11.12.2006, 00:00

Ľudmila Lipková: Učiť mladých, to beriem

VYSOKÉ ŠKOLSTVO. Kvalitu učiteľa možno merať, napríklad cez študentské ankety.

Akademická pôda a biznis? Na prvý pohľad spojenie, ktoré nemá jasnú súvislosť. Na druhý pohľad áno. Najmä ak prezradím, že ide o akademickú pôdu Ekonomickej univerzity, teda inštitúcie, ktorá má v malíčku celú vedu okolo peňazí a hospodárenia. Hoci iba teoreticky. A práve toto sa snaží "nadupať" aj do svojich študentov. Aby sa to darilo, na tom dennodenne pracuje vedenie univerzity i fakúlt. Medzi nimi aj dekanka Fakulty medzinárodných vzťahov bratislavskej Ekonomickej univerzity prof. Ing. Ľudmila Lipková, CSc.

Peter I. to vedel
Vyštudovať a ísť do niektorého z československých podnikov zahraničného obchodu - do "pézetó", ako sa hovorilo - tak si to za minulých čias nalinkovali mnohí mladí ekonómovia. Aj ona. Vôbec si nemyslela, že by s diplomom v ruke mala zostať tam, kde ju učili profesii. A predsa sa to stalo. Po štátniciach ju oslovila Obchodná fakulta niekdajšej Vysokej školy ekonomickej (dnes Ekonomická univerzita), či by nezostala učiť. Nebolo ju treba presviedčať - vedela, že by ju učenie veľmi bavilo. Začala teda pracovať na katedre zahraničného obchodu Obchodnej fakulty.
Aby predsa len získala ostrohy v praxi, hneď po nastúpení šla na pol roka stážovať do bratislavského Koospolu. Nato si urobila vedeckú ašpirantúru a po siedmich rokoch na fakulte využila možnosť odísť na čas do Moskvy na Medzinárodný ústav ekonomických problémov, ktorý pôsobil pri niekdajšej Rade vzájomnej hospodárskej pomoci. "Ísť na pobyt bol veľmi dobrý tip. Ruské vedecké ústavy vznikli na báze akademických ústavov, ktoré založil ešte Peter I. On doniesol skúsenosti z Francúzska. Bola to pre mňa veľmi dobrá škola byť osem rokov súčasťou vedeckého tímu na kvalitnom akademickom ústave."

Človek to musí mať v sebe
V roku 1990 sa vrátila späť na Obchodnú fakultu a začala postupovať. V druhej polovici 90. rokov sa objavili prvé zmienky o novej fakulte. "Nebol to môj nápad, ale staršieho kolegu profesora. Pôvodne mali vzniknúť nové fakulty až dve, okrem tejto ešte ekonomicko-právna, ale tá šla zatiaľ do úzadia."
Novú fakultu pripravovali od roku 1998, Lipková patrila medzi spoluzakladateľov. Keď v januári 2000 dostali z ministerstva oficiálne povolenie na rozbeh, stala sa jej prvou a doteraz jedinou dekankou.
Od začiatku profesionálnej dráhy sa zaoberá svetovou ekonomikou. Doteraz si nevie predstaviť nič lepšie než učiť. Ako hovorí, "mali sme ešte aj firmu, bol na nej zaangažovaný okruh ľudí okolo mňa". Venovala sa jej popri fakulte, ale rýchlo zistila, že škola ju baví najviac.
"Keď človeka chytí ako poslanie, nedá sa inak," rozmýšľa nahlas. "Dostanem napríklad štvrtákov, vidím, akí sú na začiatku školského roka, a potom na konci na nich pozorujem, ako sa ľudsky i profesionálne posunuli. Myslím si, že trošku aj vďaka mne sa niečo naučia z predmetu. Človek verí, že má na tom nejakú malú zásluhu."
Fakulta medzinárodných vzťahov je na univerzite najmenšia. Z 13-tisíc študentov chodí na ňu okolo 600, všetci na denné štúdium. "Na prijímačkách sa ich k nám hlási najmenej, ale zase sú najlepší. Vždy, keď sa robia prijímacie pohovory a nasledujú vyhodnotenia, naši pravidelne dopadnú najlepšie z matematiky, ekonómie či jazykov."
Počet prihlásených na fakultu voči prijatým je podľa Lipkovej zhruba traja k jednému, ale záujem ide nadol. "Klesajú populačné ročníky," povie dekanka a dodá, že ubúdanie počtu prihlášok je problém celej školy. Dôvod vidí aj v tom, že mladí sa viac hlásia na novo vznikajúce školy a neraz i zo sociálnych dôvodov. "U nás napríklad internát nedostanú. Zato v Trenčíne alebo Bystrici áno."

