16.08.2007, 00:00

Na Slovensku je veľa malých fariem

Na Slovensku podľa štrukturálneho cenzu fariem vykonaného Eurostatom v roku 2003 využívalo 71 740 fariem 2 137 500 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Priemerná veľkosť fariem je 48 ha, pričom najväčší podiel z celkovej rozlohy (95,8 percenta) mali farmy s priemernou výmerou využitej poľnohospodárskej pôdy nad 50 ha. Priemerná výmera v tejto kategórii podnikov bola 1 372 ha. Na Slovensku hospodári veľké množstvo fariem s relatívne malou celkovou výmerou, ktorých ekonomický
potenciál je relatívne nízky.

Ekologické poľnohospodárstvo
V súčasnosti predstavuje rozloha ekologicky obhospodarovanej pôdy 93 951 hektárov, z toho je 27 890 hektárov ornej pôdy, 65 491 trvalých trávnych porastov, 490 sadov a 80 hektárov vinohradov. Registrovaných je 205 ekologických fariem.
Z hľadiska geografického rozmiestnenia fariem, ich najväčšia hustota je v horských a podhorských oblastiach, hlavne v okresoch Čadca, Kysucké Nové Mesto, Svidník, Bardejov, Stropkov, Humenné, v nížinných produkčných polohách je sieť ekologických podnikov menšia.
V produkcii prevládajú:
-- obilniny -- pšenica, jačmeň, ovos, špalda;
-- olejniny -- slnečnica;
-- strukoviny -- hrach;
-- liečivé rastliny -- medovka, repík, mäta, rumanček, skorocel, fenikel;
-- zelenina -- červená repa, špargľa, zemiaky, uhorky, mrkva, cuketa, cibuľa, reďkovka;
-- ovocie -- jablká, hrušky, čučoriedky, lesné maliny
a k nim zodpovedajúce biopotraviny.
Na Slovensku sú zatiaľ v menšej miere produkované certifikované bioprodukty živočíšneho pôvodu. V živočíšnej výrobe prevláda chov oviec a kôz s produkciou tradičných syrových výrobkov a chov hovädzieho dobytka, väčšinou bez trhovej produkcie mlieka.
Väčšina bioproduktov sa zatiaľ zo Slovenska vyváža do západnej Európy.

Bioenergie
Biomasa je obnoviteľným energetickým zdrojom, ktorý v budúcnosti postupne nahradí významnú časť fosílnych palív využívaných na výrobu tepla a palív pre dopravu.
Slovensko s výmerou lesov, ktorá ku koncu roku 2003 predstavovala 2 milióny hektárov (41 percent územia), má veľmi priaznivé podmienky na tvorbu potenciálu lesnej biomasy. Celkový ročný potenciál Slovenska v produkcii lesnej biomasy vhodnej na energetické využitie do roku 2010 dosiahne približne 1,81 milióna ton, čo predstavuje 16,9 PJ.
Perspektívny zdroj palivovej biomasy tvoria energetické porasty rýchlorastúcich drevín (topoľ, vŕba, agát, osika, jelša), jednoročných a viacročných energetických plodín.
Do roku 2010 sa výrazne zvýši výroba biopalív z dôvodu plnenia smernice 2003/30/ES. Predpoklad produkcie bionafty v objeme 100 tis. ton predstavuje energetický ekvivalent 11,0 PJ tepla.
Výroba bioplynu z exkrementov hospodárskych zvierat môže dosiahnuť ročnú produkciu 277 mil. m3, čo predstavuje 6,9 PJ tepla. Na Slovensku sa v súčasnosti budujú štyri bioplynové stanice určené na výrobu bioplynu z poľnohospodárskej biomasy.
Ďalším významným zdrojom bioplynu sú čistiarne odpadových vôd. V prevádzke je 24 kogeneračných jednotiek, v ktorých sa využíva produkovaný bioplyn a je predpoklad, že kogeneračné jednotky na postavia na všetkých čistiarňach odpadových vôd väčších miest.

