23.08.2006, 00:00

Zamestnávatelia vítajú návrat k dohodám o pracovnej činnosti

OTÁZKY:
1. Zladenie nášho pracovného práva s európskym je cieľom nového vedenia ministerstva práce. Čo v tomto smere považujete za najdôležitejšie?
2. Prioritou bude aj ochrana práv zamestnancov. V akom zmysle by sa mali zmeniť doterajšie pravidlá?
3. Ako možno riešiť obchádzanie Zákonníka práce pri uzatváraní pracovného pomeru a jeho nahrádzanie živnosťami?
4. Vláda opätovne chystá zaviesť inštitút dohody o pracovnej činnosti. Privítate zmeny v tejto oblasti?
5. Aké zmeny v legislatíve očakávate pri prepúšťaní zamestnanca?
Dušan Hric, predseda Dozornej rady Tesla, a. s., Liptovský Hrádok:
1. Predovšetkým zrušenie paragrafu 119 Zákonníka práce o garancii minimálnej mzdy zamestnávateľom.
2. Dlhodobo tvrdíme, že ochrana práv zamestnancov je na Slovensku nadštandardná. Z možných opatrení by sme privítali, aby sa maximálny pracovný čas spolu s nadčasovými hodinami ponechal na dohode zamestnanca a zamestnávateľa.
3. Najúčinnejším opatrením v tomto smere by bolo zníženie odvodovej povinnosti zamestnávateľa za zamestnanca.
4. Áno, hlavne zvýšenie ročného rozsahu činností, vykonávaných na základe dohody o vykonaní práce.
5. Predovšetkým zjednodušenie a zefektívnenie celého procesu.
Marián Kurčík, podpredseda predstavenstva a ekonomický riaditeľ Železiarne Podbrezová (ŽP), a. s.:
1. Ministerstvo má určite k dispozícii materiál, podľa ktorého porovnáva jednotlivé ustanovenia Zákonníka práce s právnou normou v EÚ. Ťažko však môžeme zaujať stanovisko, keďže nepoznáme obsah uvedeného dokumentu.
2. V Zákonníku práce využívame všetky legislatívne prípustné formy s výnimkou pracovného lízingu, ktorý je zatiaľ pre nás cenovo nevýhodný. Uvedené činnosti zabezpečujeme v rámci činností, vyplývajúcich z organizačného poriadku.
3. V súlade s výkonom činností na zabezpečenie výroby túto formu zamestnávania v Zákonníku práce nevyužívame. Bolo by však treba sprísniť kontroly zo strany inšpektorátov práce, pretože podľa našich informácií boli aj v minulosti niektoré živnosti preklasifikované na pracovný pomer. Z toho následne vyplývali dodatočné odvodové povinnosti pre zamestnanca i zamestnávateľa.
4. Privítame to. Existujú totiž činnosti, ktorých výkon je na pracovnú zmluvu z ekonomického hľadiska nevýhodný a dohoda o pracovnej činnosti by na zabezpečenie týchto výkonov postačovala. Následne by však bolo vhodné zamyslieť sa aj nad odvodovými povinnosťami a legislatívne ich spresniť.
5. V tejto oblasti nebol Zákonník práce nejako výrazne upravovaný a myslím si, že odbory ani radikálne zmeny nedovolia. Ustanovenia tejto právnej normy dodržiavame a postačuje nám.
Ján Slabej, Agrotauris, s. r. o., Rimavská Sobota:
1. V tejto etape sa nevieme vyjadriť.
2. Práva zamestnancov sú aj dnes chránené dostatočne. Je to tak aj pri kratšom pracovnom čase, ktorý sa bude využívať minimálne, ak sa zavedie dohoda o pracovnej činnosti. Reťazenie pracovných pomerov a maximálny pracovný čas spolu s nadčasmi je potrebné ponechať na dohodu zamestnávateľa a zamestnanca. V poľnohospodárstve pri sezónnych prácach aj pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase je zamestnávateľ závislý od počasia a dodržania agrotechnických termínov. Preto pri nárazových prácach je potrebné zvýšiť pracovný fond nie v celoročnom objeme, ale v aktuálnom období. Preto by mala byť zavedená výnimka na sezónne práce, ako sejba, postreky či zber.
3. Ak sa znížia odvody a zlacnie cena práce, zamestnávateľ nepotrebuje nahrádzať pracovný pomer živnosťami.
4. Dohody o pracovnej činnosti sú výhodné. Napríklad pri zastupovaní počas pracovnej neschopnosti, dovolenky a pod. Zamestnávateľ nemusí platiť odvody. Pri dohodách o vykonaní práce je ročný rozsah 300 hodín postačujúci.
5. Súčasná právna úprava je postačujúca.
Stanislav Líška, generálny riaditeľ Slovenka, a. s., v konkurze, Banská Bystrica:
1. Určite by som neprivítal striktné limitovanie týždenného fondu pracovného času. Najmä nie pre odvetvia, ktoré zápasia s problémami ako si zabezpečiť potrebný počet pracovníkov určitých profesií, musia sa vyrovnať so sezónnosťou odbytu a podobne.
2. Pracovný pomer na kratší pracovný čas, pracovný pomer na určitý čas aj lízing zamestnancov by som ponechal na terajšiu právnu úpravu. Pri reťazení pracovných pomerov by som pripustil isté obmedzenia, napríklad limitovanie počtu týchto pomerov najviac na dva. Maximálny pracovný čas by som ponechal na dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
3. Podnikateľský subjekt si výkon svojej podnikateľskej činnosti zabezpečuje aj rôznymi zmluvami na základe Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, Živnostenského zákona či Zákonníka práce. V každom prípade ide o dobrovoľný zmluvný vzťah uzatváraný na základe platnej legislatívy v medziach existujúcich právnych noriem. Osveta je potrebná -- zamestnanec by mal poznať všetky výhody, nevýhody či riziká, vyplývajúce z formy úpravy vzťahov so spoločnosťou, v ktorej pracuje. Iné zásahy v tejto oblasti pokladám za neopodstatnenú reguláciu.
4. Návrat k dohodám o pracovnej činnosti vítam. V prípade ich znovuzavedenia však nepokladám za potrebné zvyšovanie ročného rozsahu hodín, vykonávaných na základe dohody o vykonaní práce.
5. Existujúcu právnu úpravu z pohľadu potrieb zamestnávateľa, ako aj primeraného stupňa ochrany zamestnanca, pokladám za vyhovujúcu.