Varšavská burza sa vyšvihla na lídra regiónu strednej a východnej Európy. Predbehla tak doterajšiu jednotku, Viedenskú burzu. Hodnota spoločností obchodovaných na poľskej burze sa vyšplhala na 122 miliárd eur, čím predbehla rakúsku konkurenciu o viac než päť miliárd.

Tajomstvo úspechu
Jedným z hlavných dôvodov varšavského rastu je podľa Marcina Przeszlowského z Varšavskej burzy najmä prílev zahraničných emitentov. Kým v roku 2003 mala burza iba jednu spoločnosť vydávajúcu cenné papiere zo zahraničia, momentálne ich je vo Varšave 25. Naopak, počet zahraničných spoločností vo Viedni klesol z 21 na 18.
"Narastajúci počet zahraničných spoločností vo Varšave je výsledkom stratégie, ľahkého prístupu k majetku, stabilnej investorskej základne, ktorá obsahuje aj zahraničných investorov. O úspech sa postarali aj nízke ceny prvotnej ponuky akcií (IPO) a marketing," hovorí Przeszlowski.
Podľa Vladimíra Gešperíka, predsedu predstavenstva Capital Markets Poľsko vďačí za svoj úspech aj svojej veľkosti. "Burza je miesto, kde sa stretáva dopyt po akciách s ponukou. 38 miliónov Poliakov je 38 miliónov potenciálnych investorov, ako aj klientov a zákazníkov," vysvetľuje Gešperík. "Taktiež nemalú úlohu zohralo geopolitické rozhodnutie v New Yorku, keď najväčšie americké banky dali najavo, že budú preferovať Poľsko, ako aj politické špičky z Washingtonu," dodáva predseda predstavenstva.
Vladimír Vaňo, analytik Volksbank Slovensko, vidí za poľským úspechom prozaickejší dôvod. "V regionálnom aj európskom porovnaní sú poľské akcie relatívne lacné, vzhľadom na vyhliadky stále relatívne silného rastu. Okrem toho, privatizácia cez burzu prilákala nielen zahraničných investorov, ale pomohla tiež zvýšiť obrat a likviditu varšavskej burzy," vysvetľuje Vaňo.

Rakúsko spomaľuje
Už menej sa darilo Viedenskej burze, čo napokon takisto pomohlo k poľskému prvenstvu. "V Poľsku je viac zaujímavejších emisií než na viedenskej burze, kde sa obchodujú najmä akcie firiem z Rakúska. Jedinými emisiami, ktoré sú zaujímavé aj pre zahraničných investorov v Rakúsku, sú akcie Erste Bank a Raiffeisen Bank," vysvetľuje Gešperík. Vaňo vidí za zaostávaním Rakúska najmä to, že krajina síce geograficky patrí do regiónu strednej Európy, hospodársky však skôr medzi starších členov Európskej únie. "Medzi nimi tento rok dominuje obava z výraznejšieho hospodárskeho spomalenia. To nie je prostredie prajúce ziskom firiem, obratom ani cenám ich akcií na burze," myslí si Vaňo.

Slabá Bratislava
Bratislavská burza cenných papierov je najmenšou burzou regiónu. Dôvodov, prečo ostáva na chvoste regiónu, je viacero. "Samotná veľkosť Slovenska je výrazným hendikepom," myslí si Gešperík. Oponuje mu však príklad Slovinska, ktoré má s dvoma miliónmi obyvateľov trikrát viac obchodov než Bratislavská burza.
Odpoveď na zaostávanie Bratislavskej burzy možno podľa Vaňa hľadať v deväťdesiatych rokoch, keď sa mnoho portfóliových akciových investorov, vrátane zahraničných, "popálilo" na slabej právnej ochrane práv menšinových akcionárov. "Medzi ďalšími faktormi, ktoré neprispeli k rozvoju domáceho trhu s podnikovými účastinami, bolo napríklad nevyužitie možnosti predaja menšinových balíkov privatizovaných firiem na burze," dodáva analytik.

Regionálna bitka
Nedávne správy o predaji väčšinového podielu pražskej burzy len podnecujú boj o líderstvo na regionálnom burzovom poli. Viedeň sa netají tým, že práve kúpou 90-percentného podielu českej kolegyne si chce posilniť svoju pozíciu na trhu. Varšava naopak, zatiaľ, oficiálny záujem o Prahu neprejavila. Podľa agentúry Bloomberg však prejavila záujem o kúpu Sofijskej burzy cenných papierov, pokiaľ bulharská vláda ponúkne na predaj jej podiel. Okrem toho si svoju pozíciu upevnila aj začiatkom tohto roka, keď získala 25 percent Ukrajinskej burzy cenných papierov. Ludwik Sobolewski z vedenia Varšavskej burzy pritom považuje pre expanziu Varšavskej burzy práve Ukrajinu za najdôležitejší trh v regióne. Do budúcnosti vidí Varšava svoje postavenie optimisticky. Podľa Bloombergu očakáva, že obchodovať na burze začne rekordný počet nových podnikov. Podľa Varšavy sa za tým skrýva skutočnosť, že malé podniky chcú zvyšovať podiely svojich obchodovateľných akcií.