24.09.2013, 14:54

Stĺpček expertov: Dvaja ľudia, jedna živnosť. Návod ako ušetriť

V praxi sa stáva, že na jednu živnosť podnikajú viaceré osoby. Prečo je tomu tak? Tu sú najčastejšie dôvody:

Fyzická osoba má príjmy len občas
- najmä kvôli administratívnym povinnostiam sa jej nechce zakladať si živnosť, vybavovať DIČ atď. Rozsah príjmov je obvykle symbolický a so živnostníkom, na ktorého živnosť prácu vykoná, sa dohodne na kompenzácií za zvýšenie daní a odvodov.

Fyzická osoba nechce prezradiť svoje „bočné príjmy“ zamestnávateľovi
- ak je dôvod, prečo by sa zamestnávateľ nemal dozvedieť o tom, že jeho zamestnanec popri zamestnaní podniká – často pritom môže ísť o konflikt záujmov, či dokonca zneužívanie pracovných nástrojov zamestnávateľa. Špecifický problém majú ľudia v štátnej službe, ktorí zo zákona podnikať nesmú.

Dve, tri fyzické osoby si „striedajú“ živnosť
- počas prvého roka živnosti sa sociálne odvody neplatia. Ak sa dve, resp. tri osoby dohodnú a postupne si každý na rok založí a následne zruší, resp. pozastaví živnosť, ušetria tak všetci na sociálnych odvodoch.

Živnostník dosahuje maximálny vymeriavací základ
- ak už živnostník dosahuje maximálny vymeriavací základ (3930 eur mesačne), tak z príjmov nad túto hranicu už odvody neplatí. Ak na jeho živnosť bude pracovať ďalšia osoba, ušetrí tak na odvodoch.

Takto vyzerá podnikanie na jednu živnosť v praxi


V týchto situáciách nemôže mať fyzická osoba živnosť:

- Nie je vhodné, aby jej dosiahnutý príjem bol oficiálny vzhľadom na zamestnanie, zamestnávateľa alebo pracovnoprávne predpisy

- Príjem má jednorazový a kvôli jednému príjmu nie je výhodné založiť živnosť

- Založenie živnosti neprichádza do úvahy z časového hľadiska


Výpočty

Pokiaľ sa takáto osoba dohodne s inou, ktorá už živnosť má, mali by obaja vedieť do akej miery je to ešte výhodné pre oboch.

Prvá hranica, nad ktorou by mali uvažovať z hľadiska výhodnosti, je hranica príjmov pre posudzovanie z hľadiska povinného platenia odvodov do sociálnej poisťovne.

1. prípad

Živnostník sa stáva povinne nemocensky poisteným vtedy, ak jeho príjem za predchádzajúci rok prekročí 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Pre rok 2013 to znamená príjmy vo výške = 12 * 402,5 = 4 830 euro

Keby si túto výšku príjmov rozdelili dvaja v rovnakom pomere, pre jedného by maximálny príjem bola čiastka 2 415 euro, alebo v prípade nerovnakého pomeru, by ich samotné príjmy museli v súčte predstavovať maximálne túto čiastku. Je potrebné si uvedomiť, že v prípade fyzických osôb sa za príjem považuje príjem, ktorý fyzická osoba reálne obdržala, či už v hotovosti alebo prevodom na bankový účet, nie to, čo vyfakturovala.

Pokiaľ by dané fyzické osoby túto hranicu príjmov prekročili tak by to znamenalo, že k 1.7.2014 by fyzická osoba, na ktorú je živnosť vydaná, bola povinná platiť odvody so sociálnej poisťovne. Minimálna výška odvodu do sociálnej poisťovne bude vo výške 133,42 euro.

2. prípad

Druhá hranica je tá, od ktorej sa kráti nezdaniteľná časť základu dane. To je vlastne čiastka, na ktorú daňovníkovi po splnení podmienok štát nesiahne a nezdaní ju. Odpočítava sa z čiastkového základu dane, teda rozdielu príjmov a výdavkov ešte pred vyčíslením základu dane a dane samotnej.

Na výšku nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v roku 2013 vplýva výška jeho základu dane. V závislosti od nej je nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka nasledovná:

To znamená, že keby dve vyššie spomínané osoby mali spolu svoj čiastkový základ dane, teda rozdiel príjmov a výdavkov do sumy 19 458 euro, majú nárok na celú čiastku nezdaniteľného základu dane vo výške 3 735,94 euro. Akonáhle by však túto čiastku prekročili, nezdaniteľná časť základu dane by sa im krátila.

Napríklad ak by rozdiel medzi ich príjmami a výdavkami bol v sume 21 450 euro, nárok na nezdaniteľnú časť základu dane by sa počítal nasledovne:

8 600,436 – (21450 / 4) = 8 600,436 – 5 362,50 = 3 237,93 euro

To znamená, že nezdaniteľná časť základu dane by sa krátila o 4 98,01 euro.

3. prípad

Tretia hranica je tá, od ktorej sa mení sadzba dane z príjmov fyzických osôb. Novela zákona o dani z príjmov platná od 1.1.2013 zrušila tzv. rovnú daň z príjmov a ustanovila s účinnosťou od 1.1.2013 pre fyzické osoby dve sadzby dane.

Sadzba dane z príjmov fyzických osôb je:

19 %
A to z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane (pre rok 2013 je táto suma 34 401,74 eura),

25 %
A to z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima.


Pokiaľ tieto naše dve osoby už prekročili hranicu na povinné platenie odvodov do sociálnej poisťovne, nemajú nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, pretože štvrtina základu dane, ktorá by sa odpočítavala od sumy 8 600,44 euro zodpovedá základu dane vo výške 34 401,74 euro a vtedy je už nulová.

Dostali sa tak do najvyššej príjmovej skupiny, v ktorej už sa mení aj sadzba dane. Do výšky základu dane teda rozdielu príjmov a výdavkov je daň z príjmov fyzických osôb vo výške 19 % a nad touto hranicou už 25 %.

Ako na to:

Ak by ich základ dane bol vo výške 34 900 euro:

19% zo sumy 34 401,74 euro = 6 536,33 euro

25% zo sumy 498,26 euro = 124,56 euro

Spolu daň z príjmov: 6 536,33 + 124,56 =  6 660,89 euro

 

Text: Jozef Mihál, poslanec a exminister práce
Zdroj výpočtov: Jaroslava Lukačovičová, poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska

Súvisiace články