10.06.2015, 15:50

Máme tu reguláciu bez trhu

Rozhovor s predsedom výkonného výboru Asociácie obchodníkov s cennými papiermi Robertom Kopálom.

Slovensko na rozdiel od všetkých svojich susedov v rámci V4, ako aj ďalších krajín s rozvinutým kapitálovým trhom, v celej svojej novodobej histórii nepredalo cez domáci kapitálový trh ani jedinú spoločnosť. „Dokonca ani nedávno spustené IPO (prvotná ponuka akcií) Slovak Telekomu nedopadlo z hľadiska potenciálneho rozvoja domáceho kapitálového trhu pozitívne, pričom tento titul mohol pritiahnuť záujem investorov,“ vraví Kopál.

Slovenský kapitálový trh je chronicky podvyživený. Bolo to tak vždy?
Je dobré vrátiť sa späť v čase a uvedomiť si, ako a prečo vôbec vznikol náš kapitálový trh. Kapitálový trh a celá jeho infraštruktúra vznikli v podstate zo dňa na deň ako následok rozhodnutia federálnej československej vlády o kupónovej privatizácii. Vznik kapitálového trhu teda nevyvolala potreba samotného trhu, ale politické rozhodnutie o forme transformácie štátneho vlastníctva na súkromné. A tak zo dňa na deň vznikol kapitálový trh, na ktorom sa obchodovali akcie tisícok spoločností, a na strane investorov existovali stovky privatizačných fondov a milióny drobných investorov. Vznikol trh bez regulácie. Dnes, po 25 rokoch, máme reguláciu bez trhu.

Kde sa stala chyba?
Trvalo by pomerne dlho vymenovať všetky chyby, nieto ich ešte analyzovať. No zo všetkých by som osobne poukázal na jednu, podľa mňa, podstatnú skutočnosť. Zatiaľ čo vznik kapitálového trhu by som prirovnal k situácii, že v čase, keď sa nám podarilo vyrobiť prvú parnú lokomotívu, do jej kotla sme naložili nie desať, ale hneď tisícky polienok, a aby to malo „paru“, tak sme to ešte poliali benzínom, hoci sme nemali položené takmer žiadne koľajnice na zemi. A tak si ta parná lokomotíva jazdila, kade len chcela, a napáchala aj nemalé škody.

Bohužiaľ, dnes, po 25 rokoch, možno konštatovať, že napriek tomu, že dnes máme koľaje položené takmer všade a celú infraštruktúru kompletne vybudovanú, dokonca máme nielen vyškolených, ale aj pod dennodennou kontrolou všetkých strojvedúcich a prísnych inšpektorov, jediné, čo nemáme, je palivo do kotla. Za posledných 25 rokov od prvého priloženia totiž do kotla nebolo vložené ani jediné polienko. A tak nám tá lokomotíva stojí na mieste. Slovensko totiž na rozdiel od všetkých svojich susedov v rámci V4, ako aj ďalších krajín s rozvinutým kapitálovým trhom, v celej svojej novodobej histórii nepredalo cez domáci kapitálový trh ani jedinú spoločnosť. Dokonca ani nedávno spustené IPO Slovak Telekomu nedopadlo z hľadiska potenciálneho rozvoja domáceho kapitálového trhu pozitívne, pričom tento titul mohol pritiahnuť záujem investorov.

Čo sú hlavné problémy, pre ktoré sa u nás burza takmer nehýbe?
Ten hlavný problém som uviedol v predchádzajúcej odpovedi. Našej domácej burze chýba v prvom rade dostatok atraktívnych investičných príležitostí. Aj keď tých dôvodov je, pochopiteľne, viac. Ako príklad je možné uviesť neprehľadné, nesystémové a dokonca až diskriminačné daňové a odvodové povinnosti vyplývajúce z cenných papierov, čo, pochopiteľne, odrádza mnohých potenciálnych investorov. A tiež nezmyselné zdravotné odvody plynúce z cenných papierov.

Povedali ste, že IPO Slovak Telekomu by pritiahol záujem investorov. Sú aj iné firmy, ktoré by slovenský kapitálový trh vedeli „nakopnúť“?
Popravde, zo spoločností vlastnených štátom bol práve Slovak Telekom takmer ideálnym titulom na uvedenie na domáci kapitálový trh. Či sa vo vlastníctve štátu nájdu ešte nejaké jemu podobné, neviem. V každom prípade, ak to štát s rozvojom domáceho kapitálového trhu myslí naozaj vážne, pričom tento záujem deklaroval prijatím koncepcie rozvoja kapitálového trhu, mal by veľmi intenzívne pracovať na tom, aby nejaký atraktívny titul na domáci trh v dohľadnom čase uviedol. Bolo by nanajvýš vhodné, keby tak urobil skôr, ako sa mu tá lokomotíva od hrdze rozpadne.

Kto je vlastne dnes lídrom na slovenskom kapitálovom trhu?
Ani neviem, či je možné hovoriť o nejakom lídrovi na domácom kapitálovom trhu. Skôr by som vyzdvihol všetkých, no najmä nebankových obchodníkov s cennými papiermi, ktorí aj napriek neľahkej situácii dokázali ešte prežiť.

