03.09.2007, 00:00

Útok na biotechnológie

Historické rekordy zaznamenávajú burzy v poslednom období v investíciách do biotechnológií. O tom, že tržby biotechnologických firiem prekročili sumu 70 miliárd dolárov vôbec prvýkrát, hovorí najnovšia správa spoločnosti Ernst & Young venovaná hospodáreniu v tomto odvetví za minulý rok. Za historicky najlepšími výsledkami brandže stoja predovšetkým nové produkty a ich úspešné uvádzanie na trh. Ide o priamy dôsledok rekordných investícií do biotechnológií a množstva fúzií a akvizícií, ktorých celkový objem dosiahol 23 miliárd dolárov.
Odvetviu sa darí predovšetkým v Spojených štátoch, ktoré si oproti Európe držia takmer 20-percentný predstih. Skutočnosťou však je, že aj stovkám európskych firiem sa už podarilo prejsť do čiernych čísel.

Slovenský Silicon Walley
Do rozvoja biotechnológií chce investovať i Slovensko. Od budúceho roka sa v bratislavských Vajnoroch začne s výstavbou výskumno-vývojového centra elektroniky a biotechnológií CEPIT -- Central European park for Innovative Technologies -- za vyše 10 miliárd korún. "V týchto dňoch kompletizujeme dokumenty pre vydanie územného rozhodnutia na stavbu infraštruktúry, bude to pre budovy plánované v prvej stavebnej etape. Všetky pozemky, na ktorých má CEPIT stáť, sú už v našom vlastníctve," hovorí Axel Albrecht, konateľ spoločnosti CEPIT Management. Ako dodáva, zároveň sa finalizujú projekty a štúdie objektov, ktoré postavia v prvej etape.
CEPIT má byť technologickým parkom zameraným na rozvoj strategických výskumných smerov, teda obnoviteľných zdrojov energií, environmentálnych technológií a biotechnológií.
Základňou tohto Silicon Welly Slovenska budú verejné a súkromné výskumné a vzdelávacie zariadenia, v ktorých nájdu uplatnenie stovky vedcov. "V súčasnosti ešte nevieme presne špecifikovať počet výskumno-vývojových pracovníkov, pretože sa bude odvíjať aj od typu podnikania jednotlivých nájomníkov parku," vysvetľuje Albrecht. Podľa neho by však po dobudovaní celej infraštruktúry a realizácii všetkých častí projektu mal CEPIT predstavovať menšie mesto -- malo by v ňom pracovať a žiť asi 27-tisíc ľudí. Pracoviská sa vytvoria podľa európskych štandardov a budú spĺňať vysoké nároky inovatívnych spoločností, výskumných inštitúcií, privátnych investorov a kvalifikovaných zamestnancov. Areál bude napojený na diaľnicu.

Veda na zelenej lúke
Významným centrom biotechnológií sa stane aj Nitra. Má tu vyrásť vedecko-technologický park BioTech zameraný na biotechnológie, agrobiotechnológie a biomedicínu. Aspoň taký je zámer Nitrianskeho samosprávneho kraja, mesta Nitra a spoločnosti Euro Projekt Servis, ktoré s viacerými výskumnými ústavmi projekt iniciovali. Podľa Heleny Rýchlej z Mestského úradu v Nitre sú v súčasnosti pripravené stanovy združenia právnických osôb a zakladateľská zmluva o založení združenia právnických osôb. Prvotné náklady odhadujú na 200 miliónov korún -- podľa zabezpečenia pozemkov a ich majetkového vyrovnania. "Samozrejme, že vstúpiť môžu i ďalšie subjekty zo súkromnej i verejnej sféry. A pokiaľ ide o lokalitu, zatiaľ prebiehajú rokovania. Ponuka na umiestnenie BioTechu prišla aj z Ústavu genetiky a biotechnológii rastlín SAV." Podľa spresnenia riaditeľky ústavu Anny Preťovej "pri príprave Biotechnologického parku je potrebné ešte doladiť legislatívne záležitosti, ale verím, že v krátkom čase sa bude realizovať".
Na Biotech sa má do roku 2013 získať zhruba 3,5 miliardy korún zo štrukturálnych fondov EÚ na rozvoj vedy a výskumu v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, bezpečnosti potravín a environmentálnych biotechnológií.

