10.05.2007, 00:00

Zbohatli ste? Pomôžte svojej škole

Uplatnenie absolventov. Rezervy v komunikácii priznávajú obidve strany -- aj univerzity, aj podniky.

Ako by sa mal riešiť existujúci nesúlad medzi tým, akých absolventov vychovávajú univerzity a akých potrebuje prax? Ako by malo vyzerať prepojenie medzi potrebami pracovného trhu a fungovaním vzdelávacích inštitúcii? Citeľným riešením môže byť určite zlepšenie vzájomnej komunikácie a spolupráce škôl a firiem - odberateľov ich absolventov. Rezervy na tomto poli priznávajú obidve strany.
Hospodárske noviny prinášajú tiež niekoľko ďalších námetov na zlepšenie úrovne absolventov vysokých škôl.

Možnosti v kreditnom štúdiu
Ako upozorňuje prorektor Žilinskej univerzity Michal Pokorný, niektoré firmy požadujú prispôsobenie absolventov priamo na ich potreby. Tomu by asi - uvažuje - vysoké školy nemali v plnom rozsahu vyhovovať, keďže vysokoškolsky vzdelaný človek by okrem svojej špecializácie mal mať aj širší rozhľad. No rady odborníkov z praxe k obsahu študijných programov by vysoká škola mala v každom prípade prijímať, ale aj ich požadovať.
Vysoké školy sú - ako pokračuje Pokorný - v mnohom pomerne konzervatívne ustanovizne, čo však často nie je na škodu pre ich fungovanie. Vzhľadom na to stále kladú pomerne veľkú váhu na klasické predmety, menej priestoru zostáva potom na inovácie vo výučbe. Riešením môže byť lepšie využitie možností kreditového systému štúdia. Študent by mal mať možnosť širšie si vyberať nielen z ponuky svojho študijného odboru, ale aj z predmetov orientovaných na uplatnenie v praxi.
"Privítali by sme aj možnosť, aby hlavne starší študenti mohli stráviť minimálne jeden semester na zahraničných vysokých školách alebo vo firmách, čo je bežná prax v zahraničí," hovorí rektor Technickej univerzity v Košiciach Juraj Sinay. Tým by sa, ako pokračuje, pravdepodobne skrátil ich adaptačný čas pri nástupe do zamestnania. Na to by však bolo treba upraviť tiež legislatívu, o čo sa bude usilovať aj Slovenská rektorská konferencia v spolupráci z rezortom školstva a s niektorými zamestnávateľskými zväzmi a združeniami.

Nevhodné financovanie
Prorektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Robert Redhammer upozorňuje na nevhodné a nedostatočné financovanie škôl. "Ak by som porovnal náš rozpočet s rozpočtami ´národných techník´ susedných krajín, napríklad V4, a prepočítal na porovnateľný počet študentov, musela by mať bratislavská technika takmer dvojnásobný rozpočet! Potom by sa dali budovať také laboratóriá i celé moderné pracoviská, aké požaduje prax a aké sú bežné vo vyspelom zahraničí," hovorí.
Ako pokračuje, štát by mohol prispieť aj nejakou inou formou, napríklad školy by o finančný príspevok súťažili. Príspevok by pritom mohol byť podmienený napríklad finančným spolupodielom či príspevkom z praxe.
Prorektor bratislavskej techniky tiež pripomína výchovný význam výskumu a dôležitosť jeho podpory a rozvoja.
A ešte upozorňuje na niečo, s čím sa stretol v Spojených štátoch amerických. Je to vďačnosť, dobrovoľné zbierky. I to je istá forma zabezpečenia výchovy nasledujúcich generácií. "Ľudia, ktorí sa vypracovali na špičkových odborníkov či inak zbohatli, prispievajú na rozvoj školy, z ktorej vyšli. To u nás ešte nefunguje, ale myslím si, že by mohlo," dodáva Redhammer.

Kde tkvie problém neznalosti jazykov
Firmy stále upozorňujú na nedostatky v znalosti cudzích jazykov u absolventov vysokých škôl. Čo na to ich predstavitelia?
Podľa prorektora Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Roberta Redhammera začať sa učiť cudzí jazyk na vysokej škole je neskoro. Na škole síce ponúkajú aj jazykové kurzy, ale tie sú zamerané na odbornú stránku komunikácie, nie na základy. Začať treba - ako pripomína - už niekde v materskej škole. A jeden jazyk nestačí, potrebné sú dva, angličtina a ešte ďalší.
"Privítali sme, keby naši stredoškoláci boli jazykovo tak pripravení, aby mohli hneď po nástupe na vysokú školu začať aktívne pracovať s cudzojazyčnými materiálmi, komunikovať so zahraničnými partnermi a absolvovať zahraničné pobyty vo firmách," pridáva sa Sinay.

Anketa HN: Ako zlepšiť spoluprácu škôl a firiem pri príprave študentov?

Tatiana Orglerová
riaditeľka ľudských zdrojov bratislavskej spoločnosti Slovnaft
Nechceme tvrdiť, že problém je len na strane škôl a univerzít. Naopak, rezervy majú určite aj firmy. Obe strany by sa mali snažiť o efektívnejšiu komunikáciu s cieľom lepšieho previazania potrieb praxe a obsahu vyučovania. Určite aj my máme v tomto smere čo zlepšiť. Práve preto v nadväznosti na náš nový projekt growww2007 pripravujeme aj ďalšie kroky. Napríklad v prípade záujmu univerzít sú naši odborníci pripravení prednášať na vybraných fakultách a školách, chceme študentom umožniť získať skúsenosti počas prázdnin priamo v našej spoločnosti, v prípade záujmu im umožniť, aby v rámci diplomovej práce mohli rozpracovať konkrétnu prípadovú štúdiu na prípade Slovnaftu, plánujeme zaviesť systém štipendií pre študentov stredných škôl a univerzít, budeme organizovať exkurzie do výroby a podobne.

Vladimíra Josefiová
vrchná riaditeľka odboru Ľudské zdroje VÚB banky
Jedným z východísk by mohol byť väčší záujem škôl o prepojenie teórie s praxou. Respektíve v ich proaktívnejšom prístupe k praxi. Dnes je to práve naopak - podniky sa doslova "bijú" o exkluzívne zmluvy o spolupráci so školou a mnohé školy, žiaľ, na to pristúpia. Školy zaujíma, kto ponúkne zaujímavejší sponzoring, a to sú práve spoločnosti, ktoré vyžadujú exkluzivitu. Je to však škoda, lebo tým sa školy samy ochudobňujú o konkurenciu v kvalite služieb ponúkaných podnikmi. Nám neprekáža, ak škola už spolupracuje s inou bankou, naopak, je to pre nás výzva vymyslieť taký projekt, o ktorí budú študenti naozaj stáť. Školy by mali pochopiť, že ponúkané prednášky, odborná prax, konzultácie na diplomovkách a rôzne súťaže, kde musia študenti riešiť úlohy z praxe, pomáhajú študentom viac ako samotný finančný sponzoring.