22.02.2008, 00:00

Jozef fatalista, človek milión

Jozef Cíger, autor zásadných románových diel, krátkych próz, ale aj viacerých detských knižiek, sa narodil 23. februára 1896 vo Zvolene. Nižšie triedy gymnázia absolvoval v Krupine, ale v roku 1910 prešiel na učiteľský ústav v Leviciach, kde o štyri roky aj zmaturoval. Spočiatku sa živil ako učiteľ, posledné dva roky vojny však strávil na talianskom fronte pri Piave.

Učiteľ, matičiar, utečenec
Po návrate znovu učil a podieľal sa na založení novín Hontiansky Slovák.
Dôležitým sa preňho stal rok 1927, keď sa presťahoval do Martina. Spočiatku sa venoval svojmu pôvodnému povolaniu, ale už o rok neskôr bol povolaný redigovať matičný časopis Slniečko. V roku 1933 sa stáva tajomníkom  Matice slovenskej, od roku 1940 dokonca jej správcom.
Neskoršie Hronského pôsobenie zachytil Alexander Matuška takto: "Mal dobré organizačné schopnosti, ktoré venoval najmä výstavbe vydavateľstva a tlačiarne. Po autonómii a vzniku slovenského štátu patril k tým, čo viedli Maticu slovenskú v intenciách klérofašistického režimu." Novšia interpretácia sa zameriava na inú skutočnosť: "Počas SNP ho na základe dodnes nevyjasneného udania povstalci zatkli a jednu noc väznili v pivnici. Táto drastická skúsenosť, ale i následné udalosti, ho viedli k strate viery v človeka."
V januári 1945 odchádza Hronský s rodinou a so spolupracovníkmi do Bratislavy, kde zriaďuje kanceláriu matice. Ešte v tom istom roku uteká pred frontom do Rakúska, neskôr do Bavorska a Talianska, kde pobudol až do februára 1948. Tu ho tiež zastihlo nezmyselné obvinenie z rabovania: československá vláda ho ako "vojnového zločinca" žiadala vydať.
Talianska polícia Hronského zatkla, ale na intervenciu bývalého slovenského veľvyslanca vo Vatikáne Karola Sidora ho prepustila.
Poslednou krajinou, kde spočinula spisovateľova noha, sa stala Argentína. V mestečku Luján, neďaleko Buenos Aires, pracoval napríklad ako kreslič v textilnej fabrike. Zapájal sa tiež do činnosti krajanských spolkov a zakladal Zahraničnú Maticu slovenskú. Zomrel 13. júla 1960 na mozgovú mŕtvicu. Jeho telesné pozostatky boli v roku 1993 prevezené do Martina.

Človek milióna
Hronský literárne debutoval v roku 1922 v časopise Tatranský orol. V dvadsiatych rokoch mu vyšli tri knihy krátkych próz: U nás, Domov Medové srdce. Hrdinom týchto zbierok je jednoduchý dedinský človek. Dedina je v Hronského podaní svetom, v ktorom sa uchovali základné ľudské hodnoty.
V nasledujúcom desaťročí sa Hronský ocitol na vrchole umeleckej tvorby: 30. roky tiež znamenali odklon od klasického realizmu k realizmu so silnými expresionistickými prvkami.
V tomto čase, keď bol Hronský už renomovaným autorom, vznikli tiež dva autorove vrcholné romány ChliebJozef Mak.
Chlieb -- to je opäť mýtizácia dediny a zeme, ktorá však nie je samoúčelná. Svojím spôsobom je to sociálny román: staré poriadky sú narušené vojnou, biedou a hladom, ale aj krízou a nezamestnanosťou, alkoholizmom a rozkladom rodinných väzieb. Celým románom sa vinie myšlienku výdrže a pracovitosti dedinského človeka, pretože aj tu, ako v mnohých Hronského dielach, hrá veľkú úlohu fatalizmus, ktorému sa človek nakoniec vždy musí podriadiť.
Jozef Mak je, naopak, príbehom jednotlivca: Mak je ako všetci, celá dedina je v ňom, no hoci je "obyčajný človek, milión", má aj svoju osobitú tvár. Jeho život bol ešte ťažší ako život tých druhých. Dejová línia sa odvíja od ľúbostného vzťahu medzi osudu sa poddávajúcim Jozefom Makom a dvoma ženami: manželkou Julkou a švagrinou a jeho predchádzajúcou vyvolenou Marušou.
V štyridsiatych rokoch vznikli ďalšie dva romány, ktorých hlavnou postavou je "monumentalizovaný hrdina" Pisár GráčAndreas Búr Majster. Až na sklonku Hronského života vyšiel v Spojených štátoch jeho najproblematickejší román Svet na trasovisku, ktorý u nás dlho nemohol vyjsť kvôli Hronského ráznemu odmietnutiu SNP -- udalosti, ktorú autor až do svojej smrti považoval za neprirodzenú, podporovanú boľševikmi a namierenú proti slovenskej štátnosti.