Rastliny pre budúcnosť
Rozvoj biotechnológií v rastlinnej výrobe v národnom i celosvetovom meradle majú nesmierny potenciál. Podľa Preťovej je to najmä "v tvorbe nových odrôd rastlín podľa súčasných požiadaviek. Budú odolné proti suchu, rôznym chorobám, zasoleniu pôdy, so zvýšenou produktivitou a kvalitou pri znížených požiadavkách na vstupy pre ich pestovanie".
Podľa nej rastliny nadobúdajú pre Európu na začiatku 21. storočia mimoriadny význam. Únia vyhlásila podporu tejto problematike, implementovanú v celoeurópskej Technologickej platforme Rastliny pre budúcnosť. "Každá krajina EÚ, teda aj Slovensko, by mala v rámci nej podporiť finančne vybudovaním príslušných štruktúr túto vednú oblasť, ktorá významne prispeje ku kvalite života aj u nás."

Niet výsledkov bez peňazí
Zdroje, ktoré prúdia do slovenskej vedy -- súkromné i verejné -- však dlhodobo patria medzi najnižšie v Európskej únii. Je to odrazom hrubého domáceho produktu SR v prepočte na obyvateľa, ktorý patrí s 15-tisíc dolármi medzi najnižšie v Európe. Výdavky zo štátneho rozpočtu na vedu a techniku v tomto roku dosiahnu 7,3 miliardy korún, čo je 0,68 percenta HDP. V okolitých krajinách -- s výnimkou Rakúska -- je to viac-menej podobné. O päť rokov sa síce táto suma zdvojnásobí, no stále to nebude ideálne. Výskum potiahnu v Európe najbohatšie krajiny únie, pričom sa predpokladá, že v roku 2010 dosiahnu výdavky na výskum v celej EÚ asi 3 percentá HDP.
Podľa riaditeľa Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky SAV Alberta Breiera sa u nás vytvára situácia charakteristická pre málo rozvinuté až rozvojové krajiny. Redukované zdroje na výskum a rýchly prenos poznatkov do zdravotníckej praxe spôsobuje, že dosiahnuté výsledky sa uplatňujú v prevencii a terapii len obmedzene. "Má to za následok zväčšovanie rozdielu v kvalite zdravotníctva u nás a v zahraničí. Kvôli neefektívnemu prenosu nových poznatkov do praxe nebudeme schopní získavať výhody, a to ani finančné, z rozvoja biomedicínskych vied, hoci slovenskí vedci k nim prispeli v nemalej miere."
Ani riaditeľ Ústavu experimentálnej farmakológie SAV profesor Radomir Nosáľ neskrýva, že Slovensko venuje rozvoju školstva a vedy len minimálne prostriedky a on sám by uvítal širšiu diskusiu na túto problematiku.

Len systematická práca
Podľa Jána Sedláka, riaditeľa Ústavu experimentálnej onkológie SAV, ktorý so 60-ročnou históriou patrí medzi najstaršie pracoviská vedeckého výskumu v SAV, sú úspechy jeho ústavu výsledkom dlhoročnej práce v onkologickom výskume. "Je to napríklad objasnenie príčin a mechanizmov premeny normálnej bunky na bunku nádorovú, poznanie mechanizmov zapríčiňujúcich neúspech terapie, overenie nových diagnostických a terapeutických postupov, liečba šitá na mieru pre každého pacienta a možnosti prevencie nádorovej choroby. To všetko by však nebolo možné bez zvládnutia najmodernejších postupov molekulárnej biológie, genetiky či imunológie a využívania špičkovej prístrojovej techniky."
O dobrých výsledkoch našich vedcov počuť aj v medzinárodnom meradle. Príklad z posledných dní je objav súvislosti medzi priberaním, zvyšovaním hmotnosti a stresom. Richard Kvetňanský z Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV bol členom medzinárodného vedeckého tímu, ktorému sa to podarilo. Objav je na svete, ďalší krok, smerujúci k vyrobeniu liečiva proti obezite, je v rukách farmaceutickej spoločnosti.

