22.03.2005, 00:00

Na horizonte je ázijská integrácia

V stáročnom procese postupného prerastania hospodárskeho života za hranice krajín a kontinentov priniesli rímske zmluvy z roku 1957 novú podobu medzinárodného obchodu. Obchodnú a hospodársku internacionalizáciu s novými prejavmi, dosahmi a podnetmi v oblasti medzinárodných hospodárskych vzťahov. Z pohľadu rozvíjajúcej sa globalizácie predstavuje medzinárodná ekonomická integrácia najintenzívnejšiu podobu ekonomickej internacionalizácie na makroúrovni. Na mikroúrovni ju predstavujú aktivity nadnárodných korporácií v globálnom hospodárskom priestore. Obe globalizáciu podporujú a obe vďaka globalizácii silnejú.
Dianie vo východnej Ázii a Amerike pripomína začiatky európskej integrácie
Obdobie rokov 2004 -- 2005 vo východnej Ázii pripomína obdobie hľadania základnej bázy európskej integrácie pred podpísaním rímskych zmlúv 25. marca 1957. Tieto dali impulz na vznik a kvalitatívny i teritoriálny rozvoj Európskeho hospodárskeho spoločenstva, Európskeho spoločenstva atómovej energie a ich následné pretvorenie spolu s Európskym spoločenstvom uhlia a ocele (1952 -- 2002) na Európske spoločenstvá (1967) a súčasnú Európsku úniu (1993). Od 1. mája 2004 je členom doteraz najúspešnejšieho integračného zoskupenia na svete aj Slovensko.
Integračné tendencie prispievajú taktiež k novej regionalizácii svetového hospodárstva, ktorá, ako sa zdá, sa pomaly, ale isto štruktúruje podľa kontinentov. Čiastočne sa tak napĺňa predpoveď prvého generálneho riaditeľa Svetovej obchodnej organizácie Renata Ruggiera z roku 1996, ktorý na prvej ministerskej konferencii WTO v Singapure načrtol víziu "rozdelenia obchodujúceho sveta na dve alebo tri medzikontinentálne preferenčné oblasti, každá s vlastnými pravidlami a slobodným obchodom vo vnútri oblasti, ale so stále existujúcimi vonkajšími bariérami medzi blokmi".
Úspech európskej integrácie desaťročnej éry Jacquesa Delorsa (1985 -- 1994) bol jedným z impulzov aj pre Reaganovu administratívu, aby iniciovala rokovania s Kanadou o slobodnom obchode a dala podnet na rozvoj americkej integrácie. Skutočne, zanedlho po podpísaní "Reagan -- Mulroney agreement", dohody, ktorá je známa aj ako CUSFTA (1988), bola v decembri 1992 podpísaná Severoamerická dohoda o slobodnom obchode (NAFTA) aj za účasti Mexika. A súčasne s  nadobudnutím jej účinnosti (1994) začala americká administratíva iniciovať a podporovať proces realizácie vízie FTAA -- Americkej oblasti slobodného obchodu. Novoleónska deklarácia mimoriadneho celoamerického summitu z januára 2004 v Monterrey očakáva, že v priebehu tohto roka bude americká integrácia 34 štátov inštitucionalizovaná. Odborníci hovoria, že v porovnaní s európskou nemôže byť taká ambiciózna a že sa bude stretávať ešte s mnohými špecifickými americkými problémami.
Vedecký potenciál v prospech obchodnej a ekonomickej integrácie Ázie
V Ázii, ktorej je v mnohých renomovaných štúdiách za posledných 40 rokov prisudzovaná vedúca úloha v 21. storočí, sa príprave ázijskej, presnejšie východoázijskej integrácii venujú na skutočne vedeckej úrovni. Prispela k tomu aj ázijská finančná kríza, na ktorú mnohé krajiny východoázijského regiónu neboli pripravené, resp. ich zaskočila. "Čína a Japonsko by mohli byť prirodzeným centrom" ázijskej integrácie, a to nielen podľa známeho odborníka na ázijské ekonomiky Enga Čuana Onga z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie Massachusettského technologického inštitútu (MIT). Je pravda, že Nobujuki Idei, výkonný šéf spoločnosti Sony, sa domnieva, že to bude Japonsko, člen OECD a tretí najväčší svetový exportér (2003), ktoré bude nakoniec iniciovať vznik Východoázijského hospodárskeho združenia (East Asian Economic Association -- EAEA). To by malo rozvinúť a posilniť výdobytky zoskupenia ASEAN, ktoré nenazýva integráciou, ale "tichou alianciou". Ďalší odborníci zas za lídra ázijskej integrácie favorizujú Čínu. Čína, napríklad, dosiahla podpísanie dohôd o slobodnom obchode (FTAs) s krajinami ASEAN len dva roky po tom, čo táto otázka bola nastolená. Japonsko zatiaľ pokračuje v rokovaniach s krajinami ASEAN a taktiež študuje možnosti trojstrannej dohody o slobodnom obchode s Čínou a Kóreou.
