28.06.2006, 00:00

Robert Kováč: Mobilita pracovnej sily sa stáva samozrejmosťou

Aký prístup k cezhraničnej mobilite majú podľa vás občania Banskobystrického okresu?
- Keď sa pozrieme na mapu Slovenska, vidíme, že sme okres, ktorý nie je ohraničený inými štátmi. Cezhraničná mobilita, teda dochádzanie za prácou do susedného štátu denne alebo týždenne, nie je aktuálna. Typické je to skôr pre okresy Dunajská Streda a Komárno, ktoré majú blízko do Maďarska, pre Bratislavu je to Rakúsko či pre Trenčín, Čadcu, a Námestovo zas Česká republika. Čo sa týka Slovenska ako krajiny únie, buduje sa cezhraničná spolupráca v troch partnerstvách: Zamagurie - Slovensko - Poľsko, Beskydy - Slovensko, Poľsko, ČR a Danubius - Slovensko, Maďarsko s budúcim partnerom Rakúsko.
Čo považujete za najväčšie prekážky mobility v EÚ?
- Hlavne prechodné obdobia, ktoré prijali staré krajiny únie, čím obmedzili voľný vstup na pracovný trh pre osem z desiatich pristupujúcich krajín. Prekážkou sú tiež jazyková bariéra, uznávanie kvalifikácie, počítačová negramotnosť ľudí hľadajúcich si prácu, obavy z kultúrnych a zo spoločenských rozdielov či úrovne zdravotného a sociálneho zabezpečenia.
Potvrdila štatistika podľa vašich skúseností aj negatíva mobility, hlavne únik mozgov z regiónu?
- Z doterajších skúseností je zrejmé, že za prácou do zahraničia odchádzajú najmä mladší ľudia. Na to, aby sa uplatnili v cudzine, majú viac predpokladov, predovšetkým jazykovú znalosť a flexibilitu. Pri komunikácii s úradom práce na pracoviskách EURES prejavujú túžbu po sebarealizácii, získaní nových skúseností, chcú sa zdokonaliť v jazyku, získať svojou prácou prvotný kapitál na založenie rodiny, no nakoniec sa chcú vrátiť domov. Z vlastnej skúsenosti však poznám viac prípadov, keď po získaní zaujímavej pracovnej pozície - a nemusí byť vždy vysokokvalifikovaná, mladý človek neuvažuje o návrate do vlasti. Preto nemožno hovoriť o úniku mozgov vo všeobecnosti. Odpoveď nám však dá nakoniec až budúcnosť.
Máte na zamedzenie odchodu mladých a vzdelaných ľudí do zahraničia nejaké programy?
- Jedným z nástrojov na zvýšenie zamestnanosti absolventov, ktorý sa aplikuje celoslovensky, je absolventská prax. S určitým zadosťučinením môžem konštatovať, že táto myšlienka a jej pilotné overenie vzniklo v tomto regióne. Jeho úspešnosť však limituje možnosť "spárovania" absolventa a potenciálneho zamestnávateľa. Je dobrým signálom, že zamestnávatelia majú už väčší záujem, narážajú však skôr na nedostatočný záujem zo strany absolventov. Toto je však skúsenosť z okresu Banská Bystrica, ktorý má relatívne priaznivú nezamestnanosť - pod osem percent.
O aké profesie v iných krajoch SR, prípadne v zahraničí, majú nezamestnaní z banskobystrického regiónu najväčší záujem?
- Na útvare EURES, ktorý je súčasťou každého úradu práce na Slovensku, klienti hľadajú informácie aj o možnostiach získania práce v krajinách únie i mimo nej. Najväčší záujem prejavujú o prácu v krajinách ČR, Maďarsku, Nemecku, Rakúsku, vo Veľkej Británii, v Írsku a Taliansku. Menší záujem je o Cyprus, Grécko, Holandsko, Švajčiarsko, Belgicko a Španielsko. Záujem je hlavne o prácu v oblasti turizmu, v hoteloch a reštauráciách ako kuchári, čašníci, upratovači, chyžné či pomocné sily v kuchyniach. Vo fabrikách je záujem o robotnícke profesie - strojári, elektrikári, elektrotechnici, v poľnohospodárstve zas o sezónne zbery ovocia a zeleniny a o prácu na farmách. V remeselných činnostiach sú to zas murári, stavbári, v sociálnej oblasti opatrovatelia, v doprave šoféri. Najväčší záujem majú zamestnávatelia z ČR, odkiaľ denne dostávame niekoľko ponúk na desiatky pracovných pozícií v spomínaných profesiách, kam je aj najväčšia . Presné štatistické údaje o konkrétnom zamestnaní sa našich občanov však nie sú dostupné, keďže nie je povinnosťou vyradeného z evidencie nezamestnaných definovať svoje pracovné uplatnenie v cudzine.
