza sa obmedzenie uplatniteľnosti nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na manželku (manžela), a to iba na zníženie základu dane dosiahnutého z príjmov zo závislej činnosti, z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Základ dane dosiahnutý pri iných druhoch príjmov, t. j. pri príjmoch z prenájmu, z kapitálového majetku a pri ostatných príjmoch, nebude možné znížiť o nezdaniteľné časti základu dane.

§ 11 ods. 2 písm. a)
Úprava súvisiaca so zmenou znenia pôvodného § 9 ods. 1 písm. h), z ktorého sa definícia platného životného minima vypustila.

§ 11
vypúšťa sa odsek 4 a odseky 9 až 14
Uvedená úprava znamená zrušenie nezdaniteľnej časti základu dane, ktorými boli príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie a poistné na životné poistenie v úhrne najviac do výšky 398,33 eura. Nezdaniteľnými časťami základu dane tak zostali iba nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka a na manželku (manžela).
Súčasne sa vypúšťajú ustanovenia, na základe ktorých bol daňovník pri nedodržaní podmienok na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane povinný základ dane zvýšiť.

§ 13 ods. 1 písmená a) a b)
Oslobodenie od dane príjmov z prenájmu a predaja ich majetku v prípade obcí a vyšších územných celkov bolo zrušené.

§ 13 ods. 2 písm. f)
Uvedené ustanovenie prináša spresnenie, že medzi príjmy oslobodené od dane (v prípade kvalifikujúcich sa príjemcov daných príjmov na uvedené oslobodenie pri aplikácii Smernice EÚ o zdaňovaní úrokov a licenčných poplatkov) patria aj výnosy z majetku v podielovom fonde, ako aj príjmy z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia, napríklad pri ich vrátení.

§ 13 sa odsek 2
sa dopĺňa písmenom j)
Od dane z príjmov sú oslobodené výnosy z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených v rokoch 2011 a 2012, aby nedochádzalo k dvojitému zdaneniu, keďže uvedené výnosy sú predmetom dane z emisných kvót.

§ 16 ods. 1 písm. e) tretí bod
Novela zákona o dani z príjmov vyňala z množiny príjmov plynúcich daňovým nerezidentom, ktoré sú považované za príjem zo zdroja v SR, výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok. Výnosy z týchto cenných papierov plynúce nerezidentom tak nebudú podliehať zdaneniu v SR podľa domácej právnej úpravy.

§ 16 ods. 1 písm. e) štvrtý bod
V súvislosti s úpravou zdaňovania transakcií súvisiacich s nehnuteľnosťami umiestnenými na území Slovenska sa nehnuteľnosti vypustili z § 16 ods. 1 písm. e). Cieľom uvedenej úpravy je postihnúť daňou z príjmov aj transakcie s nehnuteľnosťami medzi dvoma daňovými nerezidentmi. Zároveň sa spresnilo, že aj príjmy z využívania ostatných dopravných zariadení na území Slovenska (napr. prívesy, návesy) sa považujú za príjmy zo zdrojov na území Slovenska, ktoré na Slovensku podliehajú zdaneniu.

§ 16, odsek 1 písm. e) piaty bod
Dochádza k spresneniu, že nielen príjmy z predaja hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenska podliehajú dani z príjmov, ale aj z akéhokoľvek iného prevodu.

§ 16, odsek 1
V § 16 ods. 1 sa doplnilo nové písmeno f), ktoré postihuje daňou z príjmov aj transakcie s nehnuteľnosťami umiestenými na území Slovenska, ktoré realizujú medzi sebou daňoví nerezidenti. Napríklad, ak podľa novej úpravy daňový rezident Francúzska predá nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na Slovensku daňovému rezidentovi Nemecka, príjem z predaja danej nehnuteľnosti bude považovaný za príjem zo zdrojov na území Slovenska. Pôvodné znenie zákona o dani z príjmov uvedený typ transakcie nepostihovalo daňou z príjmov.

