08.11.2006, 00:00

Zaostávame vo vyšších poznávacích funkciách

Meranie vedomostí sa stáva na školskej, národnej a nadnárodnej úrovni nevyhnutnou súčasťou hodnotenia kvality školského systému.
Sú to merania na medzinárodnej úrovni, napr. meranie v programe PISA. Uskutočňuje sa formou MONITORINGU na národnej úrovni, ako aj štátnou maturitou, uskutočňuje sa to inšpekčnými previerkami a ojedinele aj auditmi. Je logické, že každé takéto zisťovanie úrovne vedomostí žiakov by malo byť zverejňované a hlavne by mali sa urobiť opatrenia na zlepšenie stavu. Spätnoväzobná funkcia takýchto meraní je neoceniteľnou pomôckou na zlepšenie práce škôl.
Preto nie je dobre, keď také závažné zistenia, ako boli v programe PISA, ostanú na národnej úrovni bez analýzy, ohlasu, ako zlepšiť výsledky. Ako vieme, v dvoch oblastiach naši žiaci dopadli medzi 40 krajinami OECD podpriemerne. Bližší pohľad na výsledky tohto merania ukazuje, že naši žiaci zaostali najmä vo vyšších poznávacích funkciách, a to v interpretácii, hodnotení a tvorivosti. To bezprostredne vedie k tomu, aby sa zmenili metódy vyučovania, aby sa viac podporovalo hodnotiace a tvorivé myslenie žiakov. Neurobili sa však razantnejšie kroky, aby sa tento stav zmenil.
Súčasťou kvality školy, kvality výchovno-vzdelávacieho systému je meranie vedomostí a výkonov žiakov. Nie každé meranie vedomostí žiakov odráža len kvantitatívnu stránku výkonov. Pokiaľ sú vhodne usporiadané otázky, úlohy v skúškach, zisťuje sa aj kvalita vzdelávania, a to cez zvládnutie úrovne poznávacích procesov žiakov. Napr. ak žiak len pamäťovo ovláda učebnú látku, svedčí to o nižšej kvalite osvojenej látky. Pokiaľ však pracuje dobre aj na úrovni pochopenia, aplikácie naučeného, môžeme hovoriť o vyššej kvalite naučeného.

Monitoring vedomostí deviatakov na našich základných školách sa robí od roku 2003. Od 6. februára 2007 sa začne ďalšie kolo týchto meraní. Meranie organizuje Štátny pedagogický ústav v spolupráci s výpočtovými strediskami, metodicko-pedagogickými centrami a školami. Merania sa rozšírili aj na znevýhodnených žiakov. Je to jeden z "nenápadných" krokov na zlepšenie vzdelávacích výsledkov. Jeho význam spočíva najmä v týchto oblastiach:
1. poskytuje prehľad o stave vedomostí deviatakov v SR, v jednotlivých krajoch, školách zatiaľ v dvoch predmetoch -- oblastiach, a to jazykovej príprave a z matematiky
2. hlavnú funkciu vidíme v tom, že sa školy môžu dozvedieť, ako dopadli ich žiaci a pokiaľ by sa výsledky zverejnili aj v podobe "ligových tabuliek", je to podnet na zamyslenie pre školy, ktoré sa umiestnili v dolnej polovici "tabuľky". Vytvára sa tak konkurenčné prostredie a výzva, podnet na zamyslenie
3. monitoring poskytuje aj možnosť zlepšiť výber stredných škôl pre žiakov, lebo z monitoringu sa bude dať predpokladať ich úspešnosť prijatia na stredné školy
4. v Programovom vyhlásení vlády SR (z 14. 11. 2002) sa uviedlo, že výsledky monitoringu majú byť hlavným ukazovateľom prijímania na stredné školy, až do tej miery, že by sa nemuseli robiť prijímacie pohovory na stredné školy, čím by sa urobila aj prevencia korupcie a zvýšila by sa tiež objektívnosť prijímania žiakov na stredné školy
Treba zdôrazniť, že monitorovanie výsledkov vzdelávania je jedna z ciest uplatnenia štandardov vo vzdelávaní, čo je trendom vyjadreným nielen v domácich, ale aj v medzinárodných dokumentoch týkajúcich sa škôl a výsledkov kvality vzdelávania.