08.10.2009, 00:00

Nenad Pacek: Sú tu manažéri s lepším ťahom na bránu

Radil topmanažérom z IBM, Procter and Gamble, Microsoft, Mondi a iných svetových firiem. Má za sebou stovky prezentácií. Predsedal fóram, na ktorých boli premiéri Talianska, Rakúska, Čile, Turecka, Egyptu a ďalších. Sám však tvrdí, že politika nie je preňho. Bývalý viceprezident Economist Group´s, terajší prezident skupiny Global Success Advisors. Nenad Pacek.
[[{"type":"hn-image","fid":"83118"}]]

Boli ste tento rok na drahej dovolenke? Dovolili ste si v rodine väčší výdavok? Ako vy osobne vnímate odkaz politikov, aby ľudia neobmedzovali spotrebu ani nákupy?
Zaujímavá otázka... Je skutočne vedecky dokázané, že vo svete sa narušila dôvera ľudí, a práve to sa stalo jednou z hlavných príčin recesie. Zaberie veľmi veľa času, kým sa správanie ľudí vráti späť. Preto je postoj politikov, ktorí chcú podporiť túto dôveru, a tým aj vrátiť ľuďom odvahu, podľa mňa správny. V každom prípade je tu i jasný ľudský faktor. Keď človek počúva z médií, že je kríza, obmedzuje sa, má strach z výdavkov, prispieva to k vytváraniu nedôverčivej atmosféry. Z histórie je známe, že v takýchto obdobiach aj nezamestnanosť veľmi narastá a takýto cyklus trvá štyri roky - dúfam, že to takto nebude... V mnohých štátoch dnes nezamestnanosť skutočne stúpa, čo tiež spôsobuje, že privátna spotreba je nízka. Toto platí aj pre budúci rok.

Prejdime bližšie k vám. Akú ste mali dovolenku? Utrácate tento rok rovnako ako predtým?
Do určitej miery som tiež zmenil svoje správanie. Asi najviac to vidno na tom, že tento rok nechodím toľko do reštaurácií a nespotrebúvam tam toľko peňazí. Na dovolenke som bol pri Dubrovníku na ostrove Mljet, bola to bežná dovolenka ako po iné roky.

Počuli ste o českom ekonómovi Tomášovi Sedláčkovi?
Áno. Stretol som ho pred dvoma rokmi, keď bol v rámci vládnych rokovaní v tíme predsedu vlády Mirka Topolánka.

Sedláček tvrdí, že vyzývať na ešte vyššiu spotrebu je nezmysel. Podľa neho to nie je len ekonomický problém, ale aj filozofický. Tvrdí, že je to dôsledok 10 - 20 rokov šialenej nadspotreby a prežierania. Súhlasíte?
Tomáš má pravdu. Potvrdzuje, že každý spotrebúval nad svoje možnosti a viac než si mohol dovoliť. Úvery boli veľmi lacné a od bánk boli všade k dispozícii, čo podporovalo nadspotrebu. Každý si veľa požičiaval: domácnosti, firmy, aj štáty. Na ekonomickom fóre Svet po kríze v Bratislave 20. októbra, kde budem mať hlavnú prednášku, podrobne rozoberiem, čo spôsobilo tento stav, aké boli príčiny krízy, ako došlo k tomu, že bolo napríklad k dispozícii toľko úverov. Teraz však spomeniem aspoň jeden z mimoriadnych aspektov. Veľa z tých peňazí, ku ktorým bolo možné sa vo svete dostať, pochádzalo z kriminálnych zdrojov. Má a ešte to bude mať veľké dosahy do budúcnosti.

Ale ekonóm Sedláček myslel svoj postoj k spotrebe principiálne antikonzumne.
Tomáš má pravdu v tom, že všetci môžeme konzumovať len toľko, koľko si môžeme dovoliť. No práve teraz je obdobie recesie, týka sa to rovnako aj východnej Európy. V období troch, šiestich, možno deviatich mesiacov by pomohlo, keby ľudia začali trocha viac spotrebúvať, ale neskôr by bolo vhodné, aby sa dostali do hraníc normálu. V mnohých štátoch totiž tvorí súkromná spotreba 40 - 60 percent HDP. Keďže má taký významný podiel, je veľmi dôležité, aby šla zase nahor. Je to dôležitý faktor, ktorý treba usmerniť. Ak sa spotreba v krátkom čase nezvýši, prírastky HDP budú stále v negatívnych číslach, a to nie je dobré pre nikoho. Lebo naštartovať opätovne nárast je veľmi ťažké. Nie je však dobré vracať sa na takú úroveň spotreby, aká tu bola, keď sme si žili, obrazne povedané, na výslní sveta.

Mimochodom, ako dlho by ste vy sám dokázali dodržiavať pôst?
Nikdy som to neskúšal. Neviem.
[[{"type":"hn-image","fid":"83115"}]]

Ste človek, ktorý pracuje s významnými ekonómami, manažérmi a politikmi sveta. Vašimi klientmi boli a sú rôzni svetoví topmanažéri. Vyšvihnúť sa na takú úroveň, to si žiadalo obrovské štúdium, ale aj prax.
Človek nesmie ustrnúť. Už počas univerzity, aj po nej, som veľmi veľa čítal. V praxi mi veľa dala práca s manažérmi veľkých firiem na regionálnych i globálnych postoch. To najdôležitejšie sa však môžete naučiť len v praxi, v priamom kontakte s partnermi a manažérmi. Učil som sa v podstate od každého významného človeka, lebo až potom si môžete vyselektovať trendy, ktoré sú v manažérskom svete aktuálne. Z ekonomického hľadiska je aj táto kríza veľkou lekciou. A nie je to nič nenormálne, také tu už boli. Dokonca aj v druhej polovici v 20. storočia, len tie mali väčšinou národný alebo regionálny ráz. Toto je najväčšia kríza globálneho charakteru a zároveň v mierovom období.

