16.06.2010, 00:00

Záujem dieťaťa by mal byť na prvom mieste

Čo hovorí vaša advokátska prax? Ako dosiaľ rozhodovali súdy o zverení maloletého dieťa po rozvode manželov?
V súčasnej dobe súdy aplikujú platný a účinný zákon o rodine a maloleté dieťa na čas po rozvode manželstva zverujú zásadne do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, u ktorého sú lepšie predpoklady pre ďalšiu výchovu maloletého. Pri posudzovaní toho, u ktorého z rodičov sú vytvorené lepšie predpoklady, súdy prihliadajú najmä na citové väzby a vývinové potreby maloletého, ako aj na stabilitu výchovného prostredia. V neposlednom rade musia prihliadnuť aj na názor maloletého, pokiaľ vzhľadom na svoj vek a najmä rozumovú vyspelosť dokáže vyjadriť samostatne svoj názor.

Základnou zásadou pri rozhodovaní každého sudcu musí byť vždy záujem maloletého dieťaťa. Rovnaká úprava platí aj pre mimomanželské deti. Proti tomu v zásade nemám výhrady, keďže sleduje záujem maloletého dieťaťa, avšak nie vždy je takáto úprava aj spravodlivá. Dôvodom je to, že logickým predpokladom pre zverenie maloletého do osobnej starostlivosti jedného z rodičov je to, že súd musí tohto rodiča považovať za "lepšieho" ako toho druhého. Lenže čo v prípade, keď obaja rodičia sú zodpovední a u oboch sú vytvorené rovnaké predpoklady pre výchovu maloletého? Na takéto prípady súčasná legislatíva nestačí a je v podstate aj diskriminačná. V praxi súdy takéto prípady riešia napríklad tak, že vypočujú maloletého a o jeho zverení rozhodnú podľa jeho názoru. Dieťa je v tomto prípade postavené pred veľmi ťažké rozhodnutie "určiť" rodiča, s ktorým chce ďalej žiť.

Ako bude vyzerať striedavá starostlivosť v praxi a ako to bude s výživným v týchto prípadoch? Môže nastať aj situácia, že súd neurčí vôbec výživné?
Je zrejmé, že súdy v rozhodnutí, v ktorom upravia striedavú starostlivosť, budú zároveň musieť určiť časové obdobie, v ktorom bude maloletý v starostlivosti jedného z rodičov a naopak. Takéto časové určenie bude musieť byť presne a jednoznačne definované v rozhodnutí súdu. Zdôrazňujem, že novela zákona o rodine neurčuje povinnosť súdu určiť toto časové obdobie pre každého rodiča rovnako. V súlade so zákonom bude aj taký postup súdu, keď jednému z rodičov určí dlhšie časové obdobie ako tomu druhému. Pri určovaní výšky výživného pri striedavej starostlivosti budú musieť súdy prihliadať na spomínané časové rozloženie starostlivosti medzi rodičmi a, samozrejme, aj na doteraz platné zásady určovania výživného -- najmä na to, aby dieťa v každom časovom období malo zásadne rovnakú životnú úroveň ako jeho rodičia. Môže nastať aj situácia, že súd pri striedavej starostlivosti vôbec neurčí výživné. Predpokladám, že pôjde o prípady, keď súd zverí maloletého do striedavej starostlivosti rodičov každému z nich na rovnaké časové obdobie a životná úroveň oboch rodičov bude rovnaká.

V ktorých prípadoch nebude striedavá starostlivosť možná?
Predovšetkým si treba uvedomiť, že bude vždy výlučne na posúdení súdu, či striedavú starostlivosť v konkrétnom prípade určí alebo nie. Novela zákona o rodine neurčuje súdu povinnosť nariadiť ju v každom prípade, ale len v tých prípadoch, keď to bude v záujme maloletého. Môže tak vzniknúť napríklad aj situácia, že súd striedavú starostlivosť neurčí ani vtedy, že to budú chcieť obaja rodičia. Predpokladám, že v praxi ju nebude možné použiť najmä v prípadoch, keď rodičia žijú oddelene a ich domácnosti sú navzájom výrazne vzdialené, pretože by týmto spôsobom mohlo dôjsť k narušeniu sociálnych väzieb dieťaťa. Neviem si predstaviť striedavú starostlivosť napríklad vtedy, keď by muselo pol roka chodiť do školy v Bratislave a druhý polrok v Košiciach. Takýto spôsob úpravy by nebol správny, pretože by mohol ohroziť riadnu prípravu dieťaťa do školy.

Aké sú podľa vášho názoru výhody a aké nevýhody striedavej starostlivosti?
Odpoveď na túto otázku treba hľadať najmä so zreteľom na záujem maloletého. Ide o otázku skôr psychologickú ako právnu. Z praxe iných štátov, kde sa už striedavá starostlivosť využíva, je možné pozorovať najmä dva názorové prúdy. Na jednej strane jedna skupina odborníkov tvrdí, že striedavá starostlivosť je výhodná, pretože maloletý má oboch rodičov, ktorí sa o neho rovnocenne starajú, čím sa odbúrava tzv. syndróm nechceného dieťaťa, keď maloletý v dôsledku zverenia len jednému z rodičov môže pociťovať takýto stav ako nezáujem druhého rodiča o neho. Iná skupina odborníkov zase tvrdí, že striedavá osobná starostlivosť môže mať za následok, že maloletý nebude mať "pocit domova", pretože sa bude musieť sťahovať od jedného z rodičov k druhému. Výhodnosť alebo nevýhodnosť striedavej starostlivosti sa ukáže až v praxi.

Možno očakávať, že po 1. júli sa zvýši počet žiadostí na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým s ohľadom na striedavú starostlivosť?
Určite sa zvýši počet návrhov na súdoch na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým. Možno hovoriť o dvoch skupinách rodičov, ktorí budú žiadať striedavú starostlivosť. V jednej skupine budú tí, ktorí budú upravovať rodičovské práva po prvýkrát a pri tejto skupine si nemyslím, že narastie počet podaní, keďže títo rodičia by rodičovské práva museli aj tak upraviť v dôsledku ich rodinnej situácie bez ohľadu na novú zákonnú úpravu. V druhej skupine budú rodičia, ktorí už v minulosti mali upravené rodičovské práva a povinnosti k ich deťom a rozhodnú sa túto úpravu zmeniť práve s ohľadom na zmeny v zákone. Pri tejto skupine rodičov bude možné hovoriť o zvýšenom počte podaní na súdoch.

Je možné, že sa striedavá starostlivosť bude v praxi aj zneužívať?
Určite áno. Možno predpokladať, že sa nájdu aj nezodpovední rodičia, ktorí sa budú na súde domáhať striedavej starostlivosti nie preto, že to je v záujme dieťaťa, ale napríklad preto, aby sa vyhli vyživovacej povinnosti. Novela zákona o rodine dáva v súvislosti so striedavou starostlivosťou možnosť súdu neupraviť výživné, čo takéto riziko zneužitia určite zvyšuje.