Daňové priznanie musí podať každá právnická osoba, a to do 31. marca. Nemusia ho pri podmienkach stanovených zákonom podávať napríklad daňovníci, ktorí nie sú zriadení alebo založení na podnikanie, občianske združenia alebo rozpočtové a príspevkové organizácie.

Za zdaňovacie obdobie sa obvykle považuje kalendárny rok. Výnimky sú však v prípade likvidácie, konkurzu, zmene právnej formy daňovníka, alebo ak daňovník mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky, alebo naopak.

Daňové priznanie podáva daňovník miestne príslušnému daňovému úradu - riadi sa sídlom právnickej osoby, inak miestom skutočného vedenia. "Prílohou daňového priznania je účtovná závierka, ktorú tvorí výkaz ziskov a strát, súvaha, poznámky. Prílohou daňového priznania sú aj doklady uvedené v príslušnom tlačive daňového priznania,“ pripomína daňová poradkyňa Miriam Buliková.

K podanému daňovému priznaniu pred uplynutím stanovenej lehoty môže daňovník podať opravné daňové priznanie. "V tomto prípade sa na predchádzajúce daňové priznanie neprihliada. Po lehote na podanie daňového priznania môže daňovník podať už len dodatočné daňové priznanie,“ dopĺňa Buliková.

V rovnakej lehote ako priznanie je potrebné zaplatiť aj daň, za rok 2008 je daňovník povinný daň vypočítať v slovenských korunách, následne prepočítať konverzným kurzom a uhradiť v eurách, výslednú daň treba zaokrúhliť na eurocent nadol.

Pozor treba dať na zmeny
Aj právnické osoby musia za zdaňovacie obdobie 2008 prihliadnuť v porovnaní s predchádzajúcim obdobím na zmeny. Pozornosť musia venovať rezervám. "Na rozdiel od predchádzajúcich rokov nie je za daňový výdavok uznaná tvorba rezervy na odmeny a prémie za rok 2008. Tento náklad bude daňovým výdavkom až v čase ich úhrady,“ pripomína daňová poradkyňa Jana Sadloňová. Takisto čakajú zmeny podnikateľov pri úprave základu dane o nezaplatené záväzky. "Základ dane sa u dlžníkov upraví (zvýši) o výšku záväzkov, ktoré boli alebo postupne budú zahrnuté do daňových výdavkov a k 31. decembru 2008 boli viac ako 36 mesiacov po lehote splatnosti. Daňovník je povinný aplikovať toto ustanovenie aj spätne na tie záväzky, pri ktorých k 31. decembru 2007 uplynula od splatnosti doba dlhšia ako 36 mesiacov. Celková výška týchto záväzkov sa zahrnie do základu dane rovnomerne v dvoch bezprostredne za sebou nasledujúcich zdaňovacích obdobiach ukončených najneskôr 31. decembra 2009,“ dodáva Sadloňová.

Pozornosť treba venovať aj opravným položkám k pohľadávkam. "S účinnosťou od 1. januára 2008 sa obmedzila tvorba daňovo účinných opravných položiek k pohľadávkam. Tiež musí daňovník aplikovať tieto prísnejšie pravidlá aj spätne - ak sú opravné položky k pohľadávkam zahrnuté do daňových výdavkov podľa zákona o daniach z príjmov platnom do 31. decembra 2007 vyššie ako opravné položky k pohľadávkam vytvorené podľa zákona o daniach z príjmov v znení účinnom od 1. januára 2008. Tento rozdiel sa zahrnie do základu rovnomerne v dvoch za sebou nasledujúcich zdaňovacích obdobiach ukončených najneskôr 31. decembra 2009,“ upozorňuje daňová poradkyňa.

Zmeny netreba prehliadnuť aj pri rezervách na bonusy, rabaty, skontá a vrátenie kúpnej ceny pri reklamácii. "Od 1. januára 2008 sa zmenil spôsob účtovania týchto rezerv. Tvorba rezervy sa neúčtuje na ťarchu nákladov, ale ako zníženie pôvodne dosiahnutých výnosov. Keďže zákon o dani z príjmov neupravuje priamo vplyv takejto rezervy na základ dane (rezerva, ktorá sa neúčtuje na ťarchu nákladov, ale ako zníženie pôvodných výnosov), vychádza sa pri určení základu dane z riadne vedeného účtovníctva, a teda táto rezerva ovplyvní základ dane v súlade s účtovníctvom,“ dopĺňa Sadloňová.

Nemýľte sa
Daňové priznanie je povinná podať aj právnická osoba, ktorá za zdaňovacie obdobie nevykázala v daňovom priznaní základ dane alebo daňovú stratu. "Pre podanie daňového priznania totiž nie je rozhodujúce, či právnická osoba existovala iba niekoľko dní alebo mesiacov, či dosiahla zdaniteľné príjmy alebo nie a podobne,“ zdôrazňuje Buliková.

Časté chyby podľa nej pri vypĺňaní daňových priznaní vznikajú v súvislosti s lízingom. "Pri uplatňovaní daňových výdavkov pri majetku obstaranom formou finančného prenájmu nájomca hmotný majetok okrem pozemkov odpíše počas trvania prenájmu do výšky 100 percent hodnoty istiny, zvýšenej o náklady súvisiace s obstaraním predmetu finančného prenájmu vynaložené nájomcom do času zaradenia tohto majetku do užívania. Pri určení spôsobu odpisovania sa výška odpisu určí rovnomerne pomernou časťou pripadajúcou na každý kalendárny mesiac času prenájmu. Mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania, je mesiac, v ktorom sa majetok začal účtovať alebo evidovať. Pri odpisovaní je takýmto mesiacom mesiac, v ktorom bol prenajatý hmotný majetok poskytnutý nájomcovi v súlade so zmluvu o finančnom prenájme. Minimálna doba prenájmu je ustanovená v trvaní najmenej 60 percent doby odpisovania a nie menej ako tri roky. Je počítaná od doby, keď majetok prenajatý formou finančného prenájmu spĺňa podmienky na začatie odpisovania nájomcom,“ vysvetľuje Buliková.

Chyby sa však často stávajú aj pri takej veci, ako je nesprávne zaokrúhľovanie. "Základ dane, zdaniteľná mzda, daň, preddavky na daň, sa zaokrúhľujú na celé koruny nadol, od 1. januára 2009 na eurocent nadol,“ uzatvára Buliková.

Zmeny základu dane

Prvýkrát použijú právnické osoby úpravu základu dane, ktorá vyplýva zo zákona číslo č. 621/2007, ktorým bol zákon o dani z príjmov novelizovaný. Zmeny platia od 1. januára 2008, respektíve od januára 2009 a použijú sa pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2008.