Zákonník práce rozlišuje tri druhy dovolenky, a to dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť, dovolenku za odpracované dni a dodatkovú dovolenku. Nárok na dovolenku majú len zamestnanci, živnostníci podobnú výhodu nemajú.

Podpis šéfa
Zamestnanec žiada o čerpanie dovolenky prostredníctvom takzvaného dovolenkového lístka. Na ňom musí byť uvedené meno zamestnanca, deň nástupu na dovolenku a návratu do práce a počet dní, koľko bude zamestnanec čerpať. Nesmie chýbať jeho podpis a podpis nadriadeného. Dovolenkové lístky potom slúžia zamestnávateľovi k dochádzke zamestnancov na vydokladovanie ich neprítomnosti. V praxi sa zaužívalo, že zamestnanec ráno zatelefonuje do práce, že z určitých dôvodov nemôže prísť a berie si deň voľna. Ak zamestnávateľ nemá s takouto formou problém, netreba to zneužívať - takúto "žiadosť“ o dovolenku totiž nemusí vôbec akceptovať a zamestnanec môže skončiť s absenciou. "Zamestnávateľ môže, avšak nemusí, akceptovať žiadosť o čerpanie dovolenky predloženú takýmto spôsobom, navyše uvedený spôsob môže byť v prípade veľkej časti zamestnávateľov v rozpore s internými pravidlami pre formu a včasnosť predkladania žiadostí o schválenie dovolenky, ako aj schváleným plánom dovoleniek,“ vysvetlil Tomáš Rybár z advokátskej kancelárie Čechová & Partners.

Koľko dovolenky si môžete nárokovať

- základná výmera je najmenej štyri týždne za rok
- na päťtýždňovú dovolenku máte nárok vtedy, ak ste dosiahli 33 rokov a odpracovali 15 rokov
- nárok na celú dovolenku máte vtedy, ak odpracujete 60 dní
- ak u zamestnávateľa nepracujete celý rok, máte nárok len na pomernú časť zo základnej výmery
- môžete si nárokovať aj dovolenku za odpracované dni, a to jednu dvanástinu z výmery za každých 21 odpracovaných dní
- o čerpanie dovolenky žiadate prostredníctvom takzvaného dovolenkového lístka

Viac odpracované = dlhšia dovolenka
Dovolenka za kalendárny rok je pri základnej výmere najmenej štyri týždne. Celú si ju môže nárokovať zamestnanec vtedy, ak u toho istého zamestnávateľa odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku. Ak však počas roka menil zamestnávateľa, počet dní dovolenky sa kráti pomernou časťou. Za každý odpracovaný mesiac má teda zamestnanec nárok na jednu dvanástinu z dovolenky za kalendárny rok.

Dovolenku za odpracované dni možno využiť napríklad počas skúšobnej lehoty. Ak zamestnanec ešte neodpracoval spomínaných 60 dní, môže si vziať voľno podľa iného kľúča - patrí mu dovolenka v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní.

Základná výmera dovolenky sa však po určitom čase zvyšuje zo štyroch na päť týždňov. Nárok na ňu má zamestnanec, ktorý do konca daného kalendárneho roka, keď si už chce už nárokovať päťtýždňovú dovolenku, dovŕši aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku. Inak povedané, musí mať najmenej 33 rokov a odpracovaných 15 rokov. Zamestnanec musí tento nárok na dlhšiu dovolenku vydokladovať, a to najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom si ju chce uplatniť. Do odpracovaného obdobia pritom patria napríklad aj materská a rodičovská dovolenka do troch rokov dieťaťa, vojenská či civilná služba, vysokoškolské štúdium, doktorandské štúdium, obdobie počas vedenia v evidencii nezamestnaných, obdobie poberania invalidného dôchodku, starostlivosti o blízku osobu alebo aj obdobie práce na živnosť. Rovnako sa do odpracovaného obdobia počíta aj to, ak ste pracovali v zahraničí. Aj to však treba vydokladovať, preto sa práca "načierno“ mimo Slovenska nepočíta. "Podľa § 103 Zákonníka práce sa odpracované obdobie zamestnanca v zahraničí započítava do odpracovaného času rozhodujúceho na určenie dĺžky dovolenky za rovnakých podmienok, ako keby zamestnanec pracoval u slovenského zamestnávateľa na území Slovenskej republiky,“ potvrdila Jana Ďurišová z advokátskej kancelárie Čechová & Partners. Nárok na dlhšiu výmeru dovolenky je však povinný preukázať zamestnanec, preto si musí takéto potvrdenie od svojho zahraničného zamestnávateľa zabezpečiť. "V prípade, že zamestnanec nebude schopný obdobie, počas ktorého pracoval "len tak“ v zahraničí, preukázať, nebude sa môcť domáhať jeho započítania do odpracovaného obdobia na účely vyššej výmery dovolenky,“ dodala Ďurišová.

