09.06.2006, 00:00

Najväčšie kriminálne prípady Slovenska

Pochádzal z Tepličky nad Váhom. Pred spáchaním oboch vrážd bol tento otec dvoch detí už niekoľkokrát súdne trestaný za krádeže a znásilnenia. Z väzenia sa mu však podarilo utiecť -- rovnako ako z psychiatrickej liečebne, kde sa liečil zo sexuálnej deviácie. V noc, keď do jeho auta nastúpili dve dvadsaťročné slečny mieriace na dovolenku do Tatier, ešte stihol znásilniť inú ženu. V aute ich potom dobodal tak agresívne, že zlomil nôž.
Jednu po smrti znásilnil. Vďaka pozornému chodcovi, ktorý pri verejných skládkach uvidel stáť nákladné auto nesprávnym smerom, bol Miroslav Somora o dva dni zatknutý. Polícia ho odviedla v putách krotkého ako baránka. Žiadna veľkolepá šou sa nekonala... V takejto podobe sa zločin objaví aj v pôvodnom dokumentárnom seriáli Slovenskej televízie Najväčšie kriminálne prípady Slovenska, ktorý momentálne beží každý pondelok večer po desiatej hodine.

Mýty a legendy
Podľa producenta Rasťa Šestáka, autora originálnej myšlienky zdokumentovať slovenské "esá" zločinu, je práve búranie poloprávd a mýtov jedným z prínosov seriálu. Napríklad slávna kauza Čubírková. Legenda kolujúca medzi ľuďmi ju vykresľovala ako ženu, ktorá nenávidela mužov, a preto ich zakáľala sekerou. A pritom ona zabila "len" dvoch svojich partnerov, pričom jedného z nich spálila v peci. Bez hlavy.
Najväčšie kriminálne prípady Slovenska okrem iného systematickejšie mapujú aj históriu našej kriminalistiky. Kým v Česku existujú o zločinoch nielen publikácie, ale aj virtuálne múzeum či hrané televízne seriály, na Slovensku sme sa s podobnou iniciatívou dosiaľ nestretli. Mnohokrát ide pritom o naše historické prvenstvá. "Napríklad pri usvedčovaní deväťnásobného vraha Ondreja Rigu bola na Slovensku po prvýkrát použitá metóda DNA," hovorí bývalý riaditeľ Odboru všeobecnej kriminality Prezídia policajného zboru plukovník Jozef Vachálek, ktorý sa prípadu venoval dva roky a zároveň bol aj odborným poradcom seriálu. "Stalo sa tak až v roku 1993. Vzhľadom na to, že Rigo svoje obete vždy aj sexuálne zneužil, spermie v tele zavraždených sa mu stali osudné," hovorí bývalý vyšetrovateľ. (V zahraničí sa táto metóda používala už od 60. rokov, poznámka redakcie.)

Krajšia ako smrť
V nejednom filme leží v posteli nahá mŕtva žena a cez tvár má vkusne prehodený pramienok vlasov. Dokumentačný materiál z vietnamského masakru alebo fotka len 11-ročného obeseného Jurka v námorníckom tričku, ktorého pred tým zneužil brutálny František Tegler, však hovorí o niečom úplne inom. "Podľa mňa je smrť vo filmoch prikrášľovaná," tvrdí Rasťo Šesták. "Skutočnosť je oveľa horšia."
Tvorcovia seriálu sa však obávali priťažkého "sústa" pre diváka a pri najbeštiálnejších prípadoch neukázali všetky detaily. "Nechceme prekročiť istú hranicu," odôvodňuje producent. "Keby ste videli to, čo ja na fotkách, spravili by ste to isté." Aj jeden z dvojice režisérov, Robert Šveda, mal na začiatku seriálu problémy vyrovnať sa s istými skutočnosťami. Že ide naozaj o citlivé rany, dosvedčuje aj nie vždy veľká ochota ľudí vyjadrovať sa k prípadom. "Na východe sme filmovali prípad vrahyne Dudášovej, ale nikto sa nám nechcel vyjadriť na kameru," spomína si. Postupne si však na ťažké témy privykol a Irena Čubírková ho dokonca inšpirovala natoľko, že plánuje jej osud preniesť do nového celovečerného slovenského hororu...