§ 17 ods. 3 písmeno a)
V súvislosti so zmenami týkajúcimi sa zrážkovej dane sa spresnilo aj uvedené ustanovenie. Príjem, pri ktorom sa vyberie zrážková daň, sa nezahrnie do základu dane, ak sa zrážková daň nepovažuje za preddavok na daň, a teda jej vybraním je daňová povinnosť už splnená.

§ 17 odsek 4
Spresnenie v súvislosti so zmenami týkajúcimi sa zrážkovej dane: podľa tohto ustanovenia je súčasťou základu dane príjem, pri ktorom sa vyberie zrážková daň, ak sa táto zrážková daň považuje za preddavok na daň.

§ 17c ods. 3 písmeno c)
S cieľom dosiahnutia daňovej neutrality pri podnikových kombináciách sa v súvislosti so zlúčením, splynutím alebo rozdelením spoločností v reálnych hodnotách aj pre daňové účely zavádza:
-- daňová uznateľnosť odpisov goodwillu
-- zahŕňanie negatívneho goodwillu do základu dane

§ 17e ods. 2 písm. c)
Spresnilo sa, že v prípade zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia spoločností v historických hodnotách na daňové účely sa goodwill alebo záporný goodwill nezahŕňa do základu dane právneho nástupcu, pričom uvedený goodwill alebo negatívny goodwill nesmie byť upravený podľa zákona o účtovníctve.

§ 19 ods. 2 písm. c)
Spresnilo sa, že cestovné náhrady nie sú na daňové účely posudzované ako výdavky na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie.

§ 19 ods. 2 písmeno d)
V uvedenom ustanovení sa doplnilo, že aj vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa § 14 zákona o cestovných náhradách je pre zamestnávateľa daňovo uznaným výdavkom, a to v rozsahu, v ktorom môže byť poskytnuté podľa zákona o cestovných náhradách (do výšky 40 % nároku na stravné). Pokiaľ sa zamestnancovi poskytnú vyššie cestovné náhrady ako vyplývajú zo zákona o cestovných náhradách, rozdiel oproti zákonným cestovným náhradám nie je daňovo uznaným nákladom zamestnávateľa.

§ 19 ods. 2 písm. e)
Vypúšťa sa možnosť uplatnenia vreckového na zahraničnej pracovnej ceste ako daňového výdavku u daňovníka dosahujúceho príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Týmto sa zjednocuje prístup k zdaňovaniu vreckového u všetkých fyzických osôb.

§ 19 ods. 3 sa písmeno k)
dopĺňa sa tretím a štvrtým bodom
Podľa uvedeného ustanovenia, pokiaľ daňovník má nárok na vrátenie DPH zaplatenej v inom členskom štáte EÚ, má možnosť považovať uvedenú DPH za daňovo uznaný náklad len v tom prípade, ak sa predmetná DPH viaže na tovary a služby, ktoré predstavujú daňovo uznaný náklad, pričom daňovník požiadal o vrátenie predmetnej DPH. Zahraničná DPH sa stane daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom tento daňovník uplatnil nárok na jej vrátenie .
Pokiaľ daňovníkovi nárok na vrátenie DPH nevznikol z dôvodu, že limit na podanie žiadosti o vrátenie DPH nebol splnený, DPH zaplatená v inom členskom štáte EÚ je daňovo uznaným výdavkom, pokiaľ je daňovým výdavkom aj služba alebo tovar, na ktorú sa príslušná DPH vzťahuje. V tomto prípade sa zahraničná DPH stáva daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade tovarov a služieb.

§ 19 ods. 3 písm. l)
Odstránil sa nedostatok nášho zákona o dani z príjmov, ktorý pôvodne diskriminoval doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí oproti doplnkovému dôchodkovému sporeniu na Slovensku. Podľa novej úpravy aj príspevky zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí sú v zákonom povolenej výške do 6 % zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca daňovo uznaným výdavkom zamestnávateľa.

§ 21 odsek 2
sa dopĺňa písmenom l)
Daň z emisných kvót sa zadefinovala ako nedaňový náklad daňovníkov.

§ 22 ods. 2 písm. d
Spresnilo sa, že hmotným odpisovaným majetkom sú len zvieratá uvedené v prílohe č. 1 zákona o dani z príjmov.

