05.01.2009, 00:00

Cyklotrón: hanba či šanca pre Slovensko

Za dvanásť rokov nedokázalo Slovensko dokončiť a naplno využívať unikátny zdravotnícko-technologický komplex na liečbu rakoviny, priemyselné aplikácie a výskum. Ak to nezvládneme, utŕžime podľa ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka vo vedeckom svete hanbu a blamáž.

[[{"type":"hn-image","fid":"61145"}]]

Cyklotrónové centrum v Bratislave, ktoré by posunulo slovenské zdravotníctvo, priemysel a vedu bližšie k európskej a v niektorých oblastiach aj k svetovej špičke, treba dostavať. Odporúča to audit spoločnosti Deloitte Advisory. Verejnosti má však jeho obsah zostať utajený - tak to odporúča vláde aj materiál o audite. HN však túto analýzu poznajú. O dokončení centra síce hovorí aj pripravený návrh uznesenia, ale stále hrozí, že ak kabinet peniaze na dobudovanie nenájde, unikátny komplex " zakape“ . Pritom finančnú pomoc nám vlani ponúklo už aj Rusko.

Za analýzu toho, čo treba urobiť s rozostavaným zdravotnícko-technologickým komplexom, koľko peňazí treba na jeho dokončenie a prevádzku, zaplatil Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo spoločnosti Deloitte Advisory 75 miliónov korún (takmer 2,5 milióna eur) bez DPH. Cyklotrónové centrum má slúžiť hlavne na liečbu onkologických pacientov najmodernejšou, protónovou terapiou, najmä nádorov v očiach a na výrobu rádiofarmák. Tento spôsob ožarovania nádorov nepoškodzuje zdravé tkanivo. Je bezpečnejší a účinnejší ako doterajšie spôsoby rádioterapie. Šance na prežitie, ale aj na záchranu zraku, by sa tak chorým podstatne zvýšili. Cyklotrón sa dá využiť tiež na viaceré priemyselné aplikácie, vedecké experimenty a prípravu odborníkov pre jadrovú energetiku, zdravotníctvo či školstvo.

Chýba " jednotná strecha“
" Podľa návrhu uznesenia sa má cyklotrónové centrum dobudovať krok za krokom a postupne sa na to majú uvoľňovali financie,“ hovorí zdroj HN, ktorý si neželá byť menovaný. To je podľa neho " pozitívna stránka“ auditu. Za negatívnu považuje návrh rozčleniť jednotlivé technologické celky do viacerých inštitúcií. Návrh uznesenia tiež uvádza, že projekt má spomínaný úrad odovzdať Slovenskej akadémii vied a časť technológie by mala prevziať Slovenská zdravotnícka univerzita. Niektorí experti tvrdia, že lepšie by bolo, keby centrum ostalo " pod jednou strechou“ . Aby náhodou neskončilo tak, že niekto si z neho vyberie len ekonomicky najlukratívnejšie činnosti a zvyšné - napríklad vedecké - ostanú štátu.

Zastrešujúcou inštitúciou by podľa expertov mohla byť štátna akciová spoločnosť Biont (takzvané PET-centrum), lebo hlavný objekt cyklotrónu a Biont sú v jednom areáli. Biont už vyrába rádiofarmaká a zabezpečuje diagnostiku onkologických pacientov. Tieto pracoviská sa uviedli do prevádzky v prvých etapách projektu výstavby cyklotrónového centra, predchádzajúca vláda z nich však zriadila samostatnú komerčnú firmu. Spojenie centra s Biontom by túto akciovku ekonomicky veľmi zaťažilo. Finančne by to údajne " utiahla“ len za predpokladu, že sa získajú nové kontrakty na odber rádiofarmák.

" Ak chceme rozvíjať tieto špičkové technológie, v prvom rade musíme zjednotiť všetky aktivity do jedného kompetentného miesta. Potrebné je tiež dať projekt pod ,jednu strechu‘ a musí dostať jedno vedenie,“ tvrdí aj minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek (Smer-SD). Z komerčného využitia by sa mala podľa neho financovať ďalšia dostavba a vedecká činnosť.
Meškáme, pomôžu nám Rusi?
Cyklotrónové centrum sa začalo budovať financiami deblokovanými z ruského dlhu. Prispel aj štát a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu. Od roku 1996 sa naň preinvestovalo okolo päť miliárd korún (166 miliónov eur). Na dokončenie a desaťročnú prevádzku treba podľa auditu ďalších 3,3 miliardy (109,5 milióna eur). Tento výpadok spôsobilo najmä výrazné oslabenie dolára oproti korune - z niekdajších 47 na dnešných 21 až 22 korún. To všetko prispieva k už aj tak komplikovanej situácii okolo centra. Ak by sa totiž vláda rozhodla stavbu zastaviť, peniaze by aj tak neušetrila. Približne rovnakú sumu by ju stáli pokuty a iné poplatky, pravdepodobne aj Moskve, za nedodržanie zmlúv či skladovanie cyklotrónu. Ten už viac ako dva roky čaká na expedíciu z Ruska do Bratislavy.

Slovenská vláda však slovami prejavuje eminentný záujem dielo zavŕšiť. Vyhlásil to v apríli 2008 aj premiér Robert Fico, keď s vtedajším ruským premiérom Viktorom Zubkovom hovorili o jeho dokončení. " Predpokladám, že do konca tohto roka ho dodáme do Bratislavy,“ povedal vtedy Zubkov.