Od mikroskopu k tabletke
V snahe dosiahnuť synergický efekt v oblasti výskumu vzniklo Biotechnologické centrum SR -- BITCET, ktoré združuje 18 organizácií základného a aplikovaného výskumu SAV, univerzít, ako aj ministerstva pôdohospodárstva a zdravotníctva. Vytvorili vedecký potenciál, ktorého poslaním je budovať základnú infraštruktúru na rozvoj biotechnológií. Toto dnes už štvorročné združenie chce vo svojej druhej etape vybudovať napríklad Bioimaging centrum, zariadenie so svetelnými mikroskopmi so sofistikovaným softvérom na spracovanie a analýzu obrazu. Takéto zariadenia sú už vo vyspelých krajinách samozrejmosťou.
Do BITCET-u sa zapojil aj Ústav experimentálnej farmakológie SAV, ktorý sa zameriava na vývoj, syntézu a farmakologické testovanie nových potenciálnych farmakologicky aktívnych látok. Podľa riaditeľa ústavu profesora Radomira Nosáľa je hlavnou náplňou jeho pracoviska farmakologické ovplyvnenie oxidačného stresu a prozápalových reakcií. "Tieto reakcie sú neoddeliteľnou súčasťou celého radu moderných civilizačných ochorení, ako sú infarkt myokardu, cievne mozgové príhody, zápalové ochorenia či metabolické poruchy a mnohé ďalšie." V ústave už napríklad syntetizovali viacero látok, ktoré znižujú riziko poškodenia tkanív.

CEPIT -- Central European park for Innovative Technologies
-- v roku 2008 sa začne budovať v Bratislave -- Vajnoroch
-- čaká sa na vydanie územného rozhodnutia na stavbu infraštruktúry
-- vyjde na vyše 10 mld. korún
-- bude v ňom pracovať a žiť okolo 27-tisíc ľudí

Biologický park -- BioTech
-- iniciovali ho Nitriansky samosprávny kraj, Nitra, Euro Projekt Servis a viaceré ústavy
-- pripravená je zakladateľská zmluva o založení združenia právnických osôb
-- chýbajú naň ešte niektoré legislatívne rozhodnutia
-- vyjde asi na 200 miliónov korún
-- do 2013 sa má doň vložiť 3,5 miliardy korún zo štrukturálnych fondov EÚ

Europeniaze pomôžu našej vede
Príležitosť čerpať 414 miliónov eur z eurofondov získal v týchto dňoch Bratislavský kraj na svoju strategickú prioritu Znalostná ekonomika. Veľká časť zo sumy pôjde práve na vybudovanie parku CEPIT. O sume rozhodla Európska komisia v rámci Národného strategického referenčného rámca. Tieto zdroje budú môcť -- podľa projektovej manažérky spoločnosti CEPIT Management Tatiany Mikušovej -- do značnej miery zvrátiť zvrátiť súčasný zlý stav v inováciách na Slovensku.

Biotechnológie a naše zdravie
V súčasnosti je možné liečiť len asi štvrtinu všetkých chorôb a nové ochorenia stále pribúdajú. Vývoj liekov je veľmi dlhý, nákladný a pre vysoké nároky na bezpečnosť prejde v priemere 12 rokov od registrácie po predaj lieku na trhu. Niekoľkonásobne stúpla i cena za vývoj nového lieku -- dnes stojí približne miliardu dolárov. Suma zodpovedá asi tretine ročných nákladov na zdravotníctvo na Slovensku. Význam hľadania nových originálnych liekov postupuje čoraz rýchlejšie aj vďaka rozvoju moderných technológií. Veď ak by sa napríklad v roku 1999 niekomu diagnostikovala chronická myeloidná leukémia, v súčasnosti by už s najväčšou pravdepodobnosťou nežil. Dnes by však užíval denne tabletku vyrobenú na molekulárnej báze a vyliečil by sa. Dokonca bez vedľajších účinkov.