17.01.2008, 00:00

Arogantní idú cestou cukru a biča

S osobnostne nevyváženými ľuďmi sa stretávame nielen v riadiacich funkciách, ale i medzi kolegami, ktorí sú v rámci firemnej hierarchie nižšie. Komunikovať s nimi alebo vychádzať v dobrom býva zložité. Dôležité v súvislosti s nimi je nájsť vlastný autonómny spôsob fungovania. Psychologička a riaditeľka rozvojovej a vzdelávacej agentúry EduPlanet Daniela Mináčová hovorí, že vyspelejšie typy so zdravým sebavedomím môžu voči nim uspieť napríklad asertívnym správaním.

Ako sa dá charakterizovať človek, na ktorého sa hodí prívlastok hlupák? Sú to ľudia, ktorí trpia určitým komplexom, navonok vystupujú napríklad ako ,,machovia", frajeri.
To sú skutočne milé laické označenia osôb, pod ktoré v psychologickom význame môžeme zaradiť typy osobnostne nevyvážené -- nech už sa nachádzajú kdekoľvek na rebríčku podnikovej hierarchie. Avšak príčina ich nadradeného správania nemusí byť vždy jednoznačná. Môže tkvieť v úzkostlivosti a strachu o svoju pozíciu a navonok sa prejavovať určitou nadradenosťou, môže to byť samoľúbe, narcistické či vzťahovačné správanie, ktorým potrebuje upozorňovať na vlastnú nenahraditeľnosť.
Kdesi v pozadí tohto správania môžeme nájsť vnútornú nepohodu, možno obavy, nerovnováhu a strach z toho, že im okolie neprizná takú vážnosť, o akú sa usilujú. Takýto postoj k sebe sa získava v ranom detstve (do šiesteho roku života) na základe toho, koľko ocenení v tom období dostávame od najbližšieho okolia. Ak je ocenení málo, alebo prevláda kritika, ťažko si možno vytvoriť zdravý obraz o sebe, ktorý je základom zdravej sebadôvery.
To je však začarovaný kruh -- čím viac chceme, aby nás okolie uznávalo, tým skôr sa uchyľujeme k takým formám správania, ktoré sú neprijateľné.

Čím najviac ubližujú svojmu okoliu?
Možno sa nedá celkom zovšeobecňovať, ale najčastejšie sa stretávame s malou dávkou empatie, s menšou ochotou spolupráce a podpory ľudí, ktorých vedú. Ak sami seba vnútorne nevidia ako kvalitného človeka -- a skrývajú toto potlačené vedomie za aroganciu a nadradenosť -- potom ťažko môžu priznať kvality ľuďom okolo seba. Skôr sa stretneme s kritikou než s pochvalou, s podceňovaním než oceňovaním. To ľuďom na motivácii nepridá. Na zabezpečenie výkonov idú skôr cestou cukru a biča, než by volili iné prijateľné formy -- avšak cukru je veľmi málo. Dôsledky tohto správania závisia od vyspelosti zamestnancov, ktorých vedú -- teda od ich vlastnej miery profesionality, sebamotivácie a zodpovednosti. Nemusia sa zjavne prejavovať vo výsledkoch -- tie možno dosiahnuť aj bičom -- ale skôr v celkovej napätej klíme, zníženej oddanosti firme (lojalite) a nízkej tvorivosti, zaangažovanosti a invencii.

Ako sa máme k nim správať?
Možno to bude znieť neuveriteľne, ale mnohí ľudia sa na túto situáciu adaptujú. To neznamená, že sú spokojní a že s radosťou chodia do práce. Ale prijmú to ako fakt. Ako keby začas fungovať pud sebazáchovy. Iste to závisí aj od miery, do akej sú na prácu či pracovnú pozíciu odkázaní. Vyspelejšie typy so zdravým sebavedomím môžu uspieť asertívnym správaním. Asertívnym, nie agresívnym. Označiť situáciu, povedať, ako sa teraz cítia, čo je pre nich prijateľné a čo neprijateľné a prečo. Snažiť sa vecne komunikovať a hľadať riešenie. Nenechať sa kritikou zatlačiť do kúta, ale ani nenasledovať slepo príkazy, ak s nimi nesúhlasíme. Snažiť sa o otvorenú komunikáciu a hľadať si priestor vlastnej užitočnosti a prospešnosti. Pochváliť a oceniť sa môžeme aj sami, ak sa nám niečo podarí. Tým sa do určitej miery staneme nezávislí od pochvaly a ocenenia šéfa.