Je možné poskytnúť kapitálovému trhu nejaké stimuly? Nejako umelo ho naštartovať?
Náš trh nepotrebuje žiadny umelý štart. To, čo nutne potrebuje, je v prvom rade vytvoriť efektívne zdravé prostredie, ktoré bude podporovať hľadanie zdrojov na kapitálovom trhu. Ako ho vytvoriť relatívne jednoducho? Odbúrať množstvo zbytočnej byrokracie, výrazne zlepšiť vymožiteľnosť práva, zrušiť nezmyselné zdravotné odvody plynúce z cenných papierov, zjednodušiť a sprehľadniť systém zdaňovania a zaviesť prípadne daňové stimulácie na investovanie cez kapitálový trh, no a pritiahnuť záujem investorov napríklad uvedením nejakého atraktívneho akciového titulu na domácu burzu. To, čo potrebujeme, je vytvoriť prostredie na to, aby sa privátny sektor mohol financovať aj prostredníctvom domáceho kapitálového trhu tak, ako je to bežné vo všetkých vyspelých ekonomikách sveta.

Regulácia na Slovensku je príliš prísna. Ako je na tom zahraničie v porovnaní s nami?
Myslím, že podstatný rozdiel je v tom, že regulácia ako keby vôbec nerešpektovala veľkosť a potenciál trhu ako takého. Čo v konečnom dôsledku čoraz viac ubíja tých menších. Nie je predsa možné ukladať rovnaké povinnosti subjektom, operujúcim na rozvinutých globálnych trhoch s tisíckami zamestnancov, a takým istým subjektom, ktorých počet zamestnancov sa počíta v jednotkách alebo v lepšom prípade v desiatkach, ktoré operujú napríklad na takom trhu, ako je náš. Jednoznačne možno povedať, že taký trh, ako je náš, je dnes silne preregulovaný. A čo je ešte horšie, situácia sa z roka na rok len zhoršuje. Nakoniec z toho rezultuje aj dramatický úbytok počtu regulovaných subjektov, akými sú obchodníci s cennými papiermi.

Aký stav je podľa vás ideálny? Mal by byť trh úplne deregulovaný a ponechaný sám sebe, alebo treba vymedziť nejaké hranice?
Čo je lepšie riešenie? Neriadená uháňajúca lokomotíva, alebo lokomotíva stojaca roky takmer bez pohnutia v depe? Je jasné, že žiadny z extrémov nie je vhodný, a to platí aj o regulácii. Napokon, dôsledky oboch extrémov regulácie sme mohli priamo zažiť, respektíve ich zažívame, a stačilo nám na to z historického hľadiska extrémne krátkych 25 rokov nášho kapitálového trhu. Cieľom regulácie má byť ochrana trhu a jej účastníkov. Túto reguláciu je však nutné realizovať veľmi citlivo a prispôsobovať ju tak aktuálnej situácii, ako aj samotnému trhu, inak sa nám stane, že samotná regulácia zadusí to, čo má regulovať.

Ako sa v tomto kontexte pozeráte na prácu svetových centrálnych bánk?
Popravde, veľmi rozporuplne. Osobne nie som zástancom tézy, že ekonomický rast je všeliekom nahromadených problémov, a preto je účelné a dokonca nevyhnutné stimulovať tento rast lacnými peniazmi. Na druhej strane majú dnes svetové centrálne banky takmer až dramatický a bezprecedentný vplyv na globálne kapitálové trhy. Dá sa povedať, že práve centrálne banky sú v posledných siedmich rokoch hlavnými ťahúňmi akciových indexov. Mám nemalé pochybnosti, či je to dobrá správa.

Aký je rozdiel medzi investovaním na domácom a medzinárodnom kapitálovom trhu?
Žiadny a obrovský zároveň. Žiadny z hľadiska vyhľadávania a posudzovania investičných príležitostí. Napriek všetkému aj domáci kapitálový trh ponuka investičné príležitosti, ktoré stoja aspoň za povšimnutie, alebo dokonca aj za investovanie. Problém je len v tom, že takýchto príležitostí na našom trhu je veľmi málo a zároveň bývajú často i menej likvidné. No pri dôkladnom hľadaní je z času na čas možné zaujímavé tituly objaviť aj na domácej burze. Domáci kapitálový trh dokonca ponúka práve z dôvodu jeho slabej rozvinutosti ešte jednu, v poslednom čase dokonca s vplyvom globalizácie čím ďalej, tím vzácnejšiu výhodu, a tou je diverzifikácia. Tým, ako je náš trh slabo rozvinutý, je veľmi málo korelovaný s globálnymi trhmi. To dáva investorovi lepšiu možnosť diverzifikácie. Stačí, ak si porovnáte historický vývoj akciových indexov vo svete s indexom SAX (akciový index Bratislavskej burzy cenných papierov). Na druhej strane globálne akciové trhy ponúkajú neporovnateľne lepšie možnosti investovania, či už v rámci akciových titulov, alebo rôznych nástrojov kapitálového trhu, ktorých likvidita je s tou našou neporovnateľná.

Čo je momentálne v rámci investovania populárne, od čoho závisia trendy?

Na túto otázku očakávam odpoveď práve na medzinárodnej konferencii Kapitálový trh 2015, ktorej 4. ročník organizuje Asociácia obchodníkov s cennými papiermi v spolupráci s MAFRA Slovakia (vydavateľ HN – pozn. red.). A keďže na konferencii vystúpi veľa odborníkov v oblasti investovania na kapitálovom trhu, tak verím, že budú prezentované okrem iného aj aktuálne trendy investovania na kapitálovom trhu.

Náš finančný trh zaostáva, no príležitosti na investovanie existujú. Viac už vo štvrtok (11. júna) na HNKonferencii Kapitálové trhy 2015.