15.01.2009, 00:00

Neukazujte na nikoho prstom a pozor na znamenie "Victory"

Mnohí manažéri sa domnievajú, že na rokovanie s britskými obchodnými partnermi sú dobre pripravení. V pobočkách nadnárodných, najmä amerických firiem dokonca denne komunikujú v angličtine (aj keď na veľmi rozdielnej úrovni), a práve v tom sa skrýva kameň úrazu.

Ľahko môžu prehliadnuť, že medzi ich jazykom a rečou, ktorou sa hovorí na ostrovoch, predsa len jestvujú rozdiely, dokonca mnohorakejšie ako pri iných jazykoch. Nie nadarmo už George Bernard Shaw konštatoval, že Spojené štáty a Veľká Británia sú dve veľké krajiny, ktoré rozdeľuje spoločný jazyk.

Nespoliehajte sa na to, že Briti hovoria cudzími jazykmi. Iste, aj v britských školách sa vyučujú, ale len akosi povedľa a nikdy ich neberú vážne (aj keď u mladšej generácie sa to mení k lepšiemu). Napokon, angličtina je svetový jazyk. Preto od partnerov na obchodných rokovaniach očakávajú, že budú hovoriť dobre po anglicky; aj keď vám niekoľko chýb budú tolerovať, informačné materiály, ponuky, prezentácie, zmluvy a faktúry musia byť úplne bezchybné.

Jednou z najväčších chýb, ktorých sa dopúšťajú zahraniční manažéri a pre ktorú pravidelne "vybuchujú" obchody vo Veľkej Británii, je syndróm BSE. Nie je to choroba šialenstva kráv, ale skratka pre "bad simple english" (jeden z možných prekladov: zlá, jednoduchá angličtina). Zatiaľ čo na rokovanie v iných krajinách prizývajú tlmočníkov, vo Veľkej Británii sa mnohí manažéri pokúšajú uspieť s vlastnou angličtinou. Nezriedka preceňujú svoju jazykovú kompetentnosť, alebo na preklady využívajú lacnejšie tlmočnícke služby, ba dokonca študentov.
V konečnom dôsledku syndróm BSE na rokovaniach spôsobuje, že zahraniční manažéri nevnímajú nuansy vo výrazoch a nesprávne pochopia obsah. Znižuje to ich autoritu voči obchodnému partnerovi, najmä keď dochádza k chybám v dorozumievaní. Navyše, pri prezentáciách nezriedka používajú centimetre namiesto palcov. Skutočnosť, že neovládajú ani najjednoduchšie veci, Briti vnímajú ako prejav toho, že ich partneri neberú vážne. A odtiaľ je už blízko k odmietnutiu spolupráce...

Gestikulujte umiernene
Tak ako vo všetkých obchodných kultúrach, prvý dojem je veľmi dôležitý. Vzniká už pri predstavovaní alebo pozdrave. Treba si zapamätať, že Briti sú v neverbálnej komunikácii veľmi zdržanliví. Ruka sa zväčša podáva iba pri prvom stretnutí (nepotriasajte ňou ako doma) alebo rozlúčení sa, prípadne, ak sa ďalšie stretnutie uskutoční po dlhom čase. Keď má muž klobúk, pri pozdravení sa so ženou ho nadvihne, s mužom nie, ani keď je starší.

Mnohí vedia (neškodí si to zopakovať), že pozdravenie "How do you do?" v žiadnom prípade nie je otázka, ale iba bezvýznamná floskula na nadviazanie rozhovoru a treba na ňu odpovedať rovnako "How do you do?" Tým je vzájomný pozdrav vybavený. Súčasťou pozdravného rituálu môže byť aj viac či menej vážne mienená otázka "How are you?" (Ako sa máte?), na ktorú však nikto neočakáva pravdivú alebo vyčerpávajúcu odpoveď, prinajlepšom "Fine, thanks" (Ďakujem, dobre).

Briti radi udržiavajú pri rozhovoroch odstup aspoň na dĺžku paže, gestikulácia a mimika sú umiernené. Vzhľadom na redukovanú reč tela je celkom nezvyklé u nás bežné poklepanie na rameno alebo dotyk paže (pri podaní ruky). Nikdy neukazujte na nikoho prstom a pozor na znamenie "Victory" (vztýčený ukazovák a prostredník, tvoriaci písmeno V)! S dlaňou obrátenou k sebe je to totiž obscénne gesto s rovnakým významom ako zdvihnutý prostredník. Zaujímavým gestom je poklopkanie si na nos: naznačuje, že čosi je dôverné, ba dokonca tajné.

Sako si neodkladajte
Kedysi typický obraz londýnskeho City, keď páni nosili "bowler hat" (tvrdý okrúhly klobúk), je už takmer minulosťou, preto nech vám ani nezíde na um objaviť sa na stretnutí s obchodným partnerom s takouto pokrývkou hlavy. Samotní Briti ho už sotva nosia, takže si ho môžete nanajvýš priniesť domov ako dekoratívny suvenír. Mali by ste tiež vedieť, že nikto neocení, ak sa cudzinci obliekajú ako miestni, avšak niekoľko pravidiel by ste mali poznať a podľa možností dodržiavať.

Pretože aj keď sú britskí manažéri v komunikácii menej formálni, ich oblečenie je, tak ako aj predtým, konzervatívne. Pre každodenný biznis je pre mužov najvhodnejší tmavý klasický oblek (hnedej sa radšej vyhnite). Kombinácia saka a nohavíc je nezvyklá a zvyčajne sa berie na vedomie so zdvihnutým obočím. Pozor na viazanky! Pásikavé nenoste; väčšinou poukazujú na niekdajšiu príslušnosť ku klubom, k univerzitám či vojenským útvarom a mohli by ste vyvolať zbytočný zmätok. Sako sa pri rokovaniach nikdy neodkladá.

Oblečenie žien manažérok je ešte konzervatívnejšie než u nás. Má byť solídne a nie príliš nápadné. Avšak vzhľad môže byť naskrze ženský, možno aj preto má sukňa po kolená prednosť pred nohavicami. Zvyčajné sú decentné farby, nosia sa kvalitné látky. Pančuchy sú nevyhnutné, sandále alebo topánky, z ktorých trčia prsty, sú faux pas. Pokiaľ ide o šperky, menej znamená viac, módnym výstrelkom sa treba vyhnúť.

Ak by vás pozvali na spoločenské podujatie, mali by ste z pozvánky prečítať pokyn na oblečenie: "lounge suit" pre pánov znamená tmavý oblek a elegantný kostým pre dámy. Keď sa žiada "dinner jacket" alebo "black tie", treba prísť v smokingu, respektíve v kokteilových šatách. Mimochodom, ak by ste vo Veľkej Británii spomenuli názov smoking, nebudú vám rozumieť, pochádza z Rakúska a vo Veľkej Británii je nepoužiteľný.