§ 22 odsek 7
Pojem nehmotný majetok je podľa novelizovaného zákona o dani z príjmov v podstate nadviazaný na definíciu nehmotného majetku podľa zákona o účtovníctve. Predchádzajúca právna úprava taxatívne vymedzovala nehmotný majetok na daňové účely, čo spôsobovalo interpretačné problémy pri daňovom posudzovaní niektorých majetkových položiek, ktoré síce boli účtovne evidované ako nehmotný majetok, avšak zákon o dani z príjmov ich za nehmotný majetok nepovažoval (napr. niektoré druhy oceniteľných práv alebo zákaznícke kmene).

§ 22 ods. 8
Zmena v § 22 ods. 8 súvisí so skutočnosťou, že goodwill a záporný goodwill sa podľa zákona o dani z príjmov zahŕňa v prípade podnikových kombinácií v reálnych hodnotách do základu dane buď počas najviac 7 bezprostredne za sebou nasledujúcich zdaňovacích období, alebo jednorazovo za určitých okolností vymenovaných v zákone o dani z príjmov. Tento spôsob odpisovania goodwillu a zahrnovania negatívneho goodwillu do základu dane je teda výnimkou zo všeobecného pravidla, podľa ktorého sa nehmotný majetok odpisuje v súlade s účtovnými predpismi.

§ 32 ods. 2 písm. d)
Vypustenie časti ustanovenia, podľa ktorého mal daňovník povinnosť podať daňové priznanie, ak nesplnil podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, ktorými boli príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie a poistné na životné poistenie. Vzhľadom na zrušenie možnosti uplatniť túto nezdaniteľnú časť základu dane a s tým súvisiacim zrušením povinnosti zvýšiť základ dane v prípade neskoršieho nesplnenia podmienok na jej uplatnenie sa uvedené ustanovenie stalo nepotrebným.

§ 32 ods. 3 písmeno b)
Spresnenie súvisiace s novým znením § 43, podľa ktorého je iba v zákonom vymenovaných prípadoch možné považovať zrážkovú daň za preddavok na daň (uplatniť postup podľa § 43 ods. 7). Podstata ustanovenia v tomto ohľade ostáva nezmenená.
Okrem toho došlo podobne ako v predchádzajúcom bode aj k vypusteniu časti ustanovenia, podľa ktorého mal daňovník povinnosť podať daňové priznanie, ak nesplnil podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, ktorými boli príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie a poistné na životné poistenie.

§ 32 ods. 8
Zjednotenie postupu pri podávaní daňových priznaní v prípadoch, ak v dôsledku smrti daňovníka dostane v zmysle § 35 Zákonníka práce jeho príjem z pracovného pomeru manžel, deti alebo rodičia, alebo ak za zomrelého daňovníka podáva daňové priznanie dedič. Príjem zo závislej činnosti, ktorý zamestnávateľ zomrelého daňovníka vyplatí týmto osobám, sa zahrnie do daňového priznania za zomrelého daňovníka týmito osobami podávaného. V prípadoch, keď uvedené príjmy sú vyplatené až po podaní daňového priznania za zomrelého daňovníka, sú tieto osoby povinné podať za zomrelého daňovníka dodatočné daňové priznanie (t. j. nezahŕňať získané príjmy do svojho vlastného daňového priznania). Zvýšenie dane vykázané takýmto dodatočným daňovým priznaním nebude správcom dane sankcionované.

§ 38 ods. 1
Ustanovenie sa upravilo v súlade so zmeneným § 11 a spresnilo, jeho podstata ostáva nezmenená.

§ 38 odsek 4
Ustanovenie sa upravilo v súlade so zmeneným § 5 (zrušenie možnosti znížiť základ dane zdravotníckych pracovníkov) a § 11 (vypustenie nezdaniteľnej časti základu dane, ktorými boli príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie a poistné na životné poistenie). Jeho podstata ostáva nezmenená.