Rybné hospodárstvo
Na Slovensku existuje dlhodobá tradícia rekreačného rybolovu. Postavenie rybného hospodárstva v rámci národného hospodárstva Slovenska sa dá vyjadriť prostredníctvom HDP, na ktorom sa podieľa 0,002 percenta. Napriek tomuto relatívne nízkemu podielu v národnom hospodárstve má rybné hospodárstvo svoj význam. Predovšetkým z hľadiska ochrany a tvorby životného prostredia, zachovávania pôvodného genofondu rýb a spoločensky prospešných mimoprodukčných prínosov objektov používaných na chov rýb -- krajinotvorbu, protipovodňovú ochranu, retenciu vody v krajine a rozvoj vidieka.
Podľa štatistiky z roku 2004 sa na Slovensku na akvakultúru využíva 481 rybníkov s výmerou približne 1 600 hektárov. Na chov nížinných rýb (kapor, karas, tolstobik, amur, šťuka, sumec, zubáč) slúži aj 59 malých vodných nádrží budovaných pôvodne na iný účel vo výmere približne 500 hektárov.
Priemerná ročná produkcia v rybnikárstve dosahuje približne 800 ton rýb. Podobne je to aj pri lososvitých rybách (pstruh, sivoň, lipeň, hlavátka), ktorých produkcia v špeciálnych rybochovných zariadeniach vo veľkosti asi 153 772 štvorcových metrov (z toho 2 304 štvorcových metrov sú klietky) a s objemom 14 582 kubických metrov dosahuje približne 800 ton.

Kvalita života na vidieku
Z hľadiska stanovenia vidieckosti územia (základom je obec s hustotou osídlenia nižšou ako 150 obyvateľov na km2) vo vidieckych sídlach (2 581 obcí, čo predstavuje 89 percent z celkového počtu 2 891 obcí) ku koncu roku 2003 žilo 40 percent obyvateľov (2 177 825).
V roku 2003 bol podiel obyvateľstva v produktívnom veku vo vidieckych regiónoch nižší ako v mestských o 2,61 percentuálneho bodu. Dlhodobo sa na vidieku zvyšuje i podiel obyvateľstva v poproduktívnom veku, keď vo vidieckych regiónoch žije 87,1 percenta týchto obyvateľov. Za obdobie 1999 až 2003 sa vo vidieckych regiónoch v absolútnom vyjadrení zvýšil podiel tejto skupiny obyvateľstva o 29 500 osôb (v mestských len o 6 900 osôb). Toto poukazuje na odchod mladých za prácou do mestských regiónov, a tým starnutie obyvateľstva a možné vyľudňovanie vidieckych regiónov.
Obchod a služby, predovšetkým trhové služby, patria k tým ekonomickým aktivitám vidieka, kde sa dá vytvoriť najviac pracovných miest. Pritom vybavenosť službami vo vidieckych regiónoch je značne nerozvinutá z hľadiska štruktúry, rozsahu, ale aj kvality poskytovaných služieb v porovnaní s mestskými regiónmi. Rozvoj služieb je však podmienený aj úrovňou vybudovanosti najmä dopravnej, technickej a informačnej infraštruktúry. Nevyhnutné pre rozvoj vidieckej ekonomiky (služby, cestovný ruch a pod.), a tým zvyšovanie príjmov vidieckeho obyvateľstva a jeho stabilizáciu vo vidieckom priestore, je zabezpečenie technickej infraštruktúry v obciach. Medzi hlavné problémy patrí zastaraná, resp. žiadna infraštruktúra (vodovody, kanalizácie, miestne cesty, chodníky, osvetlenie a pod.). Problémom sa javí i technický stav budov vo vlastníctve obcí, ktoré majú kultúrny, historický a spoločenský význam a sú dôležité pre rozvoj spolkovej činnosti, využívanie internetu a pod.