"Pre študentov je riadená diskusia oveľa zaujímavejšia," tvrdí dekanka Fakulty medzinárodných vzťahov bratislavskej Ekonomickej univerzity prof. Ľudmila Lipková. Snímka Samuel Vanko
Zdroj: Samuel Vanko
Stážovala vo Francúzsku, v Kanade či Južnej Kórei. Metodiku, ako vyučovať študentov s pomocou prípadových štúdií, priniesla na školu zo stáže v parížskej obchodnej komore. „Pre študentov je riadená diskusia oveľa zaujímavejšia,“ tvrdí dekanka Fakulty medzinárodných vzťahov bratislavskej Ekonomickej univerzity prof. Ľudmila Lipková. Snímka Samuel Vanko

"Akosť" učiteľa
Tlak na kvalitu škôl silnie. Čo najviac bráni, aby univerzity napredovali rýchlejšie, alebo sa, povedané bez obalu, aj nespustili? Lipková ani na chvíľu nezaváha: "Je to obohratá pesnička, nedá sa však nespomenúť peniaze. V každej profesii chvíľu trvá, než vychováte profesionála. No kým sa vychová vysokoškolský profesor, potrebujete aspoň desať rokov, ale tie ich platy... Neprejde deň, aby som sa nečudovala mladým učiteľom, čo tu robia. Ovládajú najmenej dva jazyky, kamkoľvek by šli, dostanú dvojnásobnú mzdu. Tu sú pre nich financie veľkým problémom."
Pedagógovia to často riešia tak, že učia na dvoch školách. Na úkor publikačnej činnosti a osobného voľna. "Keby mali príjem na trochu lepšej úrovni," myslí si Lipková, "viac by sa venovali kvalifikačnému rastu, viac by sa mohlo od nich žiadať a mladí učitelia by prichádzali na školy." Ani ako dekanka nemá veľké možnosti dobrého pedagóga zaplatiť tak, aby dostal citeľne viac než horší, aspoň s rozdielom povedzme desaťtisíc. "Žiaľ, sú to tabuľkové platy ministerstva. Keď má niekto 25-tisíc brutto, či mu dvetisíc dám alebo nedám, zásadne mu neriešim situáciu. Docent by mal mať dvojnásobok, aby mi nešiel učiť už nikam inam."
Fakulta sa však pod jej vedením zapojila do trojročného projektu Európskeho sociálneho fondu, zameraného na podporu mladých učiteľov. Aspoň čiastočne im to prilepší.
A ako meria kvalitu pedagógov? Tvrdí, že vie presne, kto je aký dobrý. "Viem to sama aj od študentov. Sociológ im urobil dotazník s asi desiatimi otázkami, a tak pravidelne hodnotia učiteľov. Nemyslím si, že neobjektívne." A či je ona sama s podriadenými spokojná? Minimálne o polovici je presvedčená, že sú dobrí. "Ale ja i študentom musím hovoriť - môžem vám vyhodiť zlého učiteľa? Veď nemám náhradu. Ani za toho zlého. Alebo mám výborného, no toho zas nemôžem odmeniť."

Ratingové prekvapenie
Keď vlani Akademická ratingová a rankinogvá agentúra hodnotila všetky fakulty na Slovensku podľa zadaných kritérií, Fakulta medzinárodných vzťahov bola vo svojej kategórii asi zo štyridsiatich fakúlt ôsma najlepšia. "Bola som nesmierne a veľmi milo prekvapená. Je to aj tým, že nie sme príliš veľkí a je tu dobrá komunikácia," vysvetľuje. Šéfka fakulty však hlavne veľmi dbá na mladých učiteľov, aby do troch rokov skončili doktorandské štúdium, publikovali, aktívne sa zúčastňovali na vedeckých konferenciách u nás i v zahraničí.
Mimochodom, modernizácia školy. Na prednáškach sa síce veľa nenamodernizuje, ale na seminároch a cvičeniach je to iné. Dekanka presadzuje aktívne formy - prípadové štúdie. "Študentom napríklad zadám úlohu, že sa budeme zaoberať Svetovou obchodnou organizáciou - WTO. Na hodine si urobíme simulované zasadnutie WTO, kde jedni vystupujú ako Rusko, ktoré chce vstúpiť do WTO, druhí sú Američania, iní EÚ. Pýtam sa: Kto máte aké námietky voči Rusku? A požiadavky? Pre poslucháčov je riadená diskusia oveľa zaujímavejšia, než keď im zadám len otázky a oni len odpovedajú. Aj učiteľov k nim vediem." Spomína, ako sa tieto aktívne formy naučila na stáži vo Francúzsku. Začiatkom 90. rokov strávila v Lyone tri mesiace a absolvovala kurz prípadových štúdií v parížskej obchodnej komore. Týždeň ich učili metodiku a ona ju potom zaviedla aj doma na fakulte.
Dnešní študenti sa dekanke vidia len o málo iní ako za čias, keď začínala. Mentálne ani povahou sa vraj nijako nezmenili, ale určite sú informovanejší a viac ambiciózni. Nečudo, keď majú o toľko širšie možnosti než kedysi. Mnohí chcú ísť študovať do zahraničia aspoň na rok. Nedávno mali takto študenta v Japonsku, ktorý sa tam stihol oženiť s Číňankou a priviedol si ju domov. Nielen to, priviedol ju aj na fakultu, kde teraz učí čínštinu.