10.12.2007, 00:00

Digitálny svet sa nám vzďaľuje

Biznis komerčných televízií s reklamou je prednejší než zavádzanie digitalizácie v televíznom vysielaní.

Digitálne vysielanie
- Bude možné vysielať viac programov na jednej frekvencii
- Pribudnú služby a skvalitní sa signál
- Na príjem v starých televízoroch bude potrebné dokúpiť set-top-box za 1 500 - 2 000 Sk
- Digitálny signál je už pokusne v Bratislave, vo Zvolene, v Banskej Bystrici, Prešove a Košiciach
- Celé územie má pokryť digitál do konca roku 2011

Digitalizáciu vysielania zmešká Slovensko o tri až štyri roky. Hoci ešte na jar všetko vyzeralo tak, že v televízoroch budeme mať kvalitnejší obraz a nové digitálne prenosné služby už na budúci rok, všetko je inak. Začala sa tu hra o veľké peniaze z reklamného trhu, v ktorej účinkujú hlavne najväčšie komerčné televízie - Markíza a Joj. Podľa predsedu Telekomunikačného úradu Branislava Máčaja sú práve ony prekážkou rýchleho prechodu na digitálne vysielanie. "Nový zákon o digitálnom vysielaní, platný od júna, zabil konkurenčné prostredie," tvrdí.
Vďaka zákonu majú napríklad analógové televízie prednostné právo vstúpiť do digitálneho multiplexu (zväzok štyroch až ôsmich kanálov), analógové frekvencie si tam podržia až do 31. decembra 2011 a takto vyšachujú akúkoľvek ďalšiu televíziu, ktorá by chcela dovtedy vstúpiť na náš trh. Skrátka, do digitálneho multiplexu sa nové televízie nezmestia. Priestor v ňom obsadia STV1, STV2, Markíza, Joj a možno ešte TA3. Nič na tom nemení fakt, že žiadne nové digitálne televízie sa zatiaľ na Slovensko, na rozdiel od Česka, nehrnú.
Generálny riaditeľ televízie Joj Richard Flimel však medzitým pripustil: "Ak sa ukáže, že pri zavedení digitálneho vysielania bude dostatok divákov, ktorí prejdú na digitálne vysielanie, a neovplyvní to príjmy, bude nezmysel udržiavať analógové vysielanie. Nemáme záujem blokovať frekvencie. Paralelná prevádzka stojí nejaké peniaze, nechceme znášať nepotrebné náklady."
Joj a Markíza už slovne deklarovali, že pokiaľ vznikne dohoda o hladkom prechode na digitál, nebudú robiť obštrukcie ani blokovať analóg, no okolnosti sa vyvíjajú presne naopak. Markíza napríklad podľa informácie Telekomunikačného úradu trvá na hraničnom termíne ukončenia analógu v roku 2011. Keď sme ju oslovili, aby to vysvetlila, jej vedenie sa pre HN ani za štytri dni nedokázalo vyjadriť.
Situácia okolo digitálneho vysielania ovplyvní najmä reklamný trh. Markíza minulý rok utŕžila z reklám 2,3 miliardy korún, tento rok to bude ešte viac. Televízia Joj získala 1,061 miliardy. Vstupom nových digitálnych "hráčov" o nejaký čas sa o tieto príjmy budú musieť podeliť. "Lenže tým, že terajšie televízie budú paralelne vysielať analógovo aj digitálne, ovládnu televízny reklamný trh na viac ako štyri roky. Nikto iný tam zatiaľ vstúpiť nemôže, pretože nemá frekvencie ani kanály," vyslovil predpoklad Máčaj.

