28.03.2008, 00:00

Brečtanová liga: Ako sa rodí to najlepšie

Osem súkromných elitných škôl, ktoré patria k najstarším inštitúciám vyššieho vzdelávania v Spojených štátoch a majú aj najprestížnejšie meno - Harvard, Yale, Princeton, Brown, Dartmouth College, University of Pennsylvania ("U-Penn"), Columbia a Cornell, patria do takzvanej Brečtanovej ligy (Ivy League). Na Harvarde študovalo sedem amerických prezidentov aj Bill Gates.

Meno pochádza jednak z atletického združenia týchto škôl, jednak zo - na americké pomery - starých univerzitných budov, obrastených brečtanom. Okrem Cornell Univerzity boli "Brečtany" ("Ivies"), ako ich niekedy v skratke volajú, založené v koloniálnom období, teda pred americkou občianskou vojnou. Američania ako národ takmer patologicky neznášajú odmietnutie akéhokoľvek typu a americké deti odmala učia, že sú nadané a svetové, ak nie priam geniálne. No keďže nie každý sa môže dostať na tie najlepšie školy, mnoho stredoškolákov časká na prahu dospelosti nemilý šok. Je však pravda, že jedine na elitných školách je vyššie vzdelávanie prvotriedne? A ktoré sú vlastne tie elitné?

Rebríčky sú rôzne
Rastúci počet rebríčkov vysokých škôl, amerických či medzinárodných, svedčí o tom, že zoradiť stovky škôl podľa kvality nie je jednoduché. Poradie univerzít z januára tohto roku zoradené aj podľa regiónov nájdete na tejto adrese:
http://www.topuniversities.com/worlduniversityrankings/rankings_links/
Faktorov hodnotenia je veľa a žiadny systém hodnotenia nie je perfektný. Ani jeden z existujúcich rebríčkov nie je univerzálne uznávaný, nehovoriac o tom, že niektoré aspekty, ako napríklad kvalita študentského života či dlhodobé vyhliadky alebo eventuálna váha reputácie školy, je problematické kvantifikovať.

Jedno zo známejších a často citovaných medzinárodných hodnotení je Svetový rebríček univerzít, vydávaný každoročne britským časopisom Times Higher Education a spoločnosťou Quacquarelli Symonds (THES-QS World University Rankings). Nájdete ho na adrese http://www.timeshighereducation.co.uk/. Je kontroverzný, hlavne preto, lebo v ňom dominujú americké a britské školy. V rebríčku THES z roku 2007 sú medzi najlepšími dvadsiatimi školami len štyri z iných krajín (napr. z Kanady a Austrálie). Medzi prvými desiatimi univerzitami sú z amerických Harvard, Yale, Princeton, California Institute of Technology a University of Chicago; Cambridge a Oxford sú na druhom a treťom mieste.

V USA je najpopulárnejší rebríček publikovaný časopisom U.S. News and World Report (U.S. News and World Report Rankings). V roku 2008 boli v kategórii národných univerzít na prvých desiatich miestach: Princeton, Harvard, Yale, Stanford, University of Pennsylvania, California Institute of Technology, Massachusetts Institute of Technology, Duke University, Columbia University a University of Chicago (http://www.usnews.com/). Medzi kritériami sú hodnotenia udelené akademikmi a admistrátormi (ktorí nepatria k danej škole), percento úspešne končiacich študentov, pomer študentov na člena fakulty a tzv. selektivita (pomer študentov, ktorí sa o miesto na škole uchádzajú, k počtu tých, ktorí sú prijatí).

