15.08.2006, 00:00

Konkurovať možno len v rovnocenných podmienkach

Aké je postavenie a konkurenčná schopnosť slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva v porovnaní so susedmi v stredoeurópskom priestore?
-- Pokiaľ ide o výrobu, v nej naši prvovýrobcovia a spracovatelia potravín zväčša držia krok so zahraničím, ba v niektorých smeroch ju aj predstihujú. Konkurovať však možno len v rovnakých alebo porovnateľných podmienkach, pretože v opačnom prípade ide skôr o slovné proklamácie ako o realitu. A slovenskí poľnohospodári i potravinári, žiaľ, nemajú vytvorené rovnocenné podnikateľské prostredie nielen vo vzťahu k tradičným, ale ani novým členským krajinám Európskej únie. Tento hendikep vyrovnávajú len s veľkými problémami, a keďže rozdiely sa neustále prehlbujú, dýcha sa im čoraz ťažšie.
V čom podmienky na ich podnikanie najviac zaostávajú za najväčšími konkurentmi?
-- Ide o celý komplex otázok, počnúc podpornými mechanizmami, cez daňové a odvodové zaťaženie, až po zaradenie agrárnej politiky do štruktúr štátnej hospodárskej politiky. Vo všetkých týchto sférach ťaháme v porovnaní so štátmi Vyšehradskej štvorky za kratší koniec, hoci rozdiely sú diferencované. V konečnom dôsledku však sťažujú uplatnenie našich producentov na trhu, takže rozmer tradičnej výroby v slovenskom poľnohospodárstve a čiastočne aj v potravinárskom priemysle klesá. Nerovnocenné podmienky na podnikanie najviac pociťujú roľníci, ktorí sa dostávajú pod čoraz väčší konkurenčný tlak.
Prečo?
-- Pretože stoja na začiatku výrobno-odbytového reťazca a o svoje ťažkosti sa nemajú s kým podeliť. Veľmi negatívne pociťujú predovšetkým sústavné znižovanie možného dorovnania priamych platieb z národného rozpočtu, ktoré je od roku 2004 pre agrárny sektor čoraz hrozivejšie. Kým v roku 2004 nevyužitie tejto možnosti predstavovalo len 1,9, vlani to bolo 6 a v tomto roku podľa schváleného štátneho rozpočtu až 11 percentuálnych bodov v porovnaní s možnosťami prístupovej zmluvy. Nebudem sa vyjadrovať k tomu, ako sa kto pozerá na zmysel a význam poskytovania priamych podpôr, no nemôžem nespomenúť, že zatiaľ čo okolité nové členské krajiny Európskej únie v tomto roku využijú 65-percentnú povolenú hranicu ich úrovne, my máme doteraz istých iba 54 percent. A táto skutočnosť nás na spoločnom trhu veľmi znevýhodňuje, čo musia uznať aj tí, pre ktorých sú agrárne dotácie tŕňom v oku. Ak postavíte na štartovaciu čiaru unaveného ťažného koňa s dobre trénovaným a oddýchnutým dostihovým, nemôžete od toho prvého očakávať, že vyhrá. Pre niekoho to možno znie príliš drasticky, ale slovenskí roľníci sa nie vlastnou vinou dostali do podobnej situácie. Transformačné obdobie ich ekonomicky vyčerpalo a na európskom trhu sa od nich vyžaduje, aby súťažili s kapitálovo lepšie vybavenými a dotačne oveľa viac podporovanými konkurentmi. Preto v rámci samosprávy pri všetkých možných príležitostiach zdôrazňujeme, že sa nebojíme zahraničnej konkurencie, ale nerovnakých podmienok, ktoré nás dlhodobo hendikepujú.
Vstup do Európskej únie ste podporovali, lebo ste si od neho sľubovali zlepšenie podnikateľského prostredia.