Zákon pre vyvolených
Digitálne vysielanie prinesie nielen vyššiu kvalitu obrazu, ale aj príjem všetkých doterajších televízií a väčšieho počtu rozhlasových staníc na jednej frekvencii. Digitálny signál znamená interaktivitu pre elektronické bankovníctvo, internet, tipovanie a mnohé iné služby. Do konca roka 2011 by na Slovensku mali fungovať až tri multiplexy, teda zväzky väčšieho počtu kanálov.
Nový zákon o prechode na digitálne vysielanie však dal komerčným televíziám exluzivitu a právo na dodatkový kanál a pozastavil a odložil digitalizáciu až na koniec roka 2011. Odborníci ďalej tvrdia, že znížil aj konkurenciu a nevyriešil ani analógové frekvencie. "Rozhodlo sa o verejnoprávnom multiplexe, čo bola zásadná zmena. Bola to chyba," tvrdí predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá Pavol Minárik z KDH. Podľa neho pôvodný návrh "digitálneho" zákona z dielne ministerstva kultúry bol veľmi dobrý. Nový, upravený v parlamente, považuje za oveľa horší. Obviňuje z toho nielen súčasnú vládnu kalíciu, ale aj SDKÚ.
Ďalší členovia mediálneho výboru v parlamente Minárikovi oponujú. Napríklad Magda Vášáryová z SDKÚ si myslí, že práve jej pozmeňovací návrh umožnil zachovať konkurenčnosť medzi televíziami. Dušan Jariabek zo Smeru zas presviedča, že zákon o digitálnej televízii je optimálny kompromis. "Bolo treba ho prijať, tak sa prijal celkom štandardne. To je niečo podobné ako prijímanie zákona o vysielaní a retransmisii. Tiež sme ho prijímali bez toho, aby sme poznali reálny stav vecí, ktorý nastal až po prijatí zákona."

Tretí kanál pri olympiáde 2008
Prvým vážnejším pokusom v súvislosti s prevádzkou digitálneho kanála bude okrem pilotného vysielania otvorenie tretieho športového kanála STV pred olympijskými hrami v Pekingu. No tento projekt vyvoláva niekoľko otázok. Jednou je jeho financovanie, keďže strata televízie dosiahla za posledný rok 300 miliónov korún. Zhruba toľko by stálo aj naštartovanie nového digitálneho športového vysielania. "Niekto sa chce nabaliť na tom, že spustí ďalší kanál, ale Slovensko z neho nebude mať nič okrem ekonomicky zničenej televízie, ktorá nebude schopná využívať multiplex, kde musí obsadiť minimálne štyri pásma," prízvukuje Minárik. V minulosti to priznal aj šéf STV Radim Hreha: "Je úplne zrejmé, že pri súčasných zdrojoch 2,1 miliardy ročne by sme neboli schopní utiahnuť štyri kanály."
Kto by chcel tento program sledovať aj na staršom televíznom prijímači, musí si kúpiť set-top-box, čo je podľa šéfredaktora časopisu PC_Space Juraja Redekyho rovnaké zariadenie ako satelitný dekóder. Tento prístroj dokáže premieňať digitálny signál späť na analógový, ktorý dokážu spracúvať bežné televízory. Jeho cena je od 1 500 do 2 000 korún. Keďže až 60 pecent slovenských domácností stále prijíma signál cez klasickú anténu, set-top-box sa časom pre ne stane nevyhnutný. Ako informoval odborník STV na digitálne vysielanie Nikolaj Savický, počtom domácností s takýmto klasickým príjmom sa zaraďujeme na tretie miesto v Európe.

Záchranou armádne frekvencie
Zákon o digitálnom vysielaní garantuje existujúcim komerčným televíziám možnosť vysielať analógovo až do roku 2019. Znamená to, že nie sú povinné poskytnúť svoje frekvencie na digitalizáciu. Preto Telekomunikačný úrad nemá až do konca roka 2011 k dispozícii žiadne analógové kanály. "Našťastie máme po armáde analógové frekvencie, ktoré sú voľné a môžeme z nich vyskladať prvú vrstvu multiplexu a ponúknuť ju do výberového konania víťazovi," dodáva Máčaj. Do prvej prechodnej vrstvy sa môžu dostať analógové televízie, ale nemusia. Je to na nich. Majú tri možnosti. Môžu zostať pri analógovom vysielaní, ísť do digitálu alebo môžu vojsť do digitálu a paralelne vysielať v analógu. Teraz televízie smerujú k tretiemu variantu.
Pôvodná legialstíva rátala s tým, že frekvencie by sa vysielateľom postupne odnímali a skladali by sa z nich vrstvy digitálneho multiplexu. To sa však zmenilo novým zákonom, ktorý stanovil neskoršie termíny. Podľa Jozefa Bednára, hovorcu ministerstva kultúry, sa vláda ešte bude zaoberať "postupmi na dosiahnutie skorších termínov začiatku digitálneho vysielania, ako aj rozsahom finančnej podpory štátu vo vzťahu k obyvateľstvu aj k verejnoprávnym médiám".
Teraz sme jedna z posledných krajín, ktorá zostáva v takejto fáze riešenia. Aj predchádzajúci zákon poznal inštitút paralelného vysielania, stanovoval však jeho čas na šesť mesiacov, počas ktorých by sa vychytali muchy v procese pokrývania signálom, a potom by sa šlo naostro.