Tento istý rebríček má ďalšiu kategóriu takzvaných škôl slobodných umení ("liberal arts colleges"), kde študenti môžu študovať pôvodných sedem "klasických" akademických disciplín (gramatika, rétorika, logika, geometria, aritmetika, hudba a astronómia) plus ďalšie moderné disciplíny ako filozofia, teológia, literatúra, história, jazyky a prírodné vedy. Z týchto sú za rok 2008 najvyššie hodnotené Williams College, Amherst College, Swarthmore College a Wellesley College. Tri z týchto škôl sa nachádzajú v štáte Massachusetts, čiže na severovýchode krajiny, kde majú školy tohto typu silnú tradíciu.
Iný rebríček, publikovaný Floridskou univerzitou, zaraďuje medzi najlepšie rešeršné univerzity (veľké vysoké školy, ktoré ponúkajú na štúdium bohatý výber odborov a dostávajú na rôzne výskumy a bádania, najmä vedecké či technické, štedré financie od súkromných aj verejných inštitúcií) okrem už spomínaných škôl ako Harvard alebo Yale aj Kalifornskú univerzitu, Berkeley, Michiganskú univerzitu v Ann Arbor a Univerzitu Johna Hopkinsa (http://mup.asu.edu/).

Harvard University
Motto univerzity: Veritas (pravda)

Harvard je najstaršou univerzitou v Spojených štátoch a prvou korporáciou v Severnej Amerike. Bol založený v roku 1636 a jeho kampus sa nachádza v Cambridgi, v štáte Massachusetts. V rokoch 1830 a 1870 Harvard privatizovali. Pomenovaný je po Johnovi Harvardovi, kazateľovi z Veľkej Británie, ktorý tejto pôvodne provinčnej koloniálnej škole daroval svoju knižnicu a polovicu majetku.
Harvard bol transformovaný Charlesom W. Eliotom počas jeho rekordného 40-ročného vedenia (1869 - 1909) na modernú univerzitu. Eliot ako mladý muž cestoval po Európe a študoval jej modely vyššieho vzdelávania (hlavne francúzske a nemecké). Reformy ako zavedenie voliteľných predmetov, málopočetných tried a vstupných skúšok, ako aj publikácia teraz už slávnych harvardských klasických diel z rôznych disciplín (Harvard classics) dlhodobo ovplyvnili vzdelávanie v USA na stredných a vysokých školách.

Osemdesiat knižníc
Harvard si odvtedy vypestoval meno a reputáciu rovnú britskému Oxfordu či francúzskej École normale supérieure. Jeho systém vyše osemdesiatich individuálnych knižníc umožňuje prístup k viac ako pätnástim miliónom publikácií (http://hul.harvard.edu/hgproject/faq.html). V roku 1999 sa Radcliffe College, pôvodne založené v 1879 ako osobitná fakulta pre ženy (Harvard Annex for Women), pripojilo formálne k Harvardu a stalo sa Radcliffe inštitútom pre pokročilé štúdiá (Radcliffe Institute for Advanced Study).

Sedem prezidentov
Školné na Harvard na rok stojí zhruba 35-tisíc dolárov, zatiaľ čo verejné dary univerzite za posledný rok boli vyše 30 biliónov dolárov. Medzi absolventov Harvardu patrí sedem amerických prezidentov (vrátane Franklina D. Roosevelta a Johna F. Kennedyho), básnik T. S. Eliot, politický poradca Henry Kissinger a bývalý prezidentský kandidát a laureát Nobelovej ceny Al Gore. Aj finančne najúspešnejšiemu človeku na svete, magnátovi Billovi Gatesovi, ktorý z Harvardu v treťom ročníku vypadol, aby sa mohol venovať zakladaniu spoločnosti Microsoft, udelil Harvard minulý rok čestný diplom.

Princeton University
Motto univerzity: Dei sub numine viget (Pod božou mocou prosperuje)

Princeton bol založený v roku 1746 v mene kráľa Georgea II. ako College of New Jersey. V začiatkoch mala škola blízke vzťahy s presbyteriánskou cirkvou a od študentov až do roku 1964 vyžadovala účasť na bohoslužbe v univerzitnej kaplnke. V roku 1756 sa presťahovala do Nassau Haly v meste Princeton, štát New Jersey. Táto hala bola jednou z najväčších budov v kolóniách a takmer pol storočia v nej sídlila celá univerzita vrátane ubytovacích priestorov. Počas americkej revolúcie bola Nassau Hall svedkom historických udalostí (napr. boja o Princeton v roku 1977 a zjazdu Kontinentálneho kongresu v roku 1783) a dnes je národnou historickou pamiatkou. College of New Jersey bolo premenované na Princeton až v roku 1896, na počesť 150. výročia jeho založenia.

