21.08.2009, 00:00

Milan Dubček. Syn socialistu "s ľudskou tvárou"

Alexander Dubček bol človek, ktorý chcel demokraciu posunúť ďalej. Len v zlom čase. Jeho syn Milan, dnes vyštudovaný inžinier a bývalý veľvyslanec v Izraeli, na obdobie spred štyridsiatich rokov už hľadí triezvo. Keď bol ešte dieťa, nevyhovovala mu pozornosť okolia, ale v auguste 1968 mal už 15 rokov a na svojho otca bol naozaj hrdý.

22. august 1968 Praha. Mladí ľudia ukazujú vojakom i ľuďom naokolo zakrvavenú československú zástavu. Snímka: BStU
Zdroj: BStU

Deň 21. august sa zapísal do našej histórie aj do jeho života. "Mama a brat Pavel boli v Bratislave, brat Peter v zahraničí a ja som bol v Prahe s otcom sám. Až ráno som sa dozvedel, že ho odvliekli na neznáme miesto. Mňa odviedli k známym, kde som sa skrýval pre prípad, že by okupanti chceli pomocou mňa tlačiť na otca.“

Do Bratislavy sa vrátil až o tri dni. "Bola to hrozná cesta. Vlaky nechodili podľa cestovných poriadkov, všade na staniciach bol chaos, ruskí vojaci a ruské tanky. Nikto nikdy nevedel povedať, kedy vlak zo stanice vypravia, a tak to bolo skoro na každej stanici až do Bratislavy.“ Tento deň a všetky po ňom však pominuli, otec sa vrátil domov, ale na ich rodinu sa pozerali rôzne. "Jedni bočili, lebo videli, ako nám v pätách chodia tajní. A tajní to robili veľakrát netajne, tak, aby sa ostatní báli byť s nami.“ Jeho otca, Alexandra Dubčeka, neskôr povyhadzovali zo všetkých organizácií, vylúčili ho aj z Revolučného odborového hnutia a označili za nepriateľa zriadenia a štátu. "Policajná šikana bola u nás v rodine na dennom poriadku. Niekedy pred naším domom stáli uniformovaní, inokedy tajní policajti, niekedy nikto. Čakali a svoje pozorovateľne mali aj v okolitých domoch.“ Dubček potom pracoval v Západoslovenských štátnych lesoch ako radový referent, mechanizátor. Nemohol si vyberať, dostal zoznam niekoľkých zamestnaní, z ktorých si mal vybrať. Nepozeral na zárobok, ale na to, aby sa cítil čo najslobodnejšie.

Milan má ešte dvoch bratov, Petra a Pavla, všetci traja úspešní muži. Po svojom otcovi. A o ňom Bohumil Hrabal napísal "...protože kolem celé postavy Sašenky Dubčeka vycházela záře... politika byla jeho osud a on kraluje teď na oběžné dráze křesťanských a komunistických nebes, krásný frajer... Sašenka byl hrdina a vypil si kalich až do dna...