S mnohými objavmi sa často nešíri meno ich objaviteľa, ale v súčasnosti skôr meno ich popularizátora. Pri slovnom spojení emocionálna inteligencia sa tak väčšine ľudí vybaví meno amerického psychológa Daniela Golemana, ktorého knihy mnohým priblížili dôležitosť inteligencie postavenej aj na čomsi inom ako na matematike a mechanických vedomostiach. Súčasťou jeho bestselleru Emočná inteligencia mala byť pôvodne aj časť napísaná jeho manželkou Tarou Bennettovou-Golemanovou, autorka sa ho však nakoniec rozhodla vydať ako samostatnú publikáciu. Kniha Emočná alchýmia vyšla pred dvoma rokmi v češtine, v slovenskom preklade Anny Rácovej ju na začiatku tohto roku vydal aj slovenský Ikar.
"Alchymisti pochopili, že tajomstvo, po ktorom pátrajú, neexistuje v okolí, ale vnútri ľudského psyché," píše Golemanová, pričom poukazuje na jedinečnú silu človeka, ktorý sa vo svojom úsilí stať sa lepším stáva akýmsi alchymistom, ktorý dokáže nielen zmeniť svoje reakcie a emócie, ale aj nad nimi zvíťaziť. Americká psychoterapeutka a učiteľka na základe vlastných skúseností a skúseností s prácou s klientmi vypracovala inovačnú techniku vedomého vnímania (jedným z cieľov je nadobudnúť pokoj mysle), metódu, ktorá učí myseľ rozšíriť a zdokonaliť presnosť vnímania. Vnútorný pokoj podľa nej zvyčajne narúšajú nepríjemné emócie, ktoré si potom vyberajú daň na našom zdraví. Keďže na Západe je čoraz populárnejšia tibetská medicína, ktorá už dávno považuje mentálne a emočné poruchy za pôvodcu mnohých organických chorôb, príliš neprekvapí, že predhovor k tejto knihe napísal samotný tibetský dalajláma. Píše tu o blahodarnom účinku pomoci druhým pre našu myseľ.
Rušivé emócie pôsobia deštruktívne, a preto sa Golemanová snaží ukázať, ako sa ich v našej mysli máme zbaviť, ako sa odpútať od emočných návykov, ktoré nám bránia byť šťastnými. Prvým krokom k zmene je uvedomenie si vlastných návykových reakcií. Keď emocionálne fixácie uvidíme jasne a bez obáv, také, aké skutočne sú, zbavíme ich moci, ktorú nad nami mali a prestanú nás ovládať. Vedomé vnímanie myseľ spomaľuje, umožňuje nadhľad a lepšie vnímanie skutočnej situácie, pričom tlmí automatické a naučené reakcie.