Priedušková astma, v odbornej terminológii asthma bronchiale, je chronickým (dlhodobo prebiehajúcim) ochorením dolných dýchacích ciest. Pojem astma sa používa vo viacerých súvislostiach, hoci väčšinou ten, kto hovorí o astme, má na mysli práve prieduškovú astmu. Astma, po slovensky záduch, je stav dychovej tiesne, keď postihnutý má pocit nedostatku vzduchu, pocit dusenia, ktorý vychádza z hrudníka. Príčina môže byť: v zúženom priesvite priedušiek, a to je práve prípad prieduškovej astmy, alebo v srdcovom zlyhávaní, keď sa v pľúcach hromadí tekutina, ktorá spôsobuje pocit dusenia, a vtedy ide o tzv. srdcovú astmu (asthma cardiale).
Priedušková astma (ďalej iba astma) sa spolu s alergickou nádchou, alergickým zápalom spojiviek a atopickým ekzémom radí medzi alergické choroby, t. j. choroby z precitlivenosti. Výskyt týchto chorôb v priebehu posledných 50 rokov niekoľkonásobne stúpol. Výskyt astmy vo svete veľmi kolíše, najvyšší je v mestských populáciách s vysokou koncentráciou obyvateľstva. Najviac postihnuté sú deti a mladí dospelí do 40 rokov života. V Európe je výskyt najvyšší na severozápade (Veľká Británia, Škandinávia 20 -- 30 % populácie), smerom na juhovýchod výskyt klesá až na 2 -- 3 % v krajinách ako napr. Ukrajina, Bulharsko a Albánsko. U nás sa predpokladá výskyt okolo 3 -- 5 %, u detí a mladých dospelých to však môže byť dvoj- až trojnásobok.
Presná príčina vzniku prieduškovej astmy nie je dodnes napriek pokrokom v medicínskom výskume známa. Čiastkové skutočnosti však poznáme. Vieme, že astma je dedičnou chorobou. Nejde však o jednoduchú dedičnosť, čo okrem iného znamená, že nie každé dieťa, ktoré sa narodí astmatickým rodičom, musí mať zákonite astmu. V praxi to vyzerá tak, že ak na určitom géne vznikne porucha, dieťa s astmou sa môže narodiť aj zdravým rodičom, pravdepodobnosť je však pomerne malá. Ak je postihnutý jeden z rodičov, pravdepodobnosť vzniku astmy u dieťaťa stúpa. Najväčšia pravdepodobnosť je v prípade oboch rodičov astmatikov. Zvýšený výskyt astmy sa pozoruje aj u detí rodičov s inými alergickými chorobami (najmä s alergickou nádchou a atopickým ekzémom).
Astmu môže zapríčiniť porucha vo viacerých génoch. Či sa takáto porucha v priebehu života prejaví, závisí od charakteru prostredia, v ktorom sa dieťa po narodení vyvíja. Ukazuje sa dokonca, že isté vplyvy môžu na vývoj dieťaťa pôsobiť už počas vnútromaternicového vývoja plodu. Z faktorov, o ktorých sa predpokladá, že môžu vrodenú vlohu pre astmu napomôcť ešte pred narodením, sa spomínajú: fajčenie gravidnej ženy (vrátane pasívneho!), strava gravidnej (orechy, oriešky, ryby, vajcia), bytové prostredie (roztoče, srsť zvierat, plesne, hmyz) a stres. Po narodení sa pridružujú ďalšie faktory.
Zistilo sa, že u dieťaťa, ktoré dostalo do vienka predpoklad na vznik astmy, je nesmierne dôležitá dĺžka dojčenia. Dojčenie jednak zvyšuje prirodzenú obranyschopnosť dieťaťa, jednak oddiali na neskoršie obdobie kontakt s cudzorodou bielkovinou (ktorou je aj kravské alebo sójové mlieko!), čím sa znižuje riziko vzniku precitlivenosti (alergie). Črevo dojčeného novorodenca rýchlejšie vyzrieva a osídľuje sa vhodnou mikroflórou (tzv. priateľské, odborne probiotické bacily), čo je pre zdravý vývoj imunitného (obranného) systému nesmierne dôležité. Neuvážené, príliš časté predpisovanie antibiotík narušuje prirodzenú mikroflóru a tak zvyšuje riziko vzniku precitlivenosti. Častá liečba malých detí antibiotikami spolu s ďalšími faktormi (nadmerná až sterilná hygiena, zariadenie domácností vytvárajúce podmienky na množenie roztočov a plesní, znížené vetranie bytov, chovanie zvierat v byte, nedostatok pobytu vonku a s tým súvisiaci zvýšený kontakt s bytovými alergénmi) menia spektrum prekonávaných infekcií, čo tiež zvyšuje u jedincov s genetickou predispozíciou riziko vzniku astmy. V skúmaní uvedených faktorov, respektíve ich vplyvu na zdravie človeka, prebieha intenzívny výskum, ktorého výsledkom by mohli byť nové preventívne a liečebné postupy zabraňujúce vzniku astmy.