Celé prázdniny
Osobitú výmeru dovolenky majú aj učitelia, riaditelia aj zástupcovia škôl, učitelia materských škôl, asistenti učiteľov, majstri odbornej výchovy a vychovávatelia. Patrí im najmenej osem týždňov plateného voľna v kalendárnom roku.

Dovolenka sa čerpá na týždne alebo dni, pri vzájomnej dohode so zamestnávateľom možno čerpať aj pol dňa dovolenky. V prípade, že počas dovolenky bude štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, nie je potrebné čerpať si dovolenku. Sviatok má zamestnanec zaplatený bez toho, aby zamestnávateľ odobral deň voľna z dovolenkového fondu zamestnanca.

Zamestnanec by si mal vyčerpať dovolenku spravidla do konca roka. Za nevyčerpané dni mu totiž zamestnávateľ nemôže vyplatiť náhradu mzdy. Výnimkou je to, ak si ju nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Naopak, ak sa stane, že zamestnanec vyčerpal viac dovolenky, ako mohol, musí vyplatenú náhradu mzdy vrátiť.

Menej dní, ale viac hodín
Na rovnakú výmeru dovolenky majú nárok aj tí, ktorí pracujú na kratšie pracovné úväzky, alebo majú nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Ak napríklad zamestnanec pracuje len štyri hodiny denne, má nárok na základnú výmeru dovolenky 20 dní, pričom jeden deň dovolenky predstavuje u neho štyri hodiny.

Ak dovolenku čerpá zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka, patrí mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere. Práve takýto prepočet dovolenky má význam z toho hľadiska, aby zabránil čerpaniu dovolenky zamestnancami v týždňoch s väčším objemom pracovného času. V prípade, že zamestnanec čerpá dovolenku v kratších než týždenných častiach, je nevyhnutné určiť prepočet jej výmery na jednotlivé dni.

Napríklad: Zamestnanec má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Pracuje v 10- a 11,5-hodinových zmenách, počet zmien za celý rok je 174. Zamestnanec má nárok na štyri týždne dovolenky. Za kalendárny rok má nárok na dovolenku: (174 : 52,178571)*4 = 13,33 = 13,5 dňa dovolenky, teda počet zmien vydelíme priemerným počtom týždňov v roku a vynásobíme počtom týždňov dovolenky, na ktorú má nárok. Ak si potom zamestnanec vyčerpá dovolenku v deň, keď mal odpracovať 11,5-hodinovú zmenu, jeden deň jeho dovolenky bude 11,5-hodinový. Ak si čerpá dovolenku v deň, keď mal odpracovať 10-hodinovú zmenu, jeden deň jeho dovolenky bude 10-hodinový. Pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času sa teda stane, že v podstate si zamestnanec môže nárokovať menej dní dovolenky, tie však pri prepočítaní na hodiny by mali byť zhodné, ak by mal rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas.

Prečítajte si aj:
Na čo máte nárok, ak vás odvolali z pobytu

Zamestnanec si v pláne dovoleniek určil termín svojej dovolenky. Zaplatil si v predpredaji dva týždne dovolenky v zahraničí. Zamestnávateľ mu dva mesiace pred odchodom do zahraničia dovolenku zrušil, preto si musel pobyt v cestovnej kancelárii stornovať. Zaplatil zaň 430 eur, cestovka mu pri zrušení chce stiahnuť zo zaplatenej sumy 30 percent. Ak zamestnávateľ zruší alebo presunie pracovníkovi dovolenku, je povinný mu nahradiť celú škodu? Čo ak by išiel na dovolenku na Slovensko a kúpil by si na dovolenku napríklad stan, preplatí mu jeho cenu?

Celý článok >>

Vašu dovolenku má v rukách zamestnávateľ

Zamestnávateľ nariadil v podniku celozávodnú dovolenku medzi sviatkami v máji. Zamestnankyňa má sedemročné dieťa a je slobodná matka. Takýto termín nariadenej dovolenky sa jej však nehodí, pretože si musí šetriť dovolenku na dni, keď budú prázdniny, aby sa mohla starať o dieťa. Môže dostať od zamestnávateľa výnimku z nariadenia dovolenky? Môže, samozrejme, závisí to od ochoty zamestnávateľa a jeho možností.

Celý článok >>

Platené voľno aj na vlastnú svadbu

Okrem základnej výmery dovolenky majú zamestnanci nárok aj na ďalšie platené dni, napríklad na ošetrenie u lekára či vlastnú svadbu.

Celý článok >>