Je možné s nimi vychádzať v dobrom?
Nemusíme sa vzdávať. Na každého niečo platí. Jedna z možných ciest na spoluprácu je hľadať a zamerať sa na pozitíva tohto človeka, uznať jeho kvality a dávať mu úprimnú pozitívnu spätnú väzbu. Možno to znie paradoxne, avšak ak sa nám podarí podporiť jeho sebavedomie, ak šéf bude cítiť, že ho v niektorých oblastiach rešpektujeme a uznávame, nemusí správaním znevažovať iných. Vzťahy sú 50 : 50. Ak sa nám to nepodarí, dá sa nájsť vlastný autonómny spôsob fungovania -- v prípade, že sami vieme, kto sme a prečo chceme v tejto práci vytrvať. Ak sa nenecháme zatlačiť, dokážeme si vecne obhájiť svoje postupy, nenecháme sa vyprovokovať na agresivitu a unáhlené rozhodnutia a nebudeme bojovať, môžeme situáciu zvládnuť. Hrozbou však je napäté a stresujúce prostredie, proti ktorému nie sú všetci ľudia rovnako odolní. Potom sa stáva, že odchádzajú najlepší -- teda tí, ktorí poznajú svoju cenu a vedia si nájsť možnosti uplatnenia v "kultúrnejšom" prostredí.

Majú "vďaka" svojmu vystupovaniu a správaniu sa k ostatným vplyv na chod firmy, spoločnosti? Môžu negatívne ovplyvniť zisky, prosperitu firmy?
V dobre organizovanej spoločnosti je každá pracovná pozícia dôležitá. Vieme však, že reťaz je taká silná, aké je najslabšie ohnivko. Zvyčajne sa dá zistiť, ktoré je najslabšie ohnivko, avšak nie vždy sa dá rýchlo identifikovať prečo. Čím vyššie je problémový šéf na rebríčku hierarchie, čím má väčšiu moc a vplyv na chod podniku, tým dlhšie môže pravý dôvod unikať. Príčiny sa hľadajú mimo šéfa -- v externom prostredí, kvalite zamestnancov, nedostatočnej ponuke ľudí na trhu. Niekedy je vôbec ťažké zistiť, že niečo nie je v poriadku. Výsledky sa dosahujú -- aj keď pod tlakom a v napätí. Chýba však niečo, čo môžeme nazvať "ľahkosť bytia" -- zaangažovanosť, premýšľanie, tvorivosť, individuálny vklad ľudí -- inými slovami radosť z práce.

Definujte faktor agresivity. Patrí do "balíka" vlastností týchto ľudí?
Agresivita je prirodzená vlastnosť všetkých ľudí. Každý z nás sa z času na čas vo vzťahu k niekomu či niečomu správa agresívne. Škodlivou sa stáva v okamihu, keď jej je priveľa, keď strácame nad ňou kontrolu -- pretože "prevalcuje" naše racio, či keď je otočená proti iným ľuďom. Ak teraz hovoríme o neadekvátnom správaní sa niektorých šéfov, ich správanie pripomína obrázok cyklistu -- hore sa hrbí a dolu šliape. Servilný k nadriadeným a často agresívny tam, kde si to môže dovoliť. Napätie a agresivitu možno odbúrať. Vhodným športom, relaxáciou, činnosťami, ktoré upokojujú, rozhovorom, terapeutickou pomocou. Najmenej etický spôsob je otočiť vlastnú agresivitu voči iným ľuďom. S tým sa však stretávame najčastejšie.
Ak sa teda pozrieme na manažment všeobecne, je dôležité pri výbere ľudí do manažérskych pozícií položiť na misku váh nielen odbornosť a profesionálne kvality človeka, ale i jeho osobnostné charakteristiky. Tie sú práve pri dosahovaní výsledkov prostredníctvom iných často dôležitejšie ako odbornosť sama.