U dieťaťa s genetickou predispozíciou je mimoriadne dôležité, do akého prostredia sa narodí. Pri vzniku precitlivenosti rozhodujú vonkajšie faktory. V mestských aglomeráciách sa k nim pridružuje vplyv znečisteného ovzdušia. Najmä výfukové plyny z dieselových a benzínových motorov prispievajú k zmene pôsobenia alergénov na náš imunitný systém tak, že zvyšujú dispozíciu na alergické reakcie. Ďalším spolupôsobiacim faktorom sú niektoré vírusové infekcie charakteristické najmä pre detské kolektívne zariadenia, ktoré tiež napomáhajú rozvoj vrodenej dispozície priedušiek reagovať ako astmatik.
Ako sa astma prejavuje? Astmatik trpí na záchvatovité zhoršovanie dýchania, medzi jednotlivými záchvatmi spočiatku nemáva ťažkosti. Bezpríznakové obdobia môžu byť rôzne dlhé (hodiny, dni až roky). Aj samotné astmatické záchvaty môžu byť rôznej intenzity a dĺžky. Až v najpokročilejších štádiách choroby pacient trpí na trvalé príznaky. Na samom začiatku prejavov môže byť neurčitý dráždivý pocit v priedušnici, akési šteklenie či mravčenie, niekedy vedúce k dráždeniu na kašeľ, ktorý je v tomto štádiu suchý, bez vykašľania hlienu. Ak sa liečebne zasiahne už v tomto čase, k záchvatu dýchavice vôbec nemusí dôjsť.
Ak sa stav vyvíja ďalej, pridružuje sa intenzívnejší kašeľ a pocit nedostatku vzduchu, pocit dychovej tiesne, ktorý je pri pokuse o predýchanie sprevádzaný piskotmi a / alebo vŕzganím na prieduškách. Ak sa v tomto štádiu pacientovi podarí vykašľať väčšie množstvo hlienu, zvyčajne sa mu aspoň prechodne uľaví. Poučený a s lekárom dobre spolupracujúci pacient si môže aj v tomto štádiu použitím tzv. záchranných dávok liekov pomôcť doma sám. Neskôr má dosť času poradiť sa s lekárom, ako postupovať ďalej. Pri ďalšej progresii stavu sú piskoty, vŕzganie a rôzne iné chripivé zvuky prítomné stále, aj v pokoji. Pacient nie je schopný žiadnej, ani ľahšej fyzickej činnosti a jeho telo začína trpieť na akútny nedostatok kyslíka. Charakteristické je, že hrudník je akoby rozdutý, nafúknutý, pretože pacient nedokáže vzduch z pľúc cez stiahnuté, opuchnuté a upchaté priedušky vydýchnuť von. V takomto štádiu pacient nedokáže ani nadýchnuť potrebnú dávku liekov a musí mať okamžite privolanú lekársku pomoc.
Čo sa odohráva v prieduškách astmatika, že dochádza k takým dramatickým prejavom? Donedávna panovala predstava, že bezprostrednou a jedinou príčinou astmatického záchvatu je tzv. bronchospazmus, čiže kŕč hladkých svalov priedušiek. Preto sa v liečbe používali predovšetkým lieky uvoľňujúce tento kŕč. Ukázalo sa však, že tieto lieky astmu neliečia, a tak nezlepšujú jej dlhodobý priebeh a prognózu. V súčasnosti vieme, že na zníženom priesvite priedušiek sa okrem stiahnutých hladkých svalov podieľa opuch sliznice a zvýšená produkcia väzkého hlienu, ktorý priedušky upcháva. Pri skúmaní podstaty tohto stavu sa zistilo, že príčinou je precitlivenosť organizmu voči rôznym podnetom (alergény, vlhko, chlad, výfukové plyny, cigaretový dym) spúšťajúca zápal. Iba cez potlačenie tohto zápalu vedie cesta k úspešnej liečbe.
