07.08.2006, 00:00

Japonci kráčajú za nástupcom nadzvukového Concorde

Keď britsko-francúzsky nadzvukový Concorde odchádzal v roku 2003 do múzeí, mal za sebou dvadsaťsedem rokov kariéry. Nerozšíril sa do takej miery, ako predpokladali jeho tvorcovia, no aj ako exkluzívny doplnok služieb Air France a British Airways si udržal prijateľnú rentabilitu. Hoci náklady na vývoj (10 miliárd dolárov) sa nikdy nevrátili, technológie zo 60. rokov minulého storočia to nedokázali zabezpečiť.

Nový stroj pre Japonsko
Na Concorde chcelo nadviazať viacero projektov (najmä amerických a ruských), ale nedostatok financií ich vždy zabrzdil. Teraz vyštartovali Japonci a robia všetko pre to, aby sa do cieľa aj dostali. Do roku 2017 chcú mať k dispozícii dopravných supersonik s lepšími parametrami ako jeho predchodca. Má to logiku: z japonských ostrovov je ďaleko takmer všade, či už do Európy alebo Spojených štátov. Mnohohodinové lety s medzipristátím na podzvukových strojoch, akokoľvek pohodlných, nie sú tou službou, akú očakávajú japonskí manažéri na služobných cestách. Neužili si ani rýchlosť Concordu, pretože jeho dolet šesť a pol tisíca kilometrov nestačil.
Vývoj nového stroja má na starosti japonský Úrad pre letectvo a astronautiku JAXA. Mal by pojať najmenej 250 cestujúcich, čo je dvojnásobok kapacity Concordu, ale bude o čosi pomalší -- dosiahne rýchlosť do dvetisíc kilometrov za hodinu. Podstatný je však dolet chystaného stroja. Mal by preletieť 13-tisíc kilometrov (dvojnásobok výkonu Concorde), pričom bezpodmienečnou podmienkou je schopnosť bez medzipristátia prekonať Tichý oceán. Na let z Tokia do New Yorku by potom stačilo necelých šesť hodín, čo je menej ako polovica času, aký potrebujú na prekonanie tejto vzdialenosti súčasné stroje.

Manželstvá z rozumu
JAXA je bohatá a ambiciózna kozmická agentúra, na vývoj zložitého nadzvukového stroja si však sama netrúfa. Rozhodla sa preto spojiť so skúsenejšími partnermi, ktorí vedia, ako na to. Vybrala si dvoch -- Američanov a Francúzov.
V týchto dňoch JAXA rozbieha partnerstvo s americkým Úradom pre letectvo a vesmír (NASA) a firmou Boeing. Na japonskej strane sa na plánoch podieľajú okrem iných spoločnosti Mitsubishi Heavy Industries a Fuji Heavy Industries. Výsledkom by malo byť lietadlo takmer dvakrát rýchlejšie ako zvuk a kapacitou 200 až 300 cestujúcich. V radovej službe by sa malo objaviť do roku 2020.
Američania síce majú skúsenosti s veľkými rýchlymi strojmi, nadzvuková doprava však nie je ich silnou stránkou. V 60. rokoch začal Boeing s vývojom konkurenta pre Concorde -- nadzvukového stroja Boeing 2707 -- no americká vláda projekt prestala v roku 1971 dotovať, čím ho odsúdila na zánik.

Američania na tupolevoch
Na nadzvukové dopravné stroje si Američania "siahli" vďaka spolupráci s Ruskom. V polovici 90. rokov oprášili jeden z ruských Tu-144 a prerobili ho na lietajúce laboratórium. Pri letoch maximálnou rýchlosťou 2 400 kilometrov za hodinu skúmali prostredie, v akom sa bude pohybovať nová generácia nadzvukových dopravných lietadiel. Na výskume sa okrem NASA podieľala aj firma Boeing a výrobcovia motorov General Electric a Pratt & Whitney.
S Francúzmi spolupracuje JAXA na vývoji nástupcu Concorde už vyše roka, keď dohodu podpísali vlani na aerosalóne v Paríži. Projekt je podľa denníka Le Figaro vo fáze prípravných štúdií, ktoré potrvajú tri roky. Podieľajú sa na nich veľké spoločnosti oboch krajín -- na francúzskej strane napríklad EADS, Snecma a Thales a na japonskej Mitsubishi, Fuji a Kawasaki.
Výsledkom bude lietadlo pre 250 cestujúcich a doletom vyše 13-tisíc kilometrov. Lietať bude vo výške 23 kilometrov, takže sa vyhne hustým letovým koridorom pre klasické lietadlá na nižších hladinách.

Biznis na dlhé desaťročia
"Budúcnosť má nadzvuková doprava," tvrdí Richard Aboulafia, viceprezident pre analýzy agentúry Teal Group, ktorá sa špecializuje na obchodné prognózy leteckého a zbrojného priemyslu. "Nevieme presne kedy, ale ak hodnotíte súčasné trhy, priemysel a technologické trendy, je to neodvratné."
Prognózy predpokladajú, že po roku 2020 by mohol trh s dopravnými lietadlami potrebovať 500 veľkých nadzvukových lietadiel, ktoré by sa mohli predať za 180 miliárd dolárov a ich produkcia by vytvorila 140-tisíc nových pracovných miest. Aj ekonomické štúdie prevádzky nových lietadiel sú zatiaľ optimistické. Ak by sa predávali o 30 percent drahšie ako súčasné klasické stroje (Airbus 330 má katalógovú cenu 139 až 145 miliónov dolárov, mamutí A380 sa ponúka za 263 až 286 miliónov), mohli by letecké spoločnosti vyjsť rovnako draho ako klasika. Dosiahli by totiž dvojnásobnú rotáciu a vyššie výnosy.
K novej generácii strojov však ešte vedie dlhá cesta výskumu i vývoja. Musia spĺňať aj technické a ekologické predpoklady, o ktorých mohli Concorde len snívať. Podmienkami sú napríklad podstatne nižšia spotreba paliva a hladina hluku -- nové stroje by mali mať len stotinu hlučnosti svojho predchodcu (hluk bol dôvod, prečo Američania dovolili pristávať Concorde len v New Yorku).