01.02.2005, 00:00

Bránia sa obvineniam, že sú leniví a simulanti -- sú iba unavení

Jana mala iba niečo po štyridsiatke, no pracovným nasadením strčila do vrecka aj o 20 rokov mladšie kolegyne. A potom akoby z nej niekto začal vysávať energiu. Cítila, akoby mala vybité baterky. Pripísala to nevyležanej chrípke, neskôr problémom s dospievajúcimi deťmi. Nepomohla jej ani dovolenka, ani relaxačné masáže. Bola taká unavená, že jej neprekážali kopy nevyžehlenej bielizne, ani neutretý prach či špinavá podlaha. Od únavy večer vliezla do nepostlatej postele oblečená. Ráno sa necítila lepšie, skôr ako po prehýrenej noci. Na mejkap ani nepomyslela a do práce išla s posledným vypätím síl. Boleli ju svaly, kĺby, hlava... celé telo. Neveril jej ošetrujúci lekár, ani doma najbližší. Začala chodiť po vyšetreniach od jedného lekára k druhému a všade bez nálezu. Nepomohol ani internista, endokrinológ, krčiar, ba ani neurológ... Až psychiater usúdil, že za všetko môže chronický únavový syndróm (CHUS). S jeho pomocou sa naučila so svojím ochorením žiť.
Odkiaľ sa berie nevysvetliteľná únava? A čo ju spôsobuje? Je to preto, že žijeme uponáhľaný život, chceme byť najrýchlejší, najbystrejší, najpriebojnejší, najpružnejší... A v snahe udržať si pozíciu medzi najlepšími, siahame na dno svojich síl. Nečudo, že vystresovaný organizmus si povie dosť! Premohol ho únavový syndróm. Podľa odborníkov najviac ohrozené sú usilovné a obetavé typy, ľudia so zmyslom pre povinnosť a vysokou motiváciou, ktorí potláčajú svoje city a individuálne potreby. Na začiatku chronickej únavy či chronického únavového syndrómu môže byť túžba človeka dokázať pred ostatnými svoje kvality. To ho núti maximalizovať svoje výkony a pracovať namiesto osem až 18 hodín denne bez oddychu a dovolenky. Perfekcionista naháňa termíny, pracuje za troch, chodí na každé rokovanie a aj vo vzácnych voľných chvíľach myslí len na prácu. Čo ženie týchto ľudí pracovať do úmoru a dopracovať sa až chronickému únavovému syndrómu?
Depresie
"Únava je sprievodným znakom širokého spektra ochorení a vyskytuje sa pri veľkom množstve rôznych diagnóz telesných i duševných. Z psychických ochorení je najčastejšie pri depresívnych stavoch. Čím je hlbšia endogénna depresia, tým je väčšia únava, neschopnosť hýbať sa, ochabnutosť, vyčerpanosť," hovorí Jana Vránová, psychiatrička zo SPIRARE, denného psychiatrického stacionára v Bratislave. Podľa nej, unúva sa môže prejaviť aj nespavosťou, ale i prílišnou spavosťou s tým, že pacient sa budí s pocitom nedostatočného odpočinku. "Únava sprevádza aj iné formy depresie, napríklad pri neurotických depresiách, pri depresívnych reakciách, pri úzkostných a fóbiových stavoch či postraumatickej poruche. Únava môže byť aj následkom prepínania výkonov v práci, keď sa človek psychicky nevie uvoľniť, aj keď na to má čas i priestor a stále sa koncentruje iba na prácu, nie je schopný vypnúť. Sprievodnými znakmi je nespavosť, nedostatok plnej koncentrácie, zvýšená chybovosť, ktorá len zvyšuje mechanizmus naďalej prepínať svoje sily. Únava môže byť dôsledkom úrazu hlavy či poranenia mozgu, aj sprievodným znakom regenerácie a hojenia nejakého nálezu na mozgu, ale i ďalších mnohých telesných ochorení," dodáva psychiatrička.
Citliví, egoisti i flegmatici
Kto najviac trpí chronickou únavou? "Z psychiatrického hľadiska únava nesúvisí s pohlavím. Rovnako ňou trpia muži i ženy, ba i deti. Skôr závisí od charakteru povahy, životných postojov, zodpovednosti a prílišnej náročnosti na seba. Ohrozenejší bývajú ľudia vnímavejší, emocionálnejší, citlivejší, ktorí intenzívnejšie prežívajú čokoľvek, čo sa okolo nich deje -- doma, v práci, pri zábave..." hovorí MUDr. Vránová.