Zamestnanosť v pôdohospodárstve klesla v roku 2003 oproti predchádzajúcemu roku o 13,7 percenta na 71 760 zamestnancov. Oproti roku 1997 došlo k zníženiu pracovníkov v poľnohospodárstve o 71,7 percenta a v lesnom hospodárstve o 45,9 percenta. Mzdová disparita v priemerných mzdách medzi vidieckymi a mestskými regiónmi každoročne narastá.
Diverzifikácia činností poľnohospodárskych podnikateľských subjektov sa koncentruje najmä na doplnkové zárobkové činnosti súvisiace s poľnohospodárskou činnosťou a veľmi málo je táto diverzifikácia postavená na podpore rozvojových činností nepoľnohospodárskeho charakteru. U právnických osôb je agroturistika na 10. mieste a vidiecky turizmus na 12. mieste v poradí vykonávaných činností. U fyzických osôb sa agroturistika nachádza na 7. mieste a vidiecky turizmus na 8. mieste.
Medzi ťaživé ekonomické a sociálne problémy Slovenska patrí vysoká nezamestnanosť. Vo vidieckych regiónoch je situácia výrazne horšia ako v mestských. V regiónoch najviac postihnutých reštrukturalizáciou priemyslu (najmä v špeciálnom a ťažobnom priemysle), ale i v regiónoch s výraznou orientáciou na poľnohospodárstvo, je vysoká nezamestnanosť, ktorá je charakteristická dlhodobosťou.
Vzdelanostná štruktúra produktívneho obyvateľstva (25 -- 64 rokov) naznačuje relatívne nízky podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí, a to 10,7 percenta (krajiny EÚ 21,6 percenta). Naopak Slovensko má výraznú prevahu populácie s ukončeným vyšším stredným vzdelaním predovšetkým technického charakteru (SR 74,3 percenta, EÚ 42,2 percenta), avšak absolventi týchto škôl sa vyznačujú absenciou flexibility, ovládania cudzích jazykov a informačných technológií, čo sťažuje ich uplatnenie.
Poľnohospodárstvo a produktivita práce
V tvorbe HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily Slovensko dlhodobo dosahuje menej ako polovicu priemeru EÚ. Zaostáva i v produktivite a schopnosti konkurovať. Z analýz vyplýva, že je to dôsledok orientácie ekonomiky na komodity s nízkou pridanou hodnotou najmä v priemysle, kde ešte stále pretrváva vysoká náročnosť na surovinové a energetické zdroje.
Napriek nižšej konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky predsa len postupne dochádza k pozitívnym zmenám, a tak sa približujeme k štruktúre ekonomík vyspelých krajín Európy. Klesá podiel poľnohospodárstva, stabilizuje sa podiel stavebníctva a priemyslu a stúpa podiel služieb na tvorbe HDP.
Pre Slovensko je zásadná otázka v dôsledku nepriaznivého demografického vývoja (úbytok obyvateľstva v produktívnom veku). Aj keď vzrástla produktivita práce v priemysle v rokoch 1997 -- 2001 medziročne o 16,7 percenta, stále nedosahujeme ani polovicu priemeru EÚ.