Základom liečby prieduškovej astmy je inhalačná liečba, pri ktorej sa lieky za pomoci rôznych pomôcok vdychujú priamo do priedušiek. Takáto liečba má dve základné výhody: a) liečivo sa dostáva priamo tam, kde to je potrebné, pričom celkové pôsobenie na organizmus je minimálne; b) je možné použiť podstatne nižšie dávky liekov, pričom koncentrácia lieku v prieduškách je dostatočne vysoká. Lieky používané pri prieduškovej astme delíme do dvoch skupín: protizápalové lieky a uvoľňujúce lieky.
Protizápalové lieky potláčajú zápal, a tak priamo zasahujú do chorobného procesu. Užívané v dostatočných dávkach a dostatočne dlhý čas pomôžu pacientovi dostať sa do bezpríznakového obdobia. Iba odborný lekár môže posúdiť, či, kedy a na aký čas je možné liečbu prerušiť. Zvyčajne až po niekoľkých mesiacoch bezpríznakového obdobia dávky protizápalových liekov najprv znižujeme a ešte neskôr prípadne vynechávame. U niektorých pacientov nie je možné túto liečbu vynechať po celý život. Predčasné vynechanie liečby je najčastejšou chybou pacientov. Medzi protizápalové lieky sa radia predovšetkým tzv. inhalačné kortikosteroidy. Keďže ide o hormonálne účinné látky, niekedy panuje pred ich užívaním obava. Táto obava však pri moderných prípravkoch nie je namieste. V súčasnosti používané inhalačné kortikosteroidy sú v odporúčaných dávkach bezpečné.
Uvoľňujúce lieky pomáhajú pacientovi od bezprostredných príznakov predovšetkým tým, že uvoľňujú spomínané kŕčovité stiahnutie priedušiek. V liečbe astmy majú nezastupiteľné miesto, avšak nie sú vhodné na pravidelné a dlhodobé užívanie, pretože sa takto znižuje ich účinnosť. Majú sa používať iba podľa pri ťažkostiach, pretože neliečia imunitný zápal, ktorý sa astmu zapríčiňuje. Dobrá bezprostredná účinnosť týchto liekov vedie k ďalšiemu omylu: pretože pacient má pocit, "že liek mu veľmi dobre pomáha", má tendenciu tento liek nadužívať, a protizápalový liek, pri ktorom necíti žiaden bezprostredný účinok, vynecháva..
Problémom s nepravidelným užívaním predchádzajú tzv. kombinované prípravky, v ktorých je zmiešaný protizápalovo pôsobiaci kortikosteroid s látkou uvoľňujúcou kŕče priedušiek. Tiež sa zistilo, že ak sa tieto lieky podávajú súčasne, navzájom sa vo svojej účinnosti podporujú. Inhalačné pomôcky (z ktorých sa liek vdychuje) sú nenápadné, zmestia sa do vrecka saka aj do malej dámskej kabelky. Moderné lieky na astmu stačí podávať do priedušiek iba dva razy denne, čo prispieva ku komfortu liečby.
Pri liečbe astmy sa tiež treba snažiť odhaliť a odstrániť vyvolávajúce príčiny. I keď úplné odstránenie nie je vždy možné (peľ, výfukové plyny), mnohé máme vo vlastných rukách (opatrenia proti tzv. domácemu prachu, odstránenie zvieraťa z bytu). Aspoň čiastočne by malo byť možné odstrániť alergény zo stravy. U niektorých astmatikov môže pomôcť zmena pracovného prostredia, presťahovanie sa do iného bytu, do inej lokality a pod. Počas kritických období by astmatik mal mať možnosť opustiť prostredie, v ktorom mu vznikajú záchvaty, čo býva aj základom úspechu klimatickej liečby. Klimatickú liečbu treba v každom prípade brať ako doplnkovú, o jej vhodnosti by mal rozhodnúť odborník (pneumológ, alergológ), nie pacient. Žiadna klimatická liečba však nenahrádza protizápalovú liečbu, môže iba pomôcť zlepšiť výsledky farmakologickej liečby.
Moderná liečba astmy prináša do života našich pacientov zásadný zvrat. Ukazuje sa, že u alergických detí, ktoré majú dispozíciu na astmu, môžeme adekvátnou liečbou (preventívnou protialergickou a protizápalovou liečbou a alergénovou vakcináciou) túto vlohu tak potlačiť, že sa u nich v priebehu ďalšieho života vôbec neprejaví. A dospelý pacient (astmatik) -- ak aktívne spolupracuje s odborným lekárom -- môže žiť plnohodnotný život prakticky bez akýchkoľvek obmedzení.