Je pravdou, že egoisti a flegmatici neochorejú na chronickú únavu? "Naša spoločnosť nesprávne chápe slovo egoizmus, veď ego znamená "JA". A zdravý človek potrebuje k životu predovšetkým zdravé ego. Len so zdravým ego môže byť človek emočne stabilný. Ľudia, ktorých spoločnosť vníma ako egoistov, nám neukazujú svoje pravé ja, ale svoju falošnú tvár, masku dokonalosti a neohrozenosti. A flegmatici? Sú to ľudia, ktorí sú navonok menej vnímaví a menej emocionálni a menej intenzívne prežívajú problémové situácie, nepripúšťajú si to, čo sa ich netýka, v prežívaní sú stabilnejší, pevnejší, vedia si roztriediť, ktorý problém sa ich bytostne dotýka a potrebujú ho prežívať a ktorý nie... Nedá sa jednoznačne potvrdiť, že sú voči únave odolnejší. Chronický únavový syndróm môže postihnúť hocikoho."
Smútok a strach
Únava a vyčerpanosť úzko súvisí so strachom. Čim vyššie sa jedinec ocitne v spoločenskom rebríčku, tým flexibilnejší musí byť. Chronický nedostatok času, záplava informácií, nových úloh a ustavičné zmeny, naháňajú mnohým strach. Strach zabíja zvedavosť a tvorivosť, je komplicom chronickej únavy, oberá človeka o sebavedomie a zbavuje ho pružnosti. Priamym následkom je znížený výkon, znížená pohyblivosť, únava, spomalené myslenie, smutná depresívna nálada... "Ak niekto prežíva smútok či depresiu tri až päť mesiacov, lebo má na to dôvod -- potrebuje si "odsmútiť", napríklad stratu blízkeho človeka, je to pochopiteľné. Ale ak sa u niekoho objaví dlhotrvajúci smútok, pre ktorý nie je logický a zmysluplný dôvod a trvá dlhšie ako 6 až 8 týždňov, treba vyhľadať odborníka, napríklad psychológa. Pri vážnejšom a výraznejšom smútku a depresii už psychiatra. Ak spomínané ťažkosti trvajú dlhšie, pacient im nedokáže čeliť sám. Prvú pomoc a základnú liečbu môže poskytnúť aj praktický lekár. Ale ak liečba nepomôže, bezpodmienečne treba vyhľadať psychiatra. Musí sa totiž vyšetriť, či nejde o skryté, neprejavené a nediagnostikované ochorenie, ktorého sprievodným znakom je chronická únava," hovorí MUDr. Vránová.
Deň na tri tretiny
Prepracovaný a unavený človek často prerušuje spoločenské kontakty, stráca humor, na dobré mienené rady reaguje podráždene a precitlivene, je unavený, všetko si príliš pripúšťa, nevie sa uvoľniť, stále sa kontroluje... Môže si pomôcť podpornými preparátmi, vitamínmi, minerálmi...? "Najprv človek potrebuje zmeniť životný štýl i prístup k životu a v dennom režime vyčleniť čas na prácu a odpočinok s dostatkom spánku. Výskumy potvrdili, že deň by sme si mali rozdeliť na tri tretiny. Prvých osem hodín potrebujeme spať, ďalších 8 hodín výkonne pracovať a poslednú tretinu by sme mali robiť niečo, čo nás uvoľňuje, regeneruje -- venovať sa rodine, blízkym, kamarátom, športu, záľubám, koníčkom, činnosti, ktorá "prevetrá" hlavu od pracovnej preťaženosti a preladí na niečo, čo nám dopĺňa energiu," hovorí psychiatrička a upozorňuje, že chronickú únavy nevyliečia megadávky vitamínov a minerálov. Nadmernými dávkami sa môžeme presýtiť a vytvoriť minerálnu nerovnováhu. "Vitamíny v primeraných dávkach neškodia. Pri chronickej a dlhodobej únave však lekár musí najprv nájsť dôvod, prečo vznikla. Ak je dôvod prepracovanosť, ani megadávky vitamínov veľký zázrak neurobia. Ale zmena životného štýlu a odpočinok doplnený vitamínmi a inými doplnkovými látkami, áno." Dobroslava Medvecová