14.05.2008, 00:00

Ohodnotiť znalcom si môžete nechať aj umenie

Bratislava - Ohodnocovať nepotrebujeme len naše domy, byty či autá, ale aj najrôznejšie umelecké diela, obrazmi a sochami počínajúc, šperkami končiac. Predstavte si napríklad, že na povale domu po rodičoch nájdete zaprášený obraz, o ktorom s úžasom zistíte, že ho pred vyše polstoročím namaľoval jeden z najznámejších slovenských umelcov Martin Benka. Obraz sa však tým pádom, že ste ho našli na povale domu po rodičoch, stáva súčasťou dedičského konania. Alebo sa vám môže stať, že ste majiteľom starožitného šperku z čias Márie Terézie a chcete ho predať. Pritom však nechcete, aby vás pri jeho predaji dobehli podnikaví starožitníci, ktorých záujem je presne opačný ako váš. Riešenie takýchto situácií si vyžaduje, aby ste poznali skutočnú hodnotu daného diela či šperku. Ako máte postupovať, aby ste ju zistili? Musíte sa obrátiť na znalca špecializujúceho sa na daný odbor a odvetvie.
Obraz Martina Benku
Ak chcete získať reálnu predstavu o hodnote vášho obrazu, musíte osloviť znalca z odboru umelecké diela, odvetvie umenie výtvarné. Ten má oprávnenie, ale najmä znalosti, ktoré mu umožňujú objektívne posúdiť hodnotu daného obrazu. Zoznam znalcov v tomto odbore nájdete na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti. Znalcov špecializujúcich sa na toto odvetvie je na Slovensku dvadsaťdeväť.
"Znalecký posudok výtvarného diela vzniká na základe troch hlavných kritérií," hovorí výkonný riaditeľ aukčnej siene SOGA Ján Abelovský. Týmito kritériami je zaradenie diela do obdobia tvorby jeho autora, klasifikácia posudzovaného diela v rámci celkovej tvorby posudzovaného autora (to znamená, či ide o okrajový alebo galerijný kus) a o takzvané cenové precedensy pri dielach tohto autora (to znamená, za koľko sa už v minulosti jeho porovnateľné diela predávali). S pomocou cenového precedensu pri obraze, ktorý pochádza z rovnakej etapy tvorby autora a dosahuje obdobné kvality ako váš obraz, dokáže znalec porovnávacou metódou zistiť približnú hodnotu diela. Na základe toho dokáže znalec vytvoriť súčasnú finančnú protihodnotu, ktorej je obraz hoden.
Tieto skutočnosti dokáže zistiť a najmä dať do objektívnych súvislostí jedine človek, ktorý sa tejto problematike dlhodobo venuje do hĺbky. Cena znaleckého posudku za posúdenie hodnoty vášho obrazu sa odvíja od náročnosti úkonu, ktorý si vypracovanie znaleckého posudku vyžaduje, od ceny ohodnocovanej veci a ďalších aspektov.
Šperk z čias Márie Terézie
Na poličke sa vám roky povaľuje šperk, ktorý už na prvý pohľad pôsobí starožitne, dosiaľ ste však na jeho predaj nepomýšľali. Teraz ste však zmenili názor a rozhodli ste sa ho predať. Hoci jeho presnú hodnotu nepoznáte, váš priateľ kunsthistorik vám naznačil, že zrejme nebude malá. Hovoril, že mu nápadne môj prachom zapadaný šperk pripomína šperky spred dvoch storočí, keď v tejto časti kontinentu vládla pevnou rukou prvá žena habsburskej monarchie. Vy, aby ste si jeho domnienky potvrdili a prípadne šperk aj výhodne predali, obrátite sa so žiadosťou o vypracovanie posudku na znalca v odbore drahé kovy a kamene, klenoty, hodiny, odvetvie klenoty, šperky. Zoznam znalcov v tomto odbore nájdete opätovne na internetových stránkach ministerstva spravodlivosti. Na Slovensku sa nachádzajú dovedna traja, z toho sa však ani jeden nezaoberá špeciálne starým šperkom, preto pri svoje práci zvyknú spolupracovať s historikmi.