Diskusné hodiny
V rokoch 1902 - 1910, keď bol prezidentom univerzity budúci prezident Spojených štátov Woodrow Wilson, sa finalizovali plány na vybudovanie postgraduálnej školy (Graduate College) a univerzita sa začala rozvíjať. Wilson takisto zaviedol tzv. diskusné hodiny ("preceptorials"), ktoré dodnes suplementujú prednášky v humanitných a sociálnych vedách. Medzi slávnych absolventov Princetonu patria prezidenti James Madison a už spomínaný Woodrow Wilson, nositeľ Nobelovej ceny za matematiku John Forbes Nash (bol o ňom nakrútený film Beautiful Mind - Nádherná myseľ, nominovaný na osem Oscarov), spisovatelia F. Scott Fitzgerald a Eugene O#129#fNeill (ani jeden z nich školu neskončil) a herec David Duchovny. Hoci má Princeton svetové meno, v súčasnosti sa často kritizuje malá ekonomická diverzita jeho študentov (t. j. študenti majú prevažne privilegovaný pôvod a bohatých rodičov), ktorá bola nedávno zaradená úplne na spodok národných univerzít, v rebríčku vydanom U.S. News and World Report(http://www.usnews.com/usnews/edu/college/rankings/brief/natudoc_ecodiv_brief.php). Tento a podobné fakty nasvedčujú, že na často kritizovanom elitárstve či snobizme "Brečtanovej ligy" niečo bude.

Yale University
Motto univerzity: Lux et Veritas (svetlo a pravda)

Yale má svoje začiatky v štyridsiatych rokoch sedemnásteho storočia, keď kolonionálni duchovní klerici viedli snahy založiť školu vyššieho vzdelávania s európskou tradíciou v meste New Haven, štát Connecticut. Zakladajúca listina bola podpísaná v roku 1701. Najprv sa škola volala Collegiate School a v roku 1718 bola premenovaná na Yale College, na počesť waleského obchodníka Elihu Yale a jeho štedrého daru škole. Škola prežila americkú revolučnú vojnu bez poškodenia a v 19. a 20. storočí sa pridaním postgraduálnych a profesionálnych škôl rozvinula na prvoradú medzinárodnú univerzitu (dnes je 16 percent študentov na Yale zahraničných).

Prvý doktorát
V roku 1861 udelila prvý doktorát v Spojených štátoch. V prvej polovici minulého storočia začala Yale zavádzať tzv. residential colleges (obytné kolégiá), podľa britských modelov ako Oxford a Cambridge, ktoré študentov rozdeľujú na 12 celkov. Z nich každé kolégium (asi 450 študentov) zaberá jeden mestský blok a má svoj vlastný dvor, knižnicu, študovne, jedáleň, internát a rekreačné zariadenia. Takto majú študenti aj súkromie, aj prostredie veľkej univerzity. Yale má jedinečnú architektúru - z jej 260 budov mnohé postavili známi architekti z rôznych historických etáp. Medzi štýlmi je všetko od koloniálneho novoanglického, cez viktoriánsky a štýl maurskej renesancie po súčasné. Medzi významnými absolventmi Yale sú prezidenti George H. W. Bush, Bill Clinton (ktorý spolu s Hillary študoval na Yale právo), Gerald Ford, Samantha Powerová (Pulitzerova cena za knihu A Problem from Hell: America and the Age of Genocide a herci Paul Newman a Meryl Streepová).

Výnimočná knižnica
Podľa kamaráta, ktorý na Yale študuje, má škola jedinečný knižničný systém. Zriedka sa mu vraj stáva, že by nejakú knihu, ktorú potrebuje, nenašiel. Okrem toho má Yale špeciálny vzťah s ostatnými "Brečtanmi", ktoré si medzi sebou požičiavajú zväzky a tak zvyšujú počet publikácií, ktoré sú k dispozícii študentom a profesorom. Je to lepší a rýchlejší systém ako podobný výmenný systém na väčšine verejných škôl.