§ 38 ods. 5 prvá veta
Ustanovenie sa upravilo v súlade so zmeneným § 5 (zrušenie možnosti znížiť základ dane zdravotníckych pracovníkov), § 11 (vypustenie nezdaniteľnej časti základu dane, ktorými boli príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie a poistné na životné poistenie) a § 43 (zrušenie vyberania dane zrážkou pri príjmoch zo závislej činnosti nepresahujúcich 165,97 eura mesačne). Podstata ustanovenia ostáva nezmenená.

§ 41 ods. 1
Doplnením ustanovenia sa odbremeňujú od povinnosti podávať daňové priznanie registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, ak majú len príjmy plynúce z výnosov z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevkov podľa § 13 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, prípadne príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.

§ 42 ods. 5 posledná veta
Novovznikajúce spoločnosti sa odbremenili od administratívnej záťaže v súvislosti s povinnosťou nahlasovať predpokladanú daň správcovi dane. Podľa novej úpravy sa predpokladaná daň uvedie priamo v daňovom priznaní za prvé zdaňovacie obdobie novovzniknutého daňovníka a preddavky sa budú platiť podľa uvedenej predpokladanej dane.

§ 42 ods. 7 posledná veta
Spresnil sa spôsob výpočtu preddavkov na daň právneho nástupcu daňovníka, ktorý zanikol bez likvidácie. Spôsob platenia preddavkov je nasledujúci -- ak daňovník:

˙ vznikol splynutím, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane daňovníkov zaniknutých splynutím za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníkov,

˙ sa zlúčil s iným daňovníkom, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane
1. daňovníka zaniknutého zlúčením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka,
2. daňovníka, s ktorým sa zlúčil zaniknutý daňovník, za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zlúčeniu,

˙ vznikol rozdelením, platí preddavky na daň v pomernej výške vypočítanej z dane daňovníka zaniknutého rozdelením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka, zodpovedajúcej pomeru vlastného imania zaniknutého daňovníka prevzatého daňovníkom vzniknutým rozdelením.

§ 42 ods. 9 prvá veta
Zjednodušilo sa určenie lehoty, do ktorej je potrebné vysporiadať rozdiel medzi preddavkami platenými od začiatku zdaňovacieho obdobia do lehoty na podanie priznania počítanými podľa pôvodnej daňovej povinnosti oproti preddavkom na daň z príjmov, ktoré vyplývajú z novej daňovej povinnosti za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Ak preddavky na daň zaplatené daňovníkom sú nižšie ako mu vyplývajú z výpočtu podľa daňového priznania, bude daňovník povinný tento rozdiel zaplatiť v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania.

§ 43 odsek 2
Z príjmov plynúcich nerezidentom zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorými sú príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. c), d) a e) prvého, druhého a štvrtého bodu, z úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov a pôžičiek a z derivátov sa daň vyberá zrážkou. Daň sa však zrážkou z týchto druhov príjmov nevyberá, ak plynú stálej prevádzkarni.
Do ustanovenia § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov, sa explicitne doplnili úroky z poskytnutých úverov a pôžičiek, avšak vypadol odkaz na tretí bod § 16 ods. 1 písm. e) Zákona o dani z príjmov, ktorý zahŕňa aj iné príjmy úrokového charakteru (napr. úroky z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch). Zároveň bol do tohto ustanovenia zahrnutý odkaz na štvrtý bod § 16 ods. 1 písm. e) Zákona o dani z príjmov, t. j. nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných veci umiestnených na území Slovenskej republiky.

§ 43 ods. 3 písm. a)
V uvedenom ustanovení sa doplnilo, že ak príjemcom úroku alebo výnosu uvedenom v danom ustanovení je dôchodkový fond, daň sa nevyberá zrážkou rovnako, ako napríklad pri doplnkovom dôchodkovom fonde alebo podielovom fonde.

§ 43 ods. 3 písmeno b)
Spresnilo sa, že zrážkovej dani podlieha výnos z majetku v podielovom fonde a príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia). Zároveň sa medzi výnimky aj v tomto ustanovení vkladá dôchodkový fond.