-- Samozrejme, integráciu sme v predvstupovom období podporovali a urobili by sme to znova, pretože izolácia by slovenskej ekonomike -- vrátane agropotravinárskeho komplexu -- určite nepomohla. Treba však zdôrazniť, že vstup do EÚ nebol pre ňu samospasiteľný a z hľadiska dosahov na sektor poľnohospodárstva a potravinárstva priniesol okrem pozitív aj zjavné negatíva. Za najväčšie považujeme pokles cien mnohých ťažiskových agrárnych výrobkov, spôsobený vstupom na otvorený trh, čo sa prejavilo najmä v segmente obilnín a olejnín, hydinového mäsa a vajec, hrozna, ovocia a zeleniny a v druhej polovici roka 2005 aj mlieka. Nepriaznivý vplyv mali tiež nízke výrobné kvóty a zmena dotačného systému z priebežného na vyplácanie podpôr až v závere roka. Prípravy spojené so vstupom a splnenie noriem EÚ si vyžiadali značné investície, ktoré zapríčinili zvýšenie úverového zaťaženia podnikateľských subjektov. Zverejňovanie informácií o údajnom výraznom zlepšení situácie poľnohospodárov po prevzatí prvkov spoločnej agrárnej politiky EÚ vyústilo do enormného tlaku vlastníkov pôdy na zvyšovanie nájomného, s čím sa prvovýroba takisto len veľmi ťažko vyrovnáva, pretože to negatívne vplýva na výsledky jej hospodárenia.
Napriek tomu slovenskí poľnohospodári dosiahli vlani i predvlani zisk, čo sa vo všeobecnosti pripisuje práve pozitívnym vplyvom nášho členstva v únii. Súhlasíte s týmto názorom?
-- Len čiastočne. Pochopiteľne, nepopierame, že vstup do EÚ priniesol aj priaznivé efekty pre podnikateľov v poľnohospodárskej prvovýrobe a potravinárskom priemysle. Záujemcovia mali možnosť čerpať prostriedky z programu predvstupovej pomoci SAPARD, ktoré im umožnili zmierniť značný ekonomický tlak, spojený s integračnými nárokmi a požiadavkami. Za priaznivé možno označiť tiež presné definovanie rámcov a zásad agrárnej politiky spoločenstva, hoci pre Slovenskú republiku zároveň prinieslo mnohé nevýhodné limity a obmedzenia. Priame podpory a zdroje z Plánu rozvoja vidieka i Sektorového operačného programu Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka sú takisto garantované vo výške, ktorú pre Slovensko vyčlenilo spoločenstvo. Znamená to, že s výnimkou národného spolufinancovania môže agropotravinársky komplex s čerpaním týchto prostriedkov počítať v prípade, ak splní stanovené podmienky. Nejde teda o automatické, ale o cielené, konkrétnymi pravidlami podmienené zdrojové transfery, ktoré by mali prispieť k stabilizácii a postupnému rozvoju agrárnej a potravinovej výroby ako ťažiskovej aktivity vidieckej ekonomiky. Rozdielna úroveň podpôr i ďalších ekonomických činiteľov -- napríklad dane z pozemkov -- však zapríčiňuje, že agrárna politika naďalej zostáva viac politickým ako ekonomickým problémom. A to deformuje nielen vonkajšie hľadiská, ale aj samotnú podstatu hospodárskej súťaže v podnikaní na pôde.
Nemyslíte si, že európska agrárna politika je -- aj vzhľadom na skutočnosti, ktoré ste práve spomenuli -- príliš drahá?
-- Bola by možno drahá, keby plnila iba výrobnú funkciu, prípadne kombinovanú s bezpečnosťou agrárnej a potravinovej produkcie. Európske poľnohospodárstvo má však multifunkčný charakter -- na rozdiel od mnohých mimoeurópskych, ktoré sú mono- alebo bifunkčné. To znamená, že predstavuje tiež dôležitého akcelerátora rozvoja vidieckej ekonomiky, prispieva k udržiavaniu vidieckeho osídlenia, k tvorbe a ochrane životného prostredia a k udržiavaniu kultúrneho charakteru krajiny, z čoho profitujú mnohé iné výrobné i nevýrobné odvetvia. Priamo sa síce na tvorbe hrubého domáceho produktu podieľa len necelými 5 percentami, čo nám neprajníci často vyhadzujú na oči, ale po zohľadnení všetkých mimoprodukčných prínosov, na ktorých kvantifikáciu existuje niekoľko metodík a odborníci sa zatiaľ nezjednotili, ktorá z nich je najvýstižnejšia, vyzerajú celkové prínosy pôdohospodárstva úplne inak. O tom však kritici európskej i našej národnej agrárnej politiky pred verejnosťou mlčia. Skutoční odborníci napriek tomu zdôrazňujú, že v budúcnosti stúpne význam multifunkčnosti agrárneho sektora, čomu bude zodpovedať aj posun v podporných a finančných mechanizmoch, nástrojoch a transferoch. Napokon, schválená reforma i orientácia plánovacích dokumentov na nové sedemročné rozpočtové obdobie EÚ to naznačujú celkom jednoznačne.