Želania politikov sa nesplnili. Slovensko nedokázalo dokončiť budovu, do ktorej by sa cyklotrón (typ DC 72) s hmotnosťou okolo 400 ton inštaloval. Podľa informácií HN Rusko už dávno ponúklo, že potrebné financie by poskytlo. Či kabinet na ponuku reagoval, nie je známe.

Problém je však v inom: ak vláda prijme uznesenie, aké sa navrhlo, výstavbu centra to neurýchli, hoci do marca má prerokovať návrh na financovanie dostavby. Na rok 2009 totiž treba podľa auditu asi 1,4 miliardy (46,5 milióna eur). Navyše, do konca júna má kabinet rozhodnúť o prevode projektu do pôsobnosti SAV, čo môže naraziť na nesúhlas Rusov. " Čo ak ruská strana nebude s prevodom centra pod akadémiu, ktorá nemá s Ruskom zmluvy, súhlasiť?“ pýta sa jeden z našich expertov. Kto a kedy centrum dostavia? Moskvu už teraz meškanie znepokojuje. " Vo februári bude zasadať medzivládna komisia. Asi jej budeme mať čo vysvetľovať,“ upozorňuje náš zdroj.

Technika je v poriadku
Napriek problémom sú výsledky auditu pre vedcov, zdravotníkov a ďalších odborníkov nádejné. Veria, že vláda projekt konečne dokončí. Niektoré vyhlásenia úradu pre normalizáciu ich však zmiatli. Mali pocit, že projekt až priveľmi spochybňuje. Darmo úrad tvrdil, že audit dal urobiť kvôli objektivizovaniu využitia cyklotrónového centra a že chce pri tom ostať " absolútne nestranným“ . Jeho tlačové správy, naopak, poukazovali len na problematické aspekty. Napríklad, že aj po dokončení bude projekt stáť daňových poplatníkov stovky miliónov korún a že " viacerí slovenskí a zahraniční experti argumentujú tým, že zariadenia v cyklotrónovom centre sú už morálne zastarané...“ . Je pravda, že aj audit spomína finančné straty, ale ak by centrum malo dobrý manažment, nemuseli by byť.

Technická stránka projektu je však podľa auditu v poriadku. " Z jej analýzy sa nedá vyvodiť záver, aby projekt nepokračoval,“ hovorí ďalší z expertov, ktorého vyjadrenie máme v redakcii. Cyklotrón DC 72 je podľa neho urobený profesionálne, lebo ruskí špecialisti sú v tejto oblasti svetovou špičkou. " Garantujem, že cyklotrón nie je zastaraný,“ potvrdzuje aj profesor Štefan Šáro z Katedry jadrovej fyziky a biofyziky Univerzity Komenského.

Milióny sa dali ušetriť
Splnomocnený zástupca vlády SR v Spojenom ústave jadrových výskumov Ruskej federácie Stanislav Dubnička je presvedčený, že audit bol plytvanie peňazí. Lebo ide o príliš zložitú problematiku a peniaze za analýzu sa dali využiť lepšie. Napríklad na dokončenie strechy budovy pre cyklotrón alebo na prípravu personálu.

" Za pol hodiny dokážem vysvetliť ekonomickú návratnosť cyklotrónového centra,“ spochybňuje význam auditu aj bývalý predseda úradu Dušan Podhorský. Výstavbe centra venoval osem rokov a v Rusku má výborné kontakty. Nedávno vláde ponúkol, že sa vráti na Slovensko a projekt dokončí. Bol ochotný opustiť svoj veľvyslanecký post v Kazachstane. Vláda však jeho ponuku odmietla. " Problém cyklotrónového centra je v tom, že mnohí ľudia na Slovensku nemajú o ňom vedomosti,“ tvrdí Podhorský. Upozorňuje, že centrum by slúžilo aj na metrológiu v oblasti urýchľovačov. " To je odbor, ktorý ešte len začína vo svete vznikať.“

Aby sme neutŕžili hanbu
" Podľa mňa sa cyklotrónové centrum dostavia,“ povedal profesor Fedor Macášek v čase, keď audit ešte nebol dokončený. Podobne sa vyjadrili aj ďalší experti. Macášek pracuje v Bionte a je popredným odborníkom v oblasti výroby a kvality rádiofarmák. " Cyklotrón musí žiť z exportu nových, kvalitných a na trh rýchlo dodávaných produktov podľa zahraničnej licencie. To znamená, že už pri zariaďovaní laboratórií by mali byť tieto veci jasné,“ upozorňuje, pričom najväčší problém je podľa neho fakt, že nemáme pre cyklotrón vyškolený personál. Napríklad pracovníci vo výrobe rádiofarmák musia mať až niekoľkoročnú prax. Problematiku prípravy odborníkov však audit nerieši.

Šanca, ak ju nezahodíme
Minister Jahnátek považuje cyklotrónové centrum a rozvíjanie protónových technológií za veľkú šancu pre Slovensko. " Môžeme byť jedným z prvých štátov na svete, ktorý dokáže túto technológiu rozvíjať.“ Treba však zmeniť zlé " nastavenie a kroky“ , ktoré charakterizujú súčasný stav. Ak sa tak nestane, " vo vedeckom a aplikačnom svete si urobíme len hanbu. A projekt sa bude spájať s blamážou,“ upozorňuje.