Česko prebudil nemecký rozhlas
V Čechách už sa digitálne vysiela napríklad v okolí Domažlíc a v regióne Ústí nad Labem. Akcelerátorom bol rýchly vývoj v Nemecku. Pretože záludnosťou digitálneho vysielania je, že analógový signál, samozrejme, aj spoza hraníc ho ruší, na obrazovke sa objavuje zrnenie, tiene či duchovia. Vzhľadom na to, že analóg sa považuje za odumierajúcu technológiu - každý štát sa kvôli nariadeniu únie musí digitalizácii prispôsobiť - platí, že krajiny si budú navzájom tolerovať dočasné rušenie cezhraničného analógového vysielania. Nás môže napríklad čoskoro rušiť český signál.
"Mali by sme zrýchliť digitalizáciu, a to aj v záujme komerčných televízii, pretože ak nebudú mať rozbehanú aspoň prvú digitálnu vrstvu, budú znevýhodnené," vysvetľuje Máčaj. Záujmom jeho úradu je čo najskôr spustiť tender na prevádzkovateľa multiplexu, ktorého víťaz by mal zariadenie v hodnote okolo 1,5 miliardy korún ponúknuť vysielateľom už v budúcom roku.
"Ešte na jar som si myslel, že na koci roka 2008 budeme mať prvý digitálny multiplex. Už to tak vôbec nevyzerá, pretože máme zásadné problémy s televíziami." Telekomunikačný úrad totiž má vydať predpis - Plán prechodu z analógového na digitálne vysielanie, v ktorom stanoví kanály, frekvencie, termíny ich vypnutia a zapnutia. Lenže komerčné televízie to brzdia. "Ony ma môžu presviedčať, že to chcú čo najskôr," dôvodí Máčaj, "ale keď dám do plánu prechodu návrh do roka spustiť prvý multiplex, a televízie mi to v pripomienkovom konaní škrtnú a dajú tam dátum 31. 12. 2011, ich vôľa je len verbálna."
Komerčné televízie sa najviac boja toho, aby nestratili divákov. Skúsenosti z iných krajín im dávajú za pravdu - existujúce televízie naozaj divákov stratili, lebo im ich zlákala nová konkurencia.

Prečítajte si aj:
Máčaj: Namiesto zrýchlenia sme, naopak, zaradili spiatočku

Kameňom úrazu prechodu na digitálne vysielanie sa stala zmena pôvodného zákona. V čom bol problém?
Návrh zákona z ministerstva kultúry som považoval za progresívny. Zákon predpokladal, že na základe výberových konaní konkurenční poskytovatelia multiplexov budú navzájom súťažiť v rýchlosti budovania siete, kvality, ceny, ktoré budú ponúkať televíziám. Vytváral sa priestor na vstup ďalších televízií, ktoré by mali záujem o slovenský mediálny trh. Proces digitalizácie sme oproti susedom nezačali riešiť neskôr, ale teraz sme medzi poslednými aj kvôli tomuto zákonu.

Celý článok >>

Prečítajte si aj:
Pripravujú sa aj regióny

Aj lokálne televízie budú mať možnosť zapojiť sa do digitalizácie. Otázne je, či budú mať na to peniaze, keďže vybudovanie lokálneho multiplexu bude stáť podľa Ivana Príkopu zo Spolku lokálnych televízií najmenej štyri milióny korún. Zo všetkých 109 lokálnych televízií osemnásť vysiela terestriálne, ostatné prostredníctvom UPC či Orange cez koaxiálny alebo optický kábel, alebo širokospektrálnym internetom. Aj pre malých vysielateľov šíriacich svoj signál vzduchom platí, že do konca roka 2012 musia analógový signál vypnúť a pripojiť sa na digitál.

Celý článok >>

Prečítajte si aj:
V Česku už štartujú

Šesť digitálnych televízií, ktoré v Česku dostali licenciu, majú začiatok vysielania už doslova za dverami. Momentálne riešia schémy vysielania, ktoré chcú nastaviť tak, aby získali čo najvyššiu sledovanosť. Štart plánujú niektoré na jar či v polovici roka, všetky však musia podľa zákona začať pred decembrom 2008.

Celý článok >>