13.05.2009, 00:00

Mzdu vám môžu znížiť len na základe dohody

Môže vám zamestnávateľ znížiť mzdu preto, že firma má ekonomické problémy? Jednoduchá otázka, na ktorú však neexistuje rovnako jednoduchá odpoveď. Záleží na tom, či vám dá podpísať zmenu pracovnej zmluvy. Ak ste štátny zamestnanec, mzdu vám môžu znížiť preradením do nižšej tarifnej triedy, alebo vám môže klesnúť niektorá z ostatných zložiek platu. Prechodnému zníženiu mzdy sa neubránite, ak má zamestnávateľ naozaj finančné problémy a rozhodne sa využiť dohodu o vymedzení vážnych prevádzkových dôvodov s vyplácaním náhrady mzdy 60 percent priemerného zárobku. Na takomto riešení sa musí zamestnávateľ dohodnúť so zástupcami zamestnancov.

Najnovším riešením, ktoré umožnila posledná novela Zákonníka práce, je flexikonto pracovného času. Je to protikrízové opatrenie na prechodné obdobie od 1. marca do konca roka 2012 pre tých zamestnávateľov, ktorí z objektívnych príčin nemôžu prideľovať zamestnancom prácu. Ak v tomto období nemôže zamestnanec z vážnych prevádzkových dôvodov vykonávať prácu, môže zamestnávateľ, po dohode so zástupcami zamestnancov, poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno, za ktoré mu patrí mzda najmenej vo výške základnej zložky jeho mzdy. Zamestnanec je potom povinný odpracovať poskytnuté pracovné voľno bez nároku na mzdu.

Kedy vám môže zamestnávateľ znížiť plat

§ 54
Dohoda o zmene pracovných podmienok
Obsah pracovnej zmluvy je možné zmeniť len na základe dohody. Zamestnávateľ musí zmenu pracovnej zmluvy urobiť písomne.

§ 142
Prekážky na strane zamestnávateľa
Ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o inú prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou - najmenej 60 % jeho priemerného zárobku.

§ 252c
Prechodné ustanovenia účinné k 1. marcu 2009
Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno, za ktoré patrí zamestnancovi mzda najmenej vo výške základnej zložky mzdy. Ak pominie prekážka v práci na strane zamestnávateľa, musí zamestnanec odpracovať poskytnuté pracovné voľno bez nároku na mzdu.

Mzdové podmienky v Zákonníku práce
Druh práce a dohodnuté mzdové podmienky sú podľa paragrafu 43 ods. 1 Zákonníka práce podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy. Paragraf 119 ods. 2 zase hovorí, že mzdové podmienky musia byť dohodnuté buď v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.

"V rámci mzdových podmienok sa musí dohodnúť základná zložka mzdy, ktorá sa poskytuje zamestnancovi podľa odpracovaného času - napríklad hodinová mzda alebo mesačný plat, alebo podľa dosiahnutého výkonu,“ hovorí Daniela Rodinová z ministerstva práce. Mzdové podmienky je možné zmeniť len na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy (§ 54). To znamená, že aj plat je možné znížiť len vtedy, ak sa na tom zmluvné strany dohodli. Podľa ministerstva práce jednostranné zníženie dohodnutého platu rozhodnutím zamestnávateľa Zákonník práce nepripúšťa.

Čo s prémiami a odmenami
Nárok na pohyblivé zložky mzdy a ich konkrétnu výšku (mzdové zvýhodnenia, prémie, odmeny alebo iné pohyblivé zložky) závisí od splnenia vopred stanovených kritérií. "V prípade, že zamestnanec splnil stanovené podmienky, vznikol mu nárok aj na odmenu v plnej výške. Pri čiastočnom splnení stanovených podmienok má nárok na odmenu v primerane nižšej sume. Zamestnávateľ nemôže svojvoľne zamestnancovi nárokovú výšku odmeny nepriznať,“ dodala Rodinová.

Sankcie zamestnávateľa
Ak zamestnávateľ porušil Zákonník práce tým, že jednostranne a bez dohody so zamestnancom mu znížil plat, alebo nepriznal odmenu napriek tomu, že dohodnuté podmienky pre vznik nároku boli splnené, zamestnanec má podľa paragrafu 150 ods. 2 možnosť podať sťažnosť na inšpektorát práce podľa sídla zamestnávateľa. "Inšpektoráty práce zaznamenali nárast podnetov v súvislosti s hospodárskou krízou. Najčastejšie sa však v nich vyskytuje problém nevyplatenia mzdy alebo odstupného kvôli platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Zamestnávateľovi za porušenie ustanovení Zákonníka práce hrozí finančný postih až do 33 193 eur,“ konštatovala Slavěna Vorobelová z Národného inšpektorátu práce.

Prečítajte si aj:
Niektorí sa platu vzdajú, no pozície nie

Hoci ste pre krízu ochotní zľaviť zo svojich platových požiadaviek, nemusíte mať vyhraté. Zamestnávatelia sú totiž opatrnejší pri najímaní ľudí s vyššou kvalifikáciou na nižšie kvalifikovanú a menej platenú pozíciu. Majú obavy, že človek po pár mesiacoch, keď sa situácia upokojí, jednoducho odíde do inej firmy na pôvodný post. „Takíto ´prekvalifikovaní´ uchádzači majú mnohokrát problém sa niekde zamestnať,“ potvrdil pred časom v rozhovore pre HN Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov. Podľa Martiny Klubicovej zo Synergie Slovakia to môže byť škoda pre samotnú spoločnosť. „Firmy si neuvedomujú, že získajú skúseného človeka za menej peňazí. Môže znamenať pre spoločnosť väčší prínos, hoci na kratší čas, ako neskúsený začiatočník,“ vysvetlila.

Celý článok >>

[[{"type":"hn-image","fid":"74178","attributes":{"class":"right","width":"100","height":"110"}}]]Kríza netoleruje žiadne prešľapy

Ako každá spoločnosť, aj naša musela na krízu okamžite zareagovať. Keďže portfólio našich podnikov a aktivít je veľmi široké, bolo jasné, že sa nás kríza niekde dotkne. Prijali sme úsporné opatrenia v najviac ohrozených divíziách, ako sú catering a samoobslužné stravovanie. Komplikáciou navyše bol enormný nárast cien energií. Zamerali sme sa na efektivitu využívania vnútorných zdrojov a posilnenie kvality a produktu. Najväčší tlak bol práve na našich výkonných manažérov.

Celý článok >>

[[{"type":"hn-image","fid":"72378","attributes":{"class":"right","width":"100","height":"152"}}]]Krízová poradňa

Mam firmu s 20 ľuďmi, polovicu musím prepustiť, pretože pre nich nemám prácu. Kedy a kde musím hlásiť hromadne prepúšťanie?

Celý článok >>