30.11.2004, 00:00

Hodnotenie študentov na amerických univerzitách

Študenti na amerických univerzitách sú počas celého semestra vedení k priebežnému štúdiu. Núti ich na to predovšetkým spôsob hodnotenia, ktorý volí väčšina vyučujúcich. V priebehu semestra sú študenti prostredníctvom rôznych úloh a testov niekoľkokrát hodnotení, a tak skúška na záver semestra už nemusí byť traumou, ale len možnosťou výslednú známku z daného predmetu si utvrdiť, možno o stupeň zlepšiť, respektíve veľmi nepohoršiť. Stupnica hodnotenia má totiž na amerických univerzitách až 12 možností.
Spôsob hodnotenia, keď napríklad jeden test počas semestra je postavený ako x-percentná hodnota z výslednej koncosemestrálnej známky, využívajú najmä učitelia predmetov založených na matematike. Bývajú to predmety, v ktorých treba vypracovať veľa úloh a projektov a učitelia úroveň vedomostí študenta kontrolujú aj pomocou testov. Cieľom je, aby študent, ktorý skončí daný predmet, naozaj tú štatistiku, prípadne matematiku alebo fyziku, ovládal.
A napokon nie je celkom neznáme, že priebežne získavané vedomosti majú podstatne trvalejší charakter, než tie, ktoré si študent nahustí do hlavy v niekoľkých hodinách pred záverečnou skúškou.
Samozrejme, že zvolený spôsob hodnotenia záleží aj od profesora. Profesori, ktorí zdôrazňujú samoštúdium doma, majú hodnotenie rozdelené na menej komponentov. Základom každého celkového hodnotenia sú vždy aspoň dve známky z dvoch testov počas semestra. Jeden býva v polovici semestra (midterm exam) a druhý na konci semestra (final exam). Je na vyučujúcom, aký spôsob preskúšania študentov si počas semestra zvolí. Môže to byť napríklad takéto rozloženie preskúšania študentov z jedného predmetu:
- tri testy, z ktorých každý má 20-percentnú váhu na výslednej známke,
- tri minitesty, každý s päťpercentnou váhou
- tri projekty na počítači tiež každý s päťpercentnou váhou
- a jeden veľký projekt s desaťpercentnou váhou na výslednej známke na konci semestra.
Súčet váh všetkých úloh je 100 percent.

___________________________________________
Konkrétny príklad z predmetu medzinárodný marketing

Test č. 1 (v strede semestra - midterm exam): 35 %
Test č. 2 (na konci semestra - final exam): 35 %
Skupinový projekt: 30 %

(vložiť tabuľku)
pod stupnicu vložiť:
Dvanásťstupňová škála hodnotenia na amerických univerzitách zodpovedá v slovenskom známkovaní v skupine A jednotke, v skupine B dvojke, C trojke, D štvorke a F päťke (F znamená, že študent musí daný predmet opakovať alebo si ho nahradiť za podobný, záleží na požiadavkách o danom predmete v danom študijnom programe)
____________________
text pod tabuľkou: V uvedenom príklade, aj keď študent XY mal známky z jednotlivých testov a projektu B+, A- a A-, kvôli váhe jednotlivých zložiek je jeho výsledná známka B+.

-------------------------

Dôležité je podotknúť, že percentuálne rozpätie pre jednotlivé známky môže profesor zadať na začiatku semestra, ale je viac pravdepodobné, že bude upravené podľa náročnosti testu, teda podľa toho, ako sa celkovo darilo študentom v danej skupine. Veľa profesorov rozdelí známky medzi študentmi pomocou Gaussovej krivky, a tak všeobecne platí, že v triede malý počet študentov dostane áčka a malý počet študentov dostane najhoršie ohodnotenie napríklad déčka. V skupine s 30 študentmi a rozpätím záverečných známok od 99 percent do 50 percent by napríklad piati študenti dostali A alebo A-, piati C- alebo D+ a ostatní dvadsiati by sa pohybovali niekde uprostred hodnotenia, čiže by dostali známky od B+ do C.
Osobne by som za základnú výhodu takéhoto hodnotenia považovala relatívnu objektivitu profesora pri známkovaní, najmä pri udeľovaní záverečnej známky, ako aj možnosť študenta presne zhodnotiť, ako sa mu v určitom momente darí. Priamo pred záverečnou skúškou si študent môže vypočítať, koľko percent musí dosiahnuť, aby mal napríklad áčko z predmetu.
Výhodou percentuálneho systému môže byť takisto diferenciácia medzi študentmi. Na základe Gaussovej krivky a pomerne ťažkého testu je dobrý a excelentný výsledok ohodnotený rozdielne. A tak sa takmer nikdy nestane, že by všetci mali "samé jednotky, prípadne dvojky". Pre študenta, ktorý sa naozaj chce zlepšiť a napredovať, je, samozrejme, dobré vedieť, že je kde rásť a v čom sa zlepšovať. Taký študent nesedí na hodine "znudený", pretože dostáva samé jednotky, respektíve áčka a dané učivo mu vôbec nič nedáva.
V kombinácii s náročnými testami sa mi zdá tento systém prísnejší ako tradičný systém známkovania na Slovensku. Určite to nie je dokonalý systém, ale z dôvodov, ktoré som uviedla, je motivujúci tak pre študentov, ako aj pre profesorov.

Vaha Maximum % pre jednotlivu zlozku Student XY dosiahol Znamka pre jednotlivu zlozku % z vyslednej znamky Vysledna znamka z predmetu
Midterm 35% 100% 85% B+ 29,8%
Final 35% 100% 90% A- 31,5%
Project 30% 100% 89% A- 26,7%
  100%       88,0%

Rozpätie hodnotenia
A 100% 95%
A- 94% 89%
B+ 88% 83%
B 82% 77%
B- 76% 71%
C+ 70% 65%
C 64% 59%
C- 58% 53%
D+ 52% 47%
D 46% 41%
D- 40% 35%
F 35% 0%

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.