Slovenský terorista
Tvorcovia vychádzali pri natáčaní seriálu z bohatého archívu ministerstva vnútra a na základe rešerší si potom vyberali jednotlivé prípady. Okrem úspešného vyriešenia prípadu podmienkou bolo aj dostatočné množstvo materiálu, čo ich prirodzene vytesnilo do obdobia od roku 1945 do začiatku 90. rokov. Na otázku, prečo sa nepustili do rekonštrukcie niektorých známych politicko-ekonomických káuz minulého desaťročia, producent Šesták odpovedal, že by sa nedostali k ich spisom. "Navyše mnohé z nich nemali jasného vinníka. Jediný, kto bol odsúdený, je Alojz Kromka. Čistič. Prípad okolo Roberta Remiáša či Michala Kováča nie je vyriešený dodnes." Odhliadnuc od originálnosti každého prípadu ho najviac zaujal prípad slovenského teroristu Chalmovského. Nedorozumenie pre nespravodlivo nepriznané a nevyplatené dávky ho nakoniec vyprovokovali k výrobe podomácky zostrojenej bomby. S ňou na tele sa v roku 1973 skutočne dostal na ministerstvo spravodlivosti. Konečná bilancia? Dvaja mŕtvi a kancelária v povetrí. Napriek najvyššej obete však pánovi Chalmovskému plán nevyšiel. Do povetria totiž nevyhodil plánovaného ministra, ale jeho tajomníka...

Precíznejší?
Seriál nechcene nastoľuje aj úplne nový pohľad na slovenskú políciu. Lepší. Svedčí o tom nielen dvadsaťšesť zdokumentovaných úspešne vyriešených prípadov, ale aj štatistiky. Priemerná úspešnosť slovenských vyšetrovateľov je okolo 50 percent. Samozrejme, v závislosti od kriminálnej činnosti: kým vraždy sa objasnia vo vyššom počte -- až okolo 70 percent, pri krádeži motorového vozidla je to len 20 percent. Potvrdzuje to aj plukovník Vachálek.
Zahraniční kriminalisti podľa neho pracujú na inom princípe. Kým našim ide najmä o objasnenie čo najvyššieho počtu prípadov, zahraniční vyšetrovatelia mu pripadajú skôr ako štatisti. Preto zastáva názor, že slovenskí kriminalisti sú precíznejší. "Rovnako ako súdnictvo, ktoré potrebuje viac dôkazov." Stále nie najlepšiu povesť slovenskej polície zdôvodňuje skôr alkoholickými škandálmi spred niekoľkých rokov. "Momentálne je to iné. Hrozia sankcie a odchod do civilu, takže každý si to veľmi dobre rozmyslí."
Aj z profesionálneho hľadiska seriál privítal. "V minulosti nebolo možné dozvedieť sa o podobných prípadoch, pretože mnohé sa zatĺkali. Ľudia by o podobných prípadoch mali vedieť, aby sa mohli lepšie chrániť pred potenciálnym nebezpečenstvom," myslí si. "A nebáli sa spolupráce s políciou. Pretože bez občana nespraví nič." Potom je len otázne, prečo kedysi taká populárna relácia Federálna kriminálna ústredňa pátra zo slovenských obrazoviek zmizla...

Inšpirácia?
Najväčšie kriminálne prípady Slovenska dokazujú, že v prípade originality ani brutality za svetovým priemerom nezaostávame. Teraz nám ostáva ešte rovnako kvalitne a úspešne zdokumentovať aj tých, na ktorých môžeme byť hrdí...