29.01.2004, 00:00

Čo je zákonné, nemusí byť aj etické

Po kolapsoch veľkých korporácií kapitálový trh aj štát vyvíjajú tlak na presadzovanie takej firemnej kultúry, ktorá sa usiluje o súlad pracovného správania i podnikateľského rozhodovania s povinnosťami, ktoré ukladá zákon. Aj keď podľa právnikov manažéri nemôžu hodnoverne dokázať, že urobili dosť pre uspokojenie zákona, nikto nespochybňuje pozitívnu úlohu firemných etických štandardov pri formovaní pracovného správania.

Nechutný obraz
Celosvetová diskusia na tému etiky podnikania sa dostáva aj na stránky svetových novín. Financial Times nedávno napísali, že ako jeden z najnechutnejších obrazov roku 2003 sa z hľadiska manažérskej etiky pripomína nasledujúca udalosť: 28. októbra na 13. poschodí jednej manhattanskej súdnej budovy videli porotcovia videoklip z dvojmiliónovej bakchanálnej oslavy. Prokurátor ho predložil ako dôkaz, že Denis Kozlowski, bývalý predseda správnej rady a generálny riaditeľ spoločnosti Tyco, utrácal firemné peniaze, akoby boli jeho vlastné. Na svoju obhajobu Kozlowski tvrdil, že večierok usporiadaný na počesť štyridsiatich narodenín jeho ženy bol čiastočne aj firemnou oslavou, a preto bolo legitímne použiť firemné fondy. Verejnú mienku zaujíma, kde je hranica medzi tým, čo možno ešte považovať za etické a čo sa už malo posudzovať ako porušenie zákona.

Podľa klasikov je sociálnou zodpovednosťou manažérov maximalizovať hodnotu pre akcionárov a neprekročiť pritom hranicu zákona. Etika podnikania sa dnes učí na každej ekonomickej škole. Komisia pre cenné papiere vyžaduje od verejne obchodovateľných spoločností, aby informovali, či majú etický kódex. Ako na to reagujú firmy? V podstate možno dnes rozdeliť spoločnosti na tri kategórie:
- najskôr konajú a až potom sa pýtajú či nepýtajú na súlad so zákonom,
- konajú striktne v súlade so zákonom a viac nezvažujú,
- nekonajú len v súlade so zákonom, ale snažia sa vytvoriť aj určité "bezpečnostné pásmo", ktoré im umožňuje zvažovať etiku rozhodnutí.

Kódexy iba pre zamestnancov?
Čoraz viac zamestnávateľov má pre svojich zamestnancov spracované firemné etické kódexy, ich presadzovanie a kontrolu zabezpečujú manažéri firemnej etiky. Avšak stále v nedohľadne je čas, keď prehrešok proti firemným etickým štandardom zničí kariéru člena predstavenstva alebo dozornej rady. Prehreškom proti etickým štandardom je aj prijatie pozície generálneho riaditeľa alebo kresla v predstavenstve alebo v dozornej rade pološtátnej spoločnosti, ak dotyčný nemá na túto funkciu dostatočnú kvalifikáciu, znalosti a skúsenosti.
Lepšia situácia nie je ani v Európe, kde rok 2003 odštartoval škandál firmy Ahold, holandskej siete supermarketov, a skončil tak isto v talianskom potravinárskom kolose Parmalat.
Napriek tomu je vstup etiky na scénu života firiem dlhodobým trendom. V roku, ktorý sa skončil, sa otázka čestnosti, integrity, transparentnosti a dôvery verejnosti pomaly, ale isto stala hlavným bodom agendy vo všetkých odvetviach podnikania. Bývalý predseda newyorskej burzy Richard Grasso bol donútený v novembri minulého roka rezignovať, keď vyšli najavo detaily o jeho odmenách. Ani pán Grasso, ani členovia správnej rady, ktorí mu štedrú odmenu schválili, zatiaľ neboli obžalovaní zo žiadneho trestného činu. Grasso padol preto, že značná výška jeho odmeny v čase, keď burza tvrdo presadzovala riadnu prax správy a odmeňovania, zaváňala dvojakým metrom. Vyšetrovanie dosiaľ pokračuje.

Etika sa meria ťažko
Problém je čisto praktický: Ako overiť mieru etiky pracovného správania a individuálneho a kolektívneho rozhodovania? Možno merať vstupy procesu - napríklad počet odborníkov, ktorí sa etikou v spoločnosti zaoberajú, hodiny výcvikových programov zasvätených etike alebo milióny utratené za poradenskú podporu v oblasti etiky pracovného správania. Na výstupy však jednoznačné meradlo nie je. Tí, čo sa zaoberajú etikou pracovného správania a rozhodovania v spoločnosti, posudzujú situáciu väčšinou len svojimi pocitmi a dojmami, vyhodnocujú len fakt, či sa zamestnanec dotkol hranice alebo dokonca vybočil z koridoru vymedzeného formuláciami firemného etického kódexu. Ale čo ak je ten koridor zle alebo nepresne definovaný?
Ako ovplyvňujú firemné etické kódexy rozhodovanie tých najvyšších manažérov a členov správnych orgánov? Cez firemné dokumenty sa české predstavenstvá a dozorné rady už na potenciálny konflikt záujmov svojich členov pozerajú inak, ako to bolo v deväťdesiatych rokoch, a vytvárajú tlak aj na exekutívu. Ale porušovanie pravidiel obchodovania, umožňujúce veľkým investorom profitovať na úkor malých investorov, sa vyskytuje ešte príliš často. Z toho vyplýva, že ani hory písaných kódexov, tréningov alebo vyhlásení o súlade negarantujú etické rozhodovanie správcov majetkov v prospech všetkých akcionárov a oprávnene zainteresovaných strán.

Test etickej klímy
Na kultiváciu etiky pracovného správania radových zamestnancov sa odviedol veľký kus práce, snaha posilniť etiku rozhodovania v zasadacích miestnostiach vrcholnej exekutívy, predstavenstiev a dozorných rád doteraz, žiaľ, zlyháva na absencii kritickej sebareflexie ich členov.
Neochota merať individuálnu i kolektívnu pridanú hodnotu pramení tak z neznalosti metód a postupov, ako aj z nízkeho prahu vnímania etického nesúladu individuálneho rozhodovania. Inak by sme nemohli byť tak často svedkami prekvapujúcich nominácií zaslúžilých politikov a členov ich suít do dobre platených pozícií v správnych orgánoch spoločností, ktoré pre svoju záchranu alebo na zvýšenie svojej konkurencieschopnosti zúfalo potrebujú všetko iné ako nominácie ľudí tohto typu.
Zdá sa, že skutočným testom toho, že sa etická klíma v rokovacích miestnostiach správnych orgánov českých spoločností skutočne mení, bude situácia, keď sa úspešný generálny riaditeľ alebo člen predstavenstva známej a ziskovej spoločnosti dostane do problémov, pretože porušil etický kódex.
Autorka je riaditeľkou poradenskej spoločnosti CG Partners