V polovici júna účastníci ekonomickej konferencie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Nitre poukázali na viaceré problémy.
-- Konštatovali sme, že slovenský agrárny sektor po vstupe do EÚ síce dosiahol kladný hospodársky výsledok, ale jeho výška neumožnila výraznejšie stabilizovať podnikateľské prostredie, v dôsledku čoho pokračuje znižovanie počtov hospodárskych zvierat, okrem oviec, postupne klesá podiel tržieb z výrobného procesu na celkových príjmoch prvovýrobcov potravín a prehlbuje sa deficit zahraničného obchodu s agropotravinárskymi produktmi. Ten napríklad dosiahol v uplynulom roku až 21,4 miliardy korún, čo predstavuje 28 percent celkového pasívneho salda zahraničnej tovarovej výmeny Slovenska. Kým v ostatných krajinách Vyšehradskej štvorky došlo po vstupe do EÚ k zlepšeniu obchodnej bilancie, Slovensko zaznamenalo opačný vývoj, čo takisto bezprostredne súvisí s naším menej výhodným podnikateľským prostredím. Ide totiž o spojené ekonomické nádoby, ktoré sa nedajú oklamať žiadnymi slovnými proklamáciami.
Čo teda navrhujete?
-- Po analýze skúseností z dvojročného uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ sme dospeli k záveru, že pred slovenským agropotravinárskym komplexom stoja tri základné úlohy. Predovšetkým musí byť viac videný a počutý doma i v zahraničí, zároveň musí reagovať na proces koncentrácie obchodu vyváženosťou dodávateľsko-odberateľských vzťahov, vytváraním odbytových organizácií, prípadne aj kapitálovým prepájaním. A v neposlednom rade musí presvedčiť výkonnú i zákonodarnú moc o nevyhnutnosti rovnakej podpory poľnohospodárstva, potravinárstva a vidieka, akú uplatňujú v ostatných krajinách Vyšehradskej štvorky. V opačnom prípade budeme svedkami pokračovania útlmu agrárnej a nadväzne na to aj potravinárskej produkcie, čo by malo mimoriadne nepriaznivý vplyv na celý slovenský vidiek.
Zapadá do tohto kontextu aj vaša snaha o zrušenie dane z pôdy a prísnejšiu legislatívnu úpravu pôsobenia obchodných reťazcov?
-- Pochopiteľne, aj keď si uvedomujeme, že každá z týchto úloh bude náročná a pri ich plnení budeme narážať na odpor mnohých neprajníkov. Daň z pôdy predstavuje v tomto smere typický príklad, keď sme najprv dostali prísľuby na postupné znižovanie sadzieb, no po jej zaradení do systému miestnych daní a poplatkov došlo k úplne opačnému vývoju. Čo sa týka obchodných reťazcov, využívanie ich obchodnej sily vo vzťahu s dodávateľmi už netrápi len nás, ale stáva sa doslova celoeurópskym problémom. Preto aj riešenia -- ak majú byť naozaj účinné -- musia mať nadnárodný charakter. Na národnej úrovni máme prijatý osobitný zákon a nad jeho rámec sme sa so Zväzom obchodu a cestovného ruchu dohodli na vypracovaní etického kódexu, ktorý by mal pri budovaní vzájomných väzieb obrúsiť aspoň tie najostrejšie hrany. (snc)