§ 43 ods. 3 písmeno g)
Uvedené ustanovenie sa preformulovalo, pričom predmetom zrážkovej dane podľa novely je aj príjem z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov nedohodli inak.

§ 43 ods. 3 písmeno i)
Spresnilo sa, že výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok je predmetom zrážkovej dane, ak plynie vymenovaným daňovníkom.

§ 43 ods. 3
Vypustenie písmena l) znamená, že v prípade závislej činnosti ani pri príjme do 165,97 eura mesačne nebude možné daný príjem zdaňovať zrážkovou daňou. Pri výplate takéhoto príjmu zamestnancom bude potrebné postupovať ako v prípade ostatných zamestnancov s vyšším príjmom, čo zahŕňa zdaňovanie príjmu preddavkovým spôsobom a ďalšie dôsledky, ako je vedenie mzdovej evidencie a podobne.

§ 43 ods. 5
Uvedená úprava súvisí so zrušením spôsobu zdaňovania nízkych príjmov zo závislej činnosti do 165,97 eura mesačne formou dane vyberanej zrážkou.

§ 43 ods. 5 písm. c)
Ide o spresnenie terminológie používanej v zákone o dani z príjmov, aby výška paušálne uplatňovaných výdavkov bola nadviazaná na ustanovenie § 6 ods. 10.

§ 43 odseky 6 a 7
Uvedené ustanovenie zavádza zrážkovú daň ako finálnu daň, ktorá nemôže byť na základe rozhodnutia daňovníka považovaná za preddavok na daň ako v minulosti, okrem výnimiek vymenovaných novelizovaným zákonom o dani z príjmov. Môže nastať napríklad situácia, že daňovník vykáže daňovú stratu, pričom mu banka z úrokov na bankových účtoch zrazila zrážkovú daň vo výške napríklad 100 eur. Uvedená zrážková daň nemôže byť pri daňových rezidentoch považovaná za preddavok na daň, a preto ani v prípade daňovej straty daňovník nebude mať nárok na vrátenie preplatku na dani, keďže daný preplatok podľa novelizovaného zákona nevzniká.

§ 43 odsek 11
Z uvedeného ustanovenia boli vypustené povinnosti zamestnávateľa, ktorý vykonal zrážku dane z príjmov zo závislej činnosti, podávať hlásenia o výške zrazenej dane, v súvislosti so zrušením možnosti zdaňovať akékoľvek príjmy zo závislej činnosti zrážkovou daňou.

§ 43
vypúšťa sa odsek 13
Uvedené ustanovenie sa týkalo vysporiadania daňovej povinnosti riadnym vykonaním zrážky dane. Keďže skutočnosť, že zrážková daň je konečnou daňou okrem výnimiek vymenovaných novelizovaným zákonom o dani z príjmov, je po novele zakotvená v inom ustanovení (§ 43 ods. 6), uvedený odsek bol zo zákona o dani z príjmov vypustený.

§ 43 odsek 14
V uvedenom ustanovení sa spresnil okruh daňovníkov, pri ktorých je platiteľom dane obchodník s cennými papiermi.

§ 46
Novela zaviedla minimálnu sumu, až pri presiahnutí ktorej je potrebné zaplatiť daň na úhradu.

§ 50
dopĺňa sa odsekom 15
Uvedené ustanovenie upravuje daňovú kontrolu a miestne zisťovanie v súvislosti s preverovaním dodržania podmienok na poukázanie podielu zaplatenej dane na osobitné účely. Od 1. 1. 2011 je výška poukázateľného podielu zaplatenej dane u právnickej osoby nadviazaná na poskytnutie finančného daru daňovníkovi nezaloženému alebo nezriedenému na podnikanie podľa zákonom definovaných podmienok.
Ustanovenie taktiež upravuje, aké dôsledky a sankcie sa uplatnia voči právnickej osobe pri zistení porušenia stanovených podmienok.

§ 51b
Daň z emisných kvót
Zavádza sa nová daň z emisných kvót. Základom dane bude súčet násobkov prevedených emisných kvót v jednotlivých kalendárnych mesiacoch a priemernej trhovej ceny emisných kvót za kalendárny mesiac predchádzajúci mesiacu, v ktorom sa uskutočnil ich prevod, a násobku nespotrebovaných emisných kvót a priemernej trhovej ceny emisných kvót za príslušný kalendárny rok.

