24.03.2005, 00:00

Virtuálny priestor ako križovatka identít

"Mutujeme do nového biologického druhu -- prešli sme z Akvária do Terária a teraz smerujeme do Kybérie. Sme bytosti sťahujúce sa do kybernetického sveta." Sú to výstredné slová Timothyho Learyho, priekopníka alternatívnych kultúr, naznačujúce možné smerovanie ľudského druhu.

Objav Krištofa Kolumba od základov zmenil charakter západnej civilizácie. "Objavenie raja" znamenalo ohromný podnet. Bol to "nový svet", možnosť začať odznovu napriek tomu, že problémy "starého sveta" zostali nedoriešené. V dvadsiatom storočí sa začalo dobývanie vesmíru. Hoci prvého človeka do kozmu vyslal Sovietsky zväz, základný tón vo výskume vesmíru udávali vedecké tímy z Kolumbovho Nového sveta -- Ameriky...
Ľudia majú neuhasiteľnú túžbu neprestajne sa kamsi presúvať, unikať. Sťahovanie národov, imigračné vlny, nebezpečné expedície... Leary v knihe Infopsychológia hovorí o tom, že ľudstvo jedného dňa bude nútené opustiť vyčerpanú materskú planétu. V 60. rokoch, vlastne súbežne so začiatkom "kozmickej éry", nespokojenci, ktorých frustroval stav civilizácie, mali túžbu opustiť "vyčerpané" formy života, a preto sa čoraz väčšmi ponárali do drogového opojenia, do "umelých rajov" ako to koncom devätnásteho storočia nazval Charles Baudelaire. Aj ponáranie sa do kyberpriestoru (cyberspace) je cestou do "nového sveta", objavovaním nového "vesmíru", hľadaním novej identity človeka.

Vesmír dát a symbolov
Onen vytúžený nový vesmír -- anglické slovo "space" môže znamenať priestor aj vesmír -- predstavuje elektronická metaforická ríša, umelo vytvorená z dát, abstraktných symbolov, zo zvukov a z hlasov, pre ktoré vzdialenosť a čas nič neznamenajú. "Kyberpriestor je v dnešnej dobe realizovaný celosvetovou verejne prístupnou sieťou počítačov a databáz, ktorej konkrétnou podobou je taký populárny a rapídne sa šíriaci internet," píše český bádateľ Ivan M. Havel v príspevku Ráno kyberkultúry.
S nápadom vytvoriť takúto nehierarchizovanú sieť s neexistujúcou centrálnou rozvodňou prišiel už v roku 1964 bádateľ Paul Baran. Gundolf S. Freyermuth v knihe Cyberland píše, že internet je medzinárodné, demokratické a decentralisticky utvorené spoločenstvo. Nad internetom nijaká inštitúcia nemá výhradnú kontrolu, nepatrí nikomu a zároveň patrí všetkým. Takéto prostredie vyhovuje najväčšmi tým, ktorí túžia mať identitu stratených, skrytých, premenlivých...

Kybéria a jej občania
Kyberpriestor nie je ľudoprázdny a nehostinný. Jeho "obyvateľov" neobmedzujú ani vzdialenosti, ani fyzické telo, ani sociálne postavenia či rodové identity. V podmienkach celosvetovej anonymity si môžu cez e-maily a v chatroomoch dosýtosti "poklábosiť" o svojich témach, ktorým reálny svet nemôže alebo nechce rozumieť. Kyberpriestor poskytuje pocit spolupatričnosti, ale aj nezávislosti. Účastníkov nejakej úzko špecializovanej subkultúrnej debaty v kyberpriestore nič nezaväzuje; spája ich len dočasná zanietenosť. V kyberpriestore si dávajú rande vizionári paranoidných fantaziem o globálnych konšpiráciách, obsesívni mesianisti, sexmaniaci a nevyliečiteľní avantgardisti.
O možnostiach kyberpriestoru s istým predstihom písali aj autori kyberpunkovej (cyberpunk) sci-fi. Slovo "cyberpunk" označujúce akéhosi "chuligána" kyberpriestoru prvýkrát použil v roku 1983 Hans Bethke v poviedke Cyberpunk. Pohyb v tejto elektronickej "mentálnej krajine" už v roku 1984 opísal v románe Neuromancer a v poviedke Johnny Mnemonic William Gibson. No a neskôr aj Bruce Sterling, autor románu Schismatrix.