Našťastie mnohí z veľkých ekonomických osobností a politikov si vzali z bývalých kríz poučenie, a tak prepad do depresie nenastal, čím zabránili ešte horším dôsledkom. Tie štáty, ktoré uplatňujú proaktívnu ekonomickú politiku, sú zdravé a dokážu konkurencieschopnosť svojho štátu rýchlo obnoviť.

Čo si má laik predstaviť konkrétne pod konkurencieschopnosťou štátu?
Vzdelanosť ľudí, súhrn všetkých znalostí vrátane inovácií, výskumu a vývoja, a v neposlednom rade priateľské obchodné prostredie. Keďže som moderoval vyše 100 okrúhlych stolov na vládnej úrovni po celom svete, mal som možnosť porovnávať a vidieť obrovské rozdiely medzi kvalitou politiky rôznych štátov. Učil som sa najmä od tých, ktoré presvedčili práve vysokou konkurencieschopnosťou.

Napríklad?
Napríklad Fínsko urobilo veľa pozitívnych zmien, aby zvýšilo svoju konkurencieschopnosť. Ale aj vo východnej Európe sa zaviedlo niekoľko populárnych vecí. Napríklad z korporátneho prostredia som sa dozvedel, ako pozitívne vnímali firmy opatrenia zavedené svojho času Dzurindovou vládou.

Čo sa dá v skratke v súčasnosti poradiť firmám?
Na to, aby boli úspešné, mali by dobre chápať, čo sa deje okolo nich - to je jeden z kľúčových momentov mojich rád - poukazovať, ako postupovali iní exportéri v iných štátoch, čo tam robili úspešné podniky na to, aby prekonali svoje kritické obdobie. Na jednej strane teda chcem odovzdávať poznatky o tom, aký je globálny ekonomický vývoj, aké sú súvislosti medzi regionálnym, globálnym a lokálnym pohľadom, a na druhej, aby firmy a manažment dostali tú najlepšiu lekciu z toho, čo robiť. Lepšie je učiť sa na chybách iných ako na svojich. O tom píšem aj vo svojej knihe, ktorú som nazval Rýchlo sa rozvíjajúce trhy: Ako dosiahnuť úspech v podnikaní a aké sú vyhliadky na rôznych trhoch. Vychádza už v druhom vydaní.

Ktoré štáty by ste spomenuli ako vzor, že sa dobre vyrovnávajú s krízou?
Sú krajiny, ktoré sú konkurencieschopné a druhé, naopak, momentálne nie sú vôbec. Sú štáty, ktoré majú relatívne málo deficitu a na druhej strane sú tie s obrovskými dlhmi. Keď sa začnú západoeurópske štáty dostávať do pozitívnych čísel, naštartuje to také štáty, ako Česko, Poľsko, Slovensko a Slovinsko.

Ktorý z rozvojových trhov a jeho skúsenosť sú vám najbližšie, najčitateľnejšie?
Najbližšia mi je východná Európa, o nej mám najviac poznatkov. Aj to, že mám chorvátsky pôvod, nahráva mojim možnostiam podávať o nej vysoko kvalifikované informácie. Veľmi by som si želal, aby sa východoeurópsky región v budúcnosti vyvíjal pozitívne. Aj som presvedčený, že to tak bude.

V rámci rozvojových regiónov má východná Európa veľké pozitíva: vzdelanosť, sociálnu štruktúru, na rozdiel od západných vyspelých trhov má tento región citeľnú odlišnosť v tom, že manažéri sú tu aktívnejší, cieľavedomejší, hladnejší po úspechu, majú väčší "drajv“ a chcú sa uplatniť na vyspelých trhoch. To je veľmi dobrý faktor, ktorý pomôže východným trhom v ich rozvoji.

Vedeli by ste si sám seba predstaviť v úlohe politika?
Nie. Ani som nikdy po tom netúžil.

Vnášate ekonomické témy aj do súkromia?
Moja žena je psychologička, profesorka na univerzite. Trénuje firmy, aby vedeli získavať "mäkké“ zručnosti, to znamená nadväzovať a rozvíjať vzťahy, motivácie, trénuje schopnosti, ako viesť ľudí a venuje sa technikám komunikácie medzi odlišnými kultúrami.

Takže sa profesionálne dopĺňate.
No, ja neviem skoro nič o psychológii a ona nemá rada ekonómiu. Doma teda o ekonómii radšej nikdy nehovoríme.

Kto je Nenad Pacek

Má akademické vzdelanie v medzinárodnom obchode, ekonomike a financiách. Je hosťovským profesorom na International Economics a International Business and Managerial Economics vo Viedni. 20 rokov sa venuje konzultačnej činnosti v obchodných stratégiách, viedol fóra s účasťou špičkových politikov. Skúma rozvojové trhy s dôrazom na východnú Európu. Je ženatý, má dcéru.