Daňové priznanie k dani z emisných kvót budú daňovníci dane z emisných kvót povinní vo všeobecnosti podať do 30. júna roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa daň platí, okrem zrušenia daňovníka bez likvidácie, kedy je priznanie potrebné podať do troch mesiacov od zrušenia daňovníka bez likvidácie. V rovnakom termíne bude potrebné tiež dorovnať rozdiel vypočítanej dane oproti preddavkom na daň plateným polročne počas daného zdaňovacieho obdobia, ak zaplatené preddavky na daň z emisných kvót sú nižšie ako daň z emisných kvót vypočítaná v daňovom priznaní.


"§ 52j
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011
Ustanovenie § 5 ods. 5 písm. a) predpisu účinného od 1. januára 2011 sa použije pri zahraničnej pracovnej ceste, na ktorú bol zamestnanec vyslaný po 31. decembri 2010.

Novelizované znenie § 5 ods. 5 písm. a), podľa ktorého sa vreckové považuje za zdaniteľný príjem zamestnanca, sa použije len pri zahraničnej pracovnej ceste, na ktorú bol zamestnanec vyslaný po 31. decembri 2010.

Úmyslom novely bolo zrejme dosiahnuť, aby vreckové, vyplácané zamestnancovi vyslanému na zahraničnú pracovnú cestu ešte pred 31. decembrom 2010, sa naďalej nezdaňovalo, absentuje však jednoznačné ustanovenie, podľa ktorého by sa na takéto vreckové obdržané v roku 2011 a nasledovných mohlo uplatniť ustanovenie § 5 ods. 5 písm. a) predpisu účinného do 31. decembra 2010.

Oslobodenie príjmu podľa § 9 ods. 1 písm. a), i) a j) predpisu účinného do 31. decembra 2010 sa použije na príjmy z predaja takéhoto majetku nadobudnutého do 31. decembra 2010. Na príjem z predaja bytu, ktorý bol obstaraný pred 1. januárom 2004, dosiahnutý po 31. decembri 2010 sa použije § 9 predpisu účinného do 31. decembra 2010.

Ide o ustanovenie, na základe ktorého sa oslobodenie príjmu podľa § 9 ods. 1 písm. a) predpisu účinného do 31. decembra 2010 (t.j. z predaja bytu alebo obytného domu s najviac dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, v ktorom mal predávajúci trvalý pobyt po dobu minimálne dvoch kalendárnych rokov bezprostredne pred predajom) môže aj naďalej (t. j. aj po 1. januári 2011) uplatniť na príjmy z predaja nehnuteľnosti spĺňajúcej uvedené podmienky nadobudnutej do 31. decembra 2010, a to vrátane príjmu z predaja bytu obstaraného pred 1. januárom 2004.

Ďalej sa týmto ustanovením umožňuje uplatniť oslobodenie príjmu podľa § 9 ods. 1 písm. j) predpisu účinného do 31. decembra 2010 (t.j. z prevodu opcií, cenných papierov, účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva do výšky päťnásobku životného minima) aj naďalej (t.j. aj po 1. januári 2011) na príjmy z predaja takéhoto majetku nadobudnutého do 31. decembra 2010.

Prechodné ustanovenie uvádza aj oslobodenie príjmu podľa § 9 ods. 1 písm. i) predpisu účinného do 31. decembra 2010, ktoré však nebolo predmetom novelizácie, preto sa jeho zaradenie v tomto prechodnom ustanovení javí ako nadbytočné.

(1) Na uplatnenie § 11 ods. 1 až 4 a 9 za zdaňovacie obdobie roku 2010 a predchádzajúce zdaňovacie obdobia sa použijú ustanovenia predpisu účinného do 31. decembra 2010.