Pri hodnotení starožitných šperkov sa postupuje tak podľa ich historickej, ako aj mineralogickej hodnoty. Hodnota osadeného kameňa či použitého drahého kovu je teda v tomto prípade prinajmenšom rovnocenná tej historickej či umeleckej hodnote. Umelecká hodnota niektorých klenotov je totiž často mizivá, ich hodnotu však zvýšuje vek a meno ich nositeľa. Príkladom sú napríklad rôzne korunovačné klenoty, ktorých umelecká hodnota je na jednej strane malá, ale na druhej strane ich historická hodnota je len veľmi ťažko vyčísliteľná. Práve z tohto dôvodu nie sú mnohé z takýchto starožitných skvostov poistené. V našich zemepisných šírkach sú toho príkladom české korunovačné klenoty, ktorých hodnotu dosiaľ žiaden znalec nedokázal objektívne vyčísliť a preto ich ani žiadna poisťovňa nie je ochotná poistiť. Nemala by na akom základe vyrubiť poistné.
Znalec tejto problematiky Alexander Kostolanský uvádza, podobne ako pri obrazoch, tri kritériá určovania hodnoty šperkov a klenotov. Prvé kritérium pozostáva z určenia rýdzosti a váhy použitého kovu, veľkosti a kvality do kovu vsadeného drahého kameňa a celkového spracovania, respektíve zachovania šperku. Toto kritérium určovania hodnoty je identické s určovaním hodnoty pri nových šperkoch, nezohľadňuje totiž ďalšie ďalšie významné faktory vplývajúce na výslednú hodnotu. Takéto technologické skúmanie si vyžaduje použitie viacerých špecializovaných prístrojov, pomocou ktorých znalec zistí, akým spôsobom bol šperk vyhotovený. To znamená, či je ručnej výroby alebo pochádza z fabriky, či je v ňom osadený pravý alebo falošný drahokam, prípadne akým spôsobom bol šperk upravovaný či v nakoľko zachovalom stave sa nachádza. Druhým kritériom je historická a umelecká hodnota šperku. "Tá musí byť znalecky preukázaná, na to slúžia viaceré techniky," hovorí Kostolanský. Jednou z nich je napríklad určenie pôvodu podľa puncu, Kostolanský spomína napríklad kráľovský punc Diana. Ďalšie možnosti k určeniu veku šperku sa podľa neho núkajú v katalógoch či porovnávaním s historickými obrazmi. Ak si znalec nie je istý, môže si k znaleckému posudku prizvať historika, s ktorým pôvod daného šperku prekonzultuje, čím vylúči možnosť omylu. A posledným kritériom je takzvaná trhová protihodnota, ktorá je odrazom dopytu po obdobnom starožitnom klenote, nie reálnej ceny použitých kovov či drahých kameňov. Ide v podstate o porovnanie hodnoty tohto klenotu s ďalšími pochádzajúcimi z rovnakého obdobia, prípadne z tej istej šperkárskej dielne. To znamená, že sa jedná o akúsi podobu cenového precedensu používaného pri umeleckých dielach ako sú obrazy či sochy.
Hodnota sa navyšuje s rastúcim dopytom
Všetci opytovaní znalci sa zhodli, že cena šperku či umeleckého diela sa zvyšuje s rastúcim dopytom po ňom. Platí tu teda klasická ekonomická poučka o ponuke a dopyte, pričom v tomto prípade je ponuka už zo svojej podstaty obmedzená. Starožitné šperky sú totiž starožitné preto, lebo pochádzajú z čias minulých. Drahé obrazy síce pochádzajú aj od aktuálnych autorov, tí však tvoria len malú časť dopytovaných umelcov. Hoci sa dieru na trhu snažia vyplniť rôzni falšovatelia, hodnota vzácnych, to znamená početne málo zastúpených, diel narastá priamo úmerne so záujmom o ne. Na Slovensku tak narástla hodnota obrazov autorov slovenskej moderny, ktorej predstaviteľom je napríklad už spomínaný Martin Benka či Mikuláš Galanda. Pri šperkoch je táto fluktuácia dopytu ešte výraznejšia. Podľa skúseností Alexandra Kostolanského sa znateľne menia aj záujmy ľudí kupujúcich šperky. Dnes je podľa neho v kurze štýl art-deco, chute sa však menia a pár rokov to môže byť niečo úplne iné. Budúcnosť ukáže aký umelecký štýl bude letieť v budúcnosti.