Záslužnú prácu na posilnení dialógu na úrovni ASEAN+3 odviedla už po 6. summite krajín ASEAN v Hanoji (1998) Skupina pre východoázijskú víziu (East Asia Vision Group -- EAVG). V spoločnom vyhlásení lídrov krajín ASEAN, Číny, Japonska a Kórey, sformulovanom vo filipínskej Manile 28. novembra 1999, ktoré vychádzali aj zo Zmluvy o priateľstve a spolupráci v juhovýchodnej Ázii a ocenili prácu EAVG, ázijskí partneri charakterizovali už vzájomný dialóg o posilňovaní východoázijskej spolupráce ako vec prioritného významu a budúcich výziev.
Intenzifikáciou medzinárodnej hospodárskej spolupráce a perspektívnej ázijskej integrácie sa zaoberala taktiež Východoázijská rozvojová sieť (East Asian Development Network -- EADN). Vznikla ako funkčné prepojenie vedeckovýskumných cieľov a projektov východnej Ázie, a to prostredníctvom 32 výskumných ústavov a stredísk, ako aj špičkových mysliteľských centier -- think tanks Číny vrátane Hongkongu, Kórey, Indonézie, Malajzie, Mjanmarska, Filipín, Singapuru, Thajska a Vietnamu. Sekretariát EADN sídli v súčasnosti v Bangkoku na pôde Thajského rozvojového výskumného ústavu (The Thailand Development Research Institute), ktorý bol založený v roku 1984.
EADN sa zúčastňuje na globálnych výskumných projektoch celosvetovej rozvojovej výskumnej siete (GDN). "Global Development Network" je celosvetovou výskumnou organizáciou, ktorá vznikla v roku 1999. V súčasnosti sídli v indickej metropole New Delhi. Na programe GDN s názvom Objasňovanie rastu (Explaining Growth) sa EADN aktívne zúčastňuje. Do konca roku 2004 jej účastníci vypracovali osem štúdií o problémoch a špecifikách hospodárskeho rastu jednotlivých krajín regiónu. EADN financuje taktiež vypracovávanie regionálnych výskumných projektov, ktoré sú zamerané na problémy hospodárskeho rastu regiónu východnej Ázie a celkove na budovanie a rozširovanie poznatkov o regióne. Časť výskumnej kapacity bola v minulosti sústredená aj na problematiku ázijskej finančnej krízy, zraniteľnosti ekonomiky, nestabilitu hospodárskeho rastu a na otázky rozdeľovania príjmov.
Krátkodobé opatrenia na posilnenie spolupráce medzi 13 východoázijskými krajinami vypracovala Východoázijská študijná skupina (East Asia Study Group -- EASG).

Východoázijské spoločenstvo na obzore?
Mimoriadnu pozornosť ázijskej integrácii a identite východoázijského spoločenstva venovalo taktiež Prepojenie východoázijských špičkových mysliteľských centier (Network of East Asia Think-Tanks -- NEAT) a Študijná skupina na podporu výmeny ľudí a rozvoj ľudských zdrojov (Study Group on Promotion of Exchange of People and Human Resources Development). Japonské stredisko pre medzinárodnú výmenu (Japan Center for International Exchange) skompletizovalo všetky dostupné účinné nástroje na posilnenie intelektuálneho potenciálu východoázijského spoločenstva v práci K budovaniu Spoločenstva vo východnej Ázii (Towards Community Building in East Asia), ktorá zmonitorovala stav procesov a načrtla potreby ďalšieho vývoja.
V druhej polovici minulého roka sa nielen pre výskumníkov, ale aj národohospodárov, biznismanov a politikov východnej Ázie stala najfrekventovanejšou diskutovanou ekonomickou kategóriou oblasť slobodného obchodu a s ňou súvisiaci zmluvný nástroj obchodnej a integračnej hospodárskej politiky -- dohoda o slobodnom obchode -- obe známe pod anglickou skratkou FTA.
Prvého júla 2004 sa v indonézskej Jakarte uskutočnil summit ministrov zahraničných vecí Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v rámci fóra ASEAN+3 rozšírený aj o Japonsko a Kóreu (ázijských členov OECD) a najdynamickejšie sa rozvíjajúcu ázijskú krajinu Čínu. Pozornosť účastníkov summitu bola okrem iného upriamená na budovanie Východoázijského spoločenstva (EAC) s jeho obchodnopolitickou a perspektívne i integračnou základňou (pri predpokladanom ďalšom rozšírení vzájomnej výmeny a rozvinutí integračnej funkcie zahraničného obchodu) -- Východoázijskou oblasťou slobodného obchodu (East Asian Free Trade Area -- EAFTA).