Zamestnanosť a mzdy
Z jednotlivých odvetví najvyššiu priemernú hrubú nominálnu mesačnú mzdu majú dlhodobo zamestnanci v oblasti finančníctva -- okolo 35 000 Sk, no najnižšiu v poľnohospodárstve -- okolo 13 000 Sk.
Štrukturálne zmeny vo vývoji pracovných síl v agrárnom sektore v posledných rokoch spočívali v nezáujme o nekvalifikovanú a nízko kvalifikovanú pracovnú silu, ako aj v nižšej dynamike znižovania počtov kvalifikovaných pracovníkov v poľnohospodárstve.
Transformácia a reštrukturalizácia poľnohospodárstva spojená s prudkým znižovaním počtu pracovníkov v posledných rokoch s dosahom hlavne na nízko kvalifikovanú pracovnú silu má výraznú regionálnu segmentáciu pracovných trhov s prehlbovaním nerovností na trhu práce. Predpokladá sa aj ďalší pokles stálych pracovných miest v poľnohospodárstve na úkor krátkodobých sezónnych pracovných úväzkov.

Sektorový operačný program a rozvoj vidieka
Najviac peňazí z eurofondov išlo do poľnohospodárskych podnikov a na zlepšenie spracovania a predajnosti poľnohospodárskych výrobkov.
K záveru roka 2006 bolo nakontrahovaných až 96 percent z celkových finančných limitov (1 450 schválených projektov) na roky 2004 -- 2006 v celkovej hodnote 246,643 milióna eur. Prijatých bolo 3 044 projektov v hodnote 497,084 milióna eur verejných zdrojov, čo predstavovalo 194 percent z celkových finančných limitov za programovacie obdobie 2004 -- 2006.
Najviac projektov bolo prijatých v Nitrianskom, Banskobystrickom a Trnavskom kraji.
Štátna pomoc poľnohospodárom u nás, regulovaná osobitnými predpismi EÚ, je v komparácii s 25 krajinami EÚ najnižšia. Za rok 2006 dosiahla na Slovensku iba necelé 3 eurá na hektár, pričom ostatné krajiny V4 poskytujú túto podporu v úrovni viac ako 50 eur na hektár.
Rozdiel medzi SR a ČR, resp. Maďarskom a Poľskom, reprezentuje na rok 2007 viac ako 3 miliardy korún ročne v neprospech Slovenska. A v starých členských krajinách táto podpora niekoľkonásobne presahuje úroveň krajín V4. Má to dosahy na zamestnanosť či rast príjmov vidieckeho obyvateľstva.
Poľnohospodárstvo má najvyšší potenciál na ekonomický a sociálny rozvoj regiónov. Zamestnáva obyvateľstvo vidieka. Súčasné regionálne disparity vyžadujú aplikáciu efektívnych nástrojov a politík na znižovanie medziregionálnych rozdielov. Takýmito nástrojmi disponuje Spoločná poľnohospodárska politika EÚ, ktorá sa na nasledujúce rozpočtové obdobie 2007 až 2013 preorientúva vo väčšej miere na vidiek a vidiecky rozvoj.
Je to pre Slovensko príležitosť plne využiť nástroje agrárnej politiky na zvýšenie príležitostí na zamestnanie na vidieku, rast pracovných príjmov a znižovanie regionálnych disparít. Až 85 percent územia SR je definované ako vidiecke. Poľnohospodárstvo výrazným spôsobom prispieva k rozvoju týchto oblastí, čo je plne v súlade s odporúčaním Európskej komisie.
Na Program rozvoja vidieka v rokoch 2007 až 2013 sa má vynaložiť celkovo takmer 90 miliárd slovenských korún. Z tejto sumy by malo 1,97 miliardy eur pochádzať z fondov EÚ a zvyšok budú predstavovať prostriedky zo štátneho rozpočtu. Po roku 2013 by sa mal zvýšiť objem prostriedkov určených na rozvoj vidieka a znížiť objem zdrojov na priame platby pre poľnohospodárov.

Silné stránky vidieka
-- vysoký rekreačný a turistický potenciál krajiny,
-- bohaté kultúrno-historické pamiatky,
-- dostatok voľnej pracovnej sily,
-- prevaha populácie s ukončeným stredným vzdelaním,
-- možnosti rozvoja služieb,
-- diverzifikácie poľnohospodárstva smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam.
Slabé stránky vidieka
-- nepriaznivý populačný trend,
-- nedostatočná technická infraštruktúra vidieckych sídiel,
-- nedostatok pracovných príležitostí,
-- migrácia vidieckeho obyvateľstva do mestských regiónov,
-- málo rozvinuté kapacity ľudských zdrojov,
-- nepriaznivá demografická štruktúra obyvateľstva na vidieku.
-- vysoká nezamestnanosť.
Príležitosti vidieka
-- znižovanie závislosti od poľnohospodárskej prvovýroby,
-- zvýšenie počtu návštevníkov vidieckych regiónov prostredníctvom rozvoja vidieckej turistiky a agroturistiky, a tým zabezpečený rozvoj i ďalších odvetví vidieckej ekonomiky,
-- zvýšenie potenciálu vidieckej society pre tvorbu partnerstiev,
-- vytváranie nových pracovných príležitostí, a tým stabilizácia obyvateľov vo vidieckom priestore.
Ohrozenie vidieka
-- nízka mobilita pracovnej sily,
-- nízka kúpna silu vidieckeho obyvateľstva,
-- vysoké percento vidieckeho obyvateľstva v poproduktívnom veku,
-- pokračujúci odlev personálnych kapacít z vidieckych oblastí.