Odhmotnenie človeka
Ďalšou podobou kyberpriestoru je virtuálna realita, ktorú človek môže zakúsiť prostredníctvom senzorov umiestnených na virtuálnom skafandri, virtuálnych rukaviciach a kokpite. Je to technológia, na ktorej vývoji sa spočiatku podieľal Erik Gullichsen z firmy Autodesk, projektant Jaron Lanier z VTL a neskôr aj NASA, pričom pôvodným zámerom bolo vyrobiť simulátor lietania pre začínajúcich letcov. Podľa Laniera "človek vo virtuálnej realite dostane šancu byť čímkoľvek, napríklad klavírom". Etnobotanik Terence McKenna v článku Virtuálna realita & elektronická extáza v roku 1990 napísal: "Je dosť dobre možné, že už v nie príliš ďalekej budúcnosti muži a ženy budú môcť zo seba zvliecť svoje opičie telá a stať sa virtuálnou chobotnicou plávajúcou v kremíkovom mori elektronického kyberpriestoru." Bude to azda znamenať, že myseľ človeka sa prenesie do kyberpriestoru a jeho telo sa odhmotní?
"Odhmotnenie človeka", ktoré predvídal sociológ Marshall McLuhan, vzbudzuje zatiaľ nedôveru. Marvin Minsky, autor knihy Konštrukcia mysle, však hľadí do budúcnosti s optimizmom: "Pokrok vo vytváraní virtuálnych realít je spojený s ďalšou novou oblasťou inžinierstva -- teleprezenciou (prítomnosťou na diaľku). Je to rozvíjajúca sa technológia na premiestnenie ľudského ,senzória´ na iné, vzdialené miesto bez toho, že by pohla samotným človekom, ako aj činnosti užívateľových svalov na to, aby sa vykonala zodpovedajúca akcia v cieľovom prostredí. Cieľom je toto všetko urobiť tak dokonale, aby používateľ mal pocit, že sa nachádza práve na tom istom mieste."

Znásobovanie identít
Ponáranie sa do "mentálneho vesmíru" kyberpriestoru poskytuje užívateľovi takmer neobmedzené možnosti znásobovania identít. Tu už naozaj miznú sociálne, kultúrne či sexuálne bariéry. Mizne i cenzúra, modifikuje sa lexika. V kyberpriestore sa rodia nové definície ľudskej identity a slobody. Účastníci komunikácie sa môžu spoliehať na anonymitu, skrývať sa za masky, budovať a deštruovať si nové identity. Môžu sa zoznamovať, zamilovať sa a nakoniec sa stretnúť vo "fyzickom svete". Fantázii sa medze nekladú: "občan" kyberpriestoru môže vystupovať ako mág, terorista, feministka, transsexuál, kňaz, panna, fakír alebo zvodca... Kam to všetko povedie? K triešteniu, rozdrobovaniu sa osobnosti, alebo naopak, k splývaniu mnohých Ja s osobnosťou? McLuhan píše: "Mentálne zrútenie rôzneho stupňa je veľmi častým výsledkom vykorenenia a záplavy nových informácií a nekonečných informačných vzorcov."
Zvláštne: kyberpriestor, táto "všeobecne záväzná halucinácia" (Freyermuth), vzbudzuje na jednej strane pocit "odhmotnenosti", "odľudštenosti", "sterility", no na druhej strane azda nikde inde emócie nedostávajú taký priechod ako práve tu. James Gleick o komunikácii v kyberpriestore pre New Yorker napísal: "Mal som niekoľko šokujúcim spôsobom nepríjemných stretnutí elektronického druhu... Len pred pár dňami mi nejaký rozhnevaný mladý muž, s ktorým som sa nikdy predtým nestretol, zanechal otvorený odkaz, v ktorom vyjadril prianie, aby mi nejaká bomba odtrhla obidve ruky."

Virtuálna potopa sveta
Kyberpriestor je možno elektronickou realizáciou toho, čomu kedysi filozofi hovorili "duša sveta" (anima mundi) alebo "svetový duch". Alebo sa stala "zhmotnila" vízia Pierra Teilharda de Chardina, ktorý predvídal zrod noosféry, akejsi kolektívnej cerebralizácie, sféry myšlienok vo vnútri a nad biosférou?
Kyberpriestor naozaj pripomína opis mozgu, ako ho v knihe Chaos a kyberkultúra podáva Leary: "Ukazuje sa, že mozog je galaktická komunikačná sieť, tvorená stovkou miliárd neurónov. Každý neurón je informačným systémom rovnako komplexným ako sálový počítač. Každý jednotlivý neurón je prepojený s desiatkami tisíc iných..."
Ako každý ohromný vynález, aj kyberpriestor je ako nôž, ktorým možno krájať chlieb, ale aj zabíjať. Stanislaw Lem, svetoznámy poľský vedeckofantastický autor a filozof, nešetril svojou povestnou skepsou ani v prípade kyberpriestoru. V knihe Tajomstvo čínskej izby napísal: "Internet trochu pripomína potopu známu z Biblie, t. j. množstvo vôd, v ktorých sa možno utopiť, pokiaľ si ako Noe nezhotovíme záchrannú archu. Ako by mala vyzerať ,Noemova archa internetu´, je ľahké povedať, ale ťažké realizovať. Nepotrebujeme nemysliace siete, tisíckrát znásobené telefóny, faxy, interaktívne médiá, ale v sieti umiestnené ekvivalenty inteligencie, ktoré budú hodnotiť informácie, odstraňovať informačné smeti a ako filtre dovoľovať prenos správ a obrazov nepropagujúcich zlo a hlúposť, bez toho, aby poškodili niečo, čo by mohlo byť pre ľudí užitočné. Ale o takých ,vložkách´ internetu môžeme len snívať."
"Noemova archa internetu", vďaka ktorej sa ľudstvo spoľahlivo preplaví oceánom svojich kybernetických identít, je už možno na svete. Veď slovo "kybernetika" je odvodené z gréckeho "kybernao", čo značí "kormidlovať loď"...