V auguste 2004 sa v Bangkoku konala 2. výročná konferencia NEAT k Východoázijskému spoločenstvu, ktorú spoločne zorganizovali Inštitút východoázijských štúdií Thammasatskej univerzity, Saranromov Inštitút zahraničných vecí Ministerstva zahraničných vecí Thajska a Thajský výskumný fond. Na príprave materiálov konferencie a prediskutovaní všeobecne akceptovanej a perspektívnej témy sa podieľali experti z renomovaných inštitúcií krajín ASEAN+3: Uvedené fórum si za dlhodobý cieľ vytýčilo sformovanie Východoázijského hospodárskeho spoločenstva (EAEC) a na základe existujúcich dohôd o slobodnom obchode taktiež vybudovanie EAFTA. Charakterizovalo ju ako cieľ vysokej priority.
Dohody o slobodnom obchode ako na bežiacom páse
Na novembrovom summite krajín ASEAN+3 v laoskom Vientiane podpísali celkovo osem dohôd o slobodnom obchode (FTAs). Spolu s lídrami z Číny, Japonska a Kórey, ale aj Indie, Austrálie a Nového Zélandu (ANZ) -- spoločne z tzv. Australázie prerokovali význam, ďalšiu liberalizáciu a celkovú budúcnosť medzinárodnej obchodnej politiky v tomto rýchlo sa meniacom regióne. V tomto roku začínajú rokovania o vytvorení oblasti slobodného obchodu medzi ASEAN a ANZ s cieľom dosiahnuť uvedenú métu už v roku 2010. Po prvýkrát sa diskutovalo o projekte EAFTA na úrovni najvyšších predstaviteľov 30. novembra 2004. EAFTA, vychádzajúca zo skúseností z realizácie Oblasti slobodného obchodu ASEAN (AFTA) a rozširujúca ju, je vnímaná ako protipól v roku 2005 plánovaného rozšírenia zoskupenia NAFTA (na Americkú oblasť slobodného obchodu -- Free Trade Area of the Americas -- FTAA), ako aj vlani rozšírenej EÚ25 a jej budúcej podoby EÚ27 v roku 2007. Mnohí odborníci v regióne nadobudli presvedčenie, že ázijská integrácia musí preto napredovať rýchlo.
Akira Čiba z ústredia medzinárodnej tlače Japonska sa vo Vientiane vyjadril, že "Ázia má zámer podieľať sa na globálnych trendoch" rýchleho nárastu počtu dohôd o slobodnom obchode. Podľa neho "sa Ázia integruje, aby neopakovala chyby, ktoré viedli k ázijskej finančnej kríze na konci 90. rokov". Na druhej strane možno konštatovať, že z 13 krajín je práve Japonsko najskeptickejšie, čo sa týka vízie a významu EAFTA. Akira Čiba pozíciu Japonska vyjadril aj charakterizovaním projektu ako "zaujímavého rozvoja". Japonsko podľa neho nemá časový harmonogram napredovania a "oblasť slobodného obchodu alebo dohodu a hospodárskom partnerstve nepovažuje za obchodný blok". Zostáva však skutočnosťou, že jeho inštitúcie sú pri príprave EAFTA mimoriadne aktívne. Japonsko je stále druhou najväčšou ekonomikou svetového hospodárstva.
V očakávaní prvého Východoázijského summitu
S cieľom dať ázijským lídrom príležitosť ešte pred tohtoročným summitom ASEAN+3 prediskutovať a prehĺbiť ich vzájomné porozumenie vo veci prebiehajúcej regionálnej obchodnej a ekonomickej integrácie v Ázii zorganizovalo 4. februára 2005 Centrum stratégie Ázijského inštitútu manažmentu (AIM Policy Center) a Japonská hospodárska nadácia (Japan Economic Foundation -- JEF) medzinárodné sympózium vo filipínskej Manile. Diskusia bola sústredená do štyroch cieľových oblastí. Prvou bolo prediskutovanie otázky potrebnosti a užitočnosti Východoázijskej oblasti slobodného obchodu. Druhým diskusným okruhom bol význam EAFTA. Treťou problémovou témou bola otázka a metodika začlenenia existujúcich regionálnych a bilaterálnych režimov slobodného obchodu do EAFTA (AFTA, ASEAN+Japonsko/Čína/Kórea, resp. dvojstranných FTAs). A nakoniec sa diskutovalo aj o tom, ako čeliť problémom a spoločne prekonávať niektoré očakávané budúce problémy EAFTA. Príprava je teda komplexná. Využívajú sa skúsenosti Európy, Ameriky aj juhovýchodnej Ázie.
Krajiny ASEAN+3 sa dohodli, že v roku 2005 sa v Kuala Lumpur uskutoční zároveň so summitom ASEAN-10 aj prvý Východoázijský summit. Stane sa malajzijská metropola v tomto roku pre ázijskú integráciu takým symbolom, akou je pre európsku Rím?