06.09.2006, 00:00

Pracovný trh rozhýbe ekonomika

V okolí Trnavy, Žiliny, ktoré susedia so vznikajúcimi silnými ekonomickými centrami podporenými priamymi zahraničnými investíciami, ale aj v celom regióne Považia, by mala čoskoro rásť pracovná mobilita. Bolo by dobré, ak by montážne závody automobilového priemyslu pri Žiline a Trnave pritiahli aj centrá výskumu a vývoja.

V okolí Trnavy, Žiliny, ktoré susedia so vznikajúcimi silnými ekonomickými centrami podporenými priamymi zahraničnými investíciami, ale aj v celom regióne Považia, by mala čoskoro rásť pracovná mobilita. Bolo by dobré, ak by montážne závody automobilového priemyslu pri Žiline a Trnave pritiahli aj centrá výskumu a vývoja. Ak však nebude dostatok kvalifikovanej pracovnej sily, montážne závody o niekoľko rokov zatvoria a investori pôjdu hľadať kvalifikovanú a lacnú pracovnú silu inde. Také sú odhady odborníkov, ktorí sa zaoberajú trhom práce.
Často sa v súvislosti so slovenským pracovným trhom hovorí o nízkej pracovnej mobilite, pritom podľa júnových údajov ministerstva vnútra Veľkej Británie, do tejto krajiny prišlo za prácou po rozšírení v roku 2004 po Poliakoch (240-tisíc) až 44-tisíc Slovákov. To sú však údaje o legálnych pracovníkoch, ktorí figurujú v oficiálnom registri, Slovákov tu môže pracovať toľko isto načierno. "Na jednej strane sú Slováci veľmi mobilní, sú schopní odísť za prácou aj do zahraničia, na druhej, tí, ktorí tu zostávajú, nie sú veľmi ochotní meniť prácu ani v rámci mesta, cestovať na iné pracovisko mestskou dopravou, ani ísť za prácou do susedného mesta či regiónu," komentuje situáciu na trhu práce Rastislav Noška, expert z Inštitútu zamestnanosti.
Podľa inštitútu pohyb na pracovnom trhu je výsledkom nízkej ceny práce a na druhej strane vysokých priamych nákladov na cestu do zamestnania. Dôsledkom orientácie Slovenska na poľnohospodárstvo, a s tým súvisiacou spätosťou ľudí s pôdou, je nízky objem predajov nehnuteľností a celkovo nízka úroveň sťahovania. Inštitút upozorňuje na veľký problém Slovenska, ktorý zhoršuje aj pohyb na trhu práce - dlhodobú nezamestnanosť, ktorá je u nás najvyššia z krajín únie. "Práve tento problém sa podarilo vyriešiť v Španielsku. Oni mali začiatkom deväťdesiatych rokov podobnú dlhodobú nezamestnanosť ako Slovensko teraz - vyše desať percent, a v súčasnosti sa ich miera dlhodobej nezamestnanosti pohybuje na úrovni troch percent, čo je priemer únie," hovorí Noška. Môže to byť aj výsledok vstupu Španielska do únie a finančného stimulovania trhu práce z eurofondov.
Čo pomôže Slovensku vyrovnať sa s dlhodobou nezamestnanosťou? Podľa inštitútu už ekonomické metódy, daňové zvýhodnenie a aktivačné práce narazili na hranice svojich možností. Zlepšenie môže priniesť najmä aktívna politika trhu práce, treba využiť aj eurofondy.

Ďalšie prekážky mobility
Ďalšou prekážkou cestovania za prácou je nerozvinuté a drahé nájomné bývanie. Cena za nájomné tiež súvisí s ekonomickou silou a atraktívnosťou regiónu a výškou priemerných miezd.
Pracovnú mobilitu v porovnaní so zahraničím (najmä s krajinami starej EÚ) negatívne ovplyvňuje pomer nákladov na cestovanie a mzda, horšie služby v doprave a tiež menšie zastúpenie mestského obyvateľstva.
Mobilita za prácou je komplexný problém, Slovensko je síce pomerne malé, avšak geograficky, prírodnými podmienkami a historickým vývojom veľmi rozdielne. Z ekonomického pohľadu je najúspešnejšia regionálna os stredného Považia, aj keď bola postihnutá konverziou, mala päťdesiatročnú priemyselnú históriu, štruktúru vzdelávania pracovníkov. Tie časti Slovenska, ktoré sa vyznačujú takouto históriou starou už stovky rokov, ako je napríklad Banská Štiavnica a Kremnica, majú problém. "Niektoré časti Slovenska, ako Orava, Kysuce a niektoré časti východného Slovenska, sú známe svojou tradíciou dochádzania za prácou. A práve v týchto okresoch je mobilita za prácou veľmi dobrá aj v súčasnosti. Naopak, niektoré južné poľnohospodárske okresy takúto tradíciu dochádzania za prácou nemali a aj v súčasnosti je tam mobilita veľmi nízka," vysvetľuje prezident inštitútu Viliam Páleník a dodáva, že poľnohospodárstvo nedokáže pozdvihnúť tieto regióny.

Regionálny pohľad
Z regionálneho pohľadu je najvyššia mobilita za prácou v okresoch Senec (51,4 %), Pezinok (46,6 %), Malacky (44,3 %) a Košice-okolie (43,5 %). Naopak, najnižšia je v okresoch juhoslovenskej kotliny a horného Zemplína, Banská Bystrica (22 %), Komárno (22 %) Rimavská sobota (21,3 %). Zlá situácia v okresoch juhoslovenskej kotliny a horného Zemplína je výsledkom nedostatku a nízkej ceny práce v tomto regióne, keď sa ľudom neoplatí za prácou dochádzať, ako aj vyššou nezamestnanosťou.

Čo by mohlo rozhýbať pracovný trh?
Podpora a zlacnenie hromadnej dopravy, hustejšia a optimalizovaná sieť podporená súčasným rastom ekonomiky môžu prispieť k zlepšeniu pracovného trhu. Investície do vedomostnej ekonomiky a orientácia na produkciu s vyššou pridanou hodnotou by mali naštartovať aj rast miezd a vyššiu aktivitu zamestnancov. Tá zase vyvolá aj vyššiu pracovnú mobilitu. Na tomto poli môže významnú úlohu zohrať telecommuting, teda práca z domu, ktorá eliminuje negatíva vysokej pracovnej mobility, ako dopravné problémy a hlavne vyššia záťaž životného prostredia spôsobené dopravou.

Mobilita na trhu práce
Mobilita na pracovnom trhu môže byť priestorová a štrukturálna. Priestorová mobilita súvisí s dochádzaním zamestnancov do práce, štrukturálna mobilita odráža schopnosť pracovnej sily meniť zamestnania medzi odbormi, inak prispôsobovať sa novej práci a kvalifikácii.

Pracovná migrácia podľa odvetví

Mobilita podľa vekových kategórií prepočítaná na ekonomicky aktívne obyvateľsvo
vek

odchádzajúci

ekonomicky aktívni

podiel

vek 15-24 123 941 445 847 27,80%
vek 25-29 143 521 398 667 36,00%
vek 30-34 119 038 336 637 35,36%
vek 35-44 251 467 725 735 34,65%
vek 45-59 274 339 669 327 40,99%
vek 60+ 27 187 73 580 36,95%
spolu 939 493 2 649 793 35,46%
Zdroj: Inštitút zamestnanosti