19.12.2011, 00:00

Energetický audit môže byť dobrá investícia

Pokuty vám nehrozia, pokiaľ sa do konca roka na vypracovaní auditu dohodnete s autorizovanou firmou.

Je to definitívne. Firmy musia mať do konca roka energetický audit. Prikazuje im to zákon o energetickej efektívnosti, ktorý sa napriek snahe poslancov nepodarilo novelizovať. Jeho platnosť sa o dva roky neposunula – parlament zaťažený inými vecami to na poslednej schôdzi nestihol.

„Celé politické spektrum sa však zhodlo, že trestať firmy, ak si energetický audit neurobia, čo nevyžaduje ani európska smernica, je v čase hroziacej krízy nezmysel,“ povedal najviac zainteresovaný poslanec Martin Chren. Sám chce hľadať inú vhodnú normu, napríklad zákon o energetike, ktorým by sa dal zákon o energetickej efektívnosti v novom roku nepriamo novelizovať. Chren neverí, žeby do toho času stihli firmám hroziť sankcie.

 

 

Povinný energoaudit sa týka spoločností s priemernou ročnou spotrebou 5 500 až 20 000 MWh v priemysle a 2 500 do 10 000 MWh v pôdohospodárstve – za posledné tri roky. Podľa odborníkov sa to dotkne takmer tisícky firiem.

Cena auditu sa odvíja od rozsahu riešení a hodinovej sadzby. Audítori majú pri jej určovaní úplnú voľnosť, preto ide v prvom rade o dohodu. Potvrdzuje to aj skúsenosť podniku z východného Slovenska. „Keď za mnou prišli audítori s tým, že podľa zákona musím mať spomínané papiere, nebol som proti. Kto by nechcel ušetriť. Navrhol som im, že za audit zaplatím toľko, koľko mi jeho výsledky pomôžu za pol roka na energiách ušetriť. Výdavky mi klesli o 500 eur a toľko som im aj zaplatil,“ opisuje Peter Grusko, ktorý podniká v oblasti archívnictva a vďaka výsledkom auditu sa mu podarilo znížiť mesačnú spotrebu energie v spoločnosti o tridsať percent.

Zmeny sa oplatia
Nie je pravidlom, že energetický audit veľkej firmy bude podstatne drahší ako audit malej spoločnosti. Celková suma závisí od dostupnosti potrebných údajov, ako aj inštalovaných prevádzkových meraní. „Ak sa v menšej firme nevykonávajú priebežné hodnotenia energetickej náročnosti výroby a nie je k dispozícii potrebná dokumentácia napríklad výrobných budov alebo technologických zariadení, môže byť získavanie informácií časovo náročné a cena tým priamo úmerne rastie,“ hovorí Pavol Kosa zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry. Toto je podľa neho aj dôvod, prečo sa podnikatelia sťažujú na vysoké ceny auditov. „Pokiaľ má spoločnosť zavedený systém energetického manažmentu so zberom a sledovaním spotreby energie, ktorý situáciu aj priebežne vyhodnocuje, samotné vyhodnotenie auditu môže byť jednoduchšie a lacnejšie,“ dopĺňa odborník.

Audit sa finančne oplatí vtedy, keď sa náklady na jeho vypracovanie vrátia v znížení poplatkov za energiu. Vo väčšine firiem, ktoré sa dovtedy systematicky nevenovali možným úsporám, je výhodný už vďaka realizácii niekoľkých nízko nákladových opatrení. Úlohou audítora je zozbierať relevantné podklady, nezávisle zhodnotiť situáciu a navrhnúť vlastníkom a manažérom firiem opatrenia. „Zosumarizované riešenia sú zvyčajne v dokumentácii zoradené podľa výšky potrebných investícií a odhadu ich návratnosti,“ vysvetľuje Kosa.

Počítajú sa všetky prevádzky
Po audite často siahajú hlavne manažéri, ktorí v podniku pripravujú zmenu výroby, technológie alebo upravujú výrobné priestory. Audit si dávajú vypracúvať aj firmy, ktoré uvažujú o bankovom úvere, pretože nezávislé posúdenie projektov energetickým expertom je pre banku relevantnou informáciou.

Zákon o energetickej efektívnosti hovorí aj o opakovanom hodnotení energetickej náročnosti po piatich rokoch od vykonania posledného auditu. Metodika výpočtu je aj pri prvom, aj pri opakovanom audite rovnaká. „Celková priemerná ročná spotreba energie sa v prípade viacerých prevádzok alebo pobočiek firiem spočítava. Takže ide o súčet. Na to mnohí zabúdajú,“ upozorňuje František Vrabeľ, vedúci správneho odboru Štátnej energetickej inšpekcie.

Hrozia pokuty
Audit je povinný, jeho výsledky však podnikateľ nemusí zaviesť do praxe. To, či audit firmy naozaj majú, bude od januára kontrolovať šestnásť inšpektori Štátnej energetickej inšpekcie. „V prvom rade sa preskúma, či sa na organizáciau vzťahujú zákonnom stanovené limity a ak áno, musí byť vykonaný energetický audit. Kontrola sa zamerá aj na výsledky auditu,“ vysvetľuje Vrabeľ.

Pokuty za „prehrešky“ sa pohybujú od 200 do 30-tisíc eur. Pokiaľ firma uzavrie s audítorskou spoločnosťou dohodu do konca roka 2011, no komplexný audit ešte nie je hotový, pokuta jej nehrozí. Kontrolóri na výsledky počkajú a pokutu zatiaľ neudelia.