S akými argumentmi zo strany nezamestnaných sa pri ponuke práce mimo trvalého bydliska najčastejšie stretávate?
- Pri vnútroštátnej pracovnej mobilite je pre nich rozhodujúcim faktorom výška mzdy a podmienky, ktoré ponúka zamestnávateľ. Po zvážení všetkých nákladov, ktoré vzniknú s presťahovaním alebo pobytom mimo bydliska, ako aj odlúčenosti od rodiny, očakáva klient kompenzáciu vo forme vyššej mzdy, ktorá mu ostane k dispozícii. To platí tiež aj pri medzinárodnej mobilite. Tu je však limitujúca ešte jazyková znalosť a uznanie vzdelania - či ide o prácu s potrebnou kvalifikáciou a praxou alebo nekvalifikovanú prácu. Rozhodujúca je aj výška odvodov sociálneho a zdravotného zabezpečenia a zdaňovania životných nákladov v danej krajine. Starší ľudia sú opatrnejší, zvažujú všetky faktory, menej dôverujú. Cítia často jazykový a vekový hendikep, problémom je počítačová negramotnosť, ťažšie sa odhodlávajú na takú závažnú zmenu zabehaného životného štýlu. Mladší sú priebojnejší, samostatnejší, flexibilnejší, schopní využívať najmodernejšie technológie, túžia po nových skúsenostiach a neboja sa rizika. Rozhodujúce je však, že sú jazykovo lepšie vybavení.
Akým spôsobom evidujete ľudí, ktorí prídu pracovať do vášho regiónu z iných krajov, aj zo zahraničia?
- Slovensko na základe Zmluvy o pristúpení k únii a uznesenia vlády SR č.391/2004 umožňuje od 1. mája 2004 prístup na svoje trh práce pre občanov všetkých členských štátov EÚ. Zamestnávanie občanov únie na našom území sa uskutočňuje podľa ustanovení práva Spoločenstva - Nariadenia rady (EHS) č. 311/76 o zostavovaní štatistík zahraničných pracovníkov. SR je povinná sledovať pohyb za prácou v rámci spoločenstva. Týka sa to občanov členských štátov EÚ, EHP, občanov Švajčiarskej konfederácie a od 1. mája 2005 aj cudzincov, ktorí na výkon práce nepotrebujú povolenie na zamestnanie. Ich nástup do zamestnania, ako aj jeho skončenie, ohlasuje podľa zákona o službách zamestnanosti na informačných kartách zamestnávateľ, prípadne informujúca organizácia.
Existujú v SR aj pre nich nejaké programy?
- Všetci občania členských štátov EÚ, EHP, Švajčiarskej konfederácie a cudzinci, ktorí chcú pracovať, hľadajú si zamestnanie a sú vedení v evidencii úradu práce ako uchádzači o prácu, môžu využívať všetky formy pomoci. Sú to hlavne poradenské služby, služby vzdelávania a prípravy pre trh práce vrátane programov a projektov, ktoré úrady poskytujú.
Čo musí podľa vás urobiť EÚ ešte pre to, aby sa prisťahovalci integrovali lepšie na pracovnom trhu?
- Hlavne je potrebné zasadiť sa za uvoľnenie trhu práce vo všetkých krajinách EÚ. Treba zjednodušiť procedurálne postupy pri zabezpečení slobodného pohybu občanov a služieb v rámci EÚ a Európy vôbec, koordinovať národné systémy vzdelávania a vypracovať systém uznávania kvalifikácií.