Zmeny týkajúce sa nezdaniteľných častí základu dane podľa § 11 účinné od 1. januára 2011 sa nepoužijú na zdaňovacie obdobie roku 2010, t.j. za rok 2010 si ešte bude možné uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a na manželku (manžela) bez obmedzenia podľa druhu dosiahnutých príjmov, a takisto nezdaniteľnú časť základu dane, ktorými sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie a poistné na životné poistenie.

(2) Ustanovenie o porušení podmienok podľa § 5 ods. 9 predpisu účinného do 31. decembra 2010 sa použije aj pri porušení podmienok po 31. decembri 2010.

Zdravotnícki pracovníci, ktorí si znížili základ dane o úhrady za ďalšie vzdelávanie, budú aj na naďalej povinní zvýšiť základ dane v prípade nedodržania podmienok ďalšieho vzdelávania.

(3) Ustanovenie § 17c ods. 3 písm. c) predpisu účinného od 1. januára 2011 sa použije na goodwill alebo záporný goodwill vykázaný u právneho nástupcu pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev, u ktorých nastal rozhodný deň77c) po 31. decembri 2010.

Pri zániku daňovníka bez likvidácie v dôsledku podnikovej kombinácie uskutočnenej v reálnych hodnotách aj pre daňové účely sa goodwill alebo negatívny goodwill bude môcť zahŕňať do základu dane len ak rozhodným dňom bude deň od 1.1.2011, t.j. ak právny nástupca (nástupcovia) vznikne alebo prevezme celý majetok a všetky záväzky daňovníka, ktorý zanikol bez likvidácie, po 31.12.2010.

(4) Ustanovenie § 22 ods. 7 predpisu účinného od 1. januára 2011 sa použije na nehmotný majetok uvedený do užívania po 31. decembri 2010.

Nová definícia nehmotného majetku platí iba na nehmotný majetok uvedený do užívania od 1.1.2011.

(5) Ustanovenie § 43 predpisu účinného do 31. decembra 2010 sa použije na zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných do 31. decembra 2010 a vyplatených do 31. januára 2011.

Príjmy zo závislej činnosti nepresahujúce 165,97 eur mesačne, zúčtované do 31. decembra 2010 a vyplatené do 31. januára 2011, budú podliehať ešte dani vyberanej zrážkou podľa § 43 predpisu účinného do 31. decembra 2010.

(6) Ustanovenia § 9 ods. 2 písm. x) a § 13 ods. 2 písm. j) predpisu účinného od 1. januára 2011 sa použijú na výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v rokoch 2011 a 2012 podľa osobitného predpisu59h) plynúce do 31. decembra 2012 povinnému účastníkovi schémy obchodovania,59f) ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu.59g)

Uvedené ustanovenie obmedzuje oslobodenie výnosov z obchodovania s emisnými kvótami od dane z príjmov iba do konca roka 2012.

(7) Ustanovenia § 51b ods. 1 až 12 predpisu účinného od 1. januára 2011 sa použijú poslednýkrát pri podávaní daňového priznania na daň z emisných kvót za rok 2012.

Týmto ustanovením sa obmedzila účinnosť ustanovení týkajúcich sa emisných kvót: posledný krát sa použijú pri podávaní priznania k dani z emisných kvót za rok 2012.

(8) Ustanovenia § 1 ods. 1 písm. c), § 21 ods. 2 písm. l) a § 51b ods. 13 predpisu účinného od 1. januára 2011 sa uplatnia, ak daňová povinnosť k dani z emisných kvót vznikla do konca roka 2012.

Uvedená úprava súvisí s daňou z emisných kvót a ich účinnosťou iba v súvislosti s daňou z emisných kvót, ktorá je splatná za roky 2011 a 2012.

Čl. II

Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách sa mení takto:
V § 14 sa slovo "patrí" nahrádza slovami "môže zamestnávateľ poskytnúť" a vypúšťajú sa slová "od 5 %".
V dôsledku vyššie uvedených zmien zamestnávatelia už nemajú povinnosť poskytovať zamestnancom vreckové pri zahraničných pracovných cestách, iba možnosť.

Čl. III

Zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 733/2004 Z. z., zákona č. 117/2007 Z. z., zákona č. 515/2008 Z. z. a zákona č. 136/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa.