Zekeria Shir Baz ticho sedí v lavici, kým učiteľka nepoloží otázku z jazyka darí, ktorý sa práve malí študenti učia. V momente vystrelí ruku do vzduchu. Pozná odpoveď, aj keď vlastne sedí na doučovaní v kábulskej škole Aschiana. Tu deti absolvujú akési "zrýchlené vyučovanie“, ktoré im pomôže naskočiť na bežnú štátnu školu. To už sa však Zekeriovi podarilo. Aj vďaka rodičom zo Slovenska. Sponzorským rodičom.



Hniezdo namiesto ulice
Za vysokou bránou školy v kábulskej štvrti Share-I-Now detský svet dostáva trochu iný rozmer ako prach veľkomesta. Afganská organizácia Aschiana (v preklade Hniezdo) pracuje s deťmi z ulíc už pätnásť rokov a za ten čas prešlo jej lavicami takmer 35-tisíc malých študentov. "Viac ako polovica populácie Afganistanu sa narodila a vyrastala vo vojne. Sedem miliónov detí má prístup k vzdelaniu, rovnaký počet nemá. Len v Kábule je vyše 60-tisíc pracujúcich detí na ulici,“ vysvetľuje hneď na úvod riaditeľ a zakladateľ Aschiany, Mohammad Yousef.

Prechádzame učebňami, kde sa deti učia jazyk darí, angličtinu, kreslenie a maľovanie, tesárstvo či džudo. Vzdelanie v Afganistane nie je štandardom. Štát sa nestará o tie deti, ktoré nemohli chodiť do školy, lebo rodinu nemal kto živiť, siroty, ani o tie, v ktorých blízkosti bola škola zničená. Ak sa dieťa nevie vedomosťami zaradiť do príslušnej triedy, nebola by už preň šanca začať odznova.

Celkom obyčajné deti. Našťastie
"Mama je pekárka, pečie chlieb a zarába peniaze, ja som predával na ulici. Stretol som tam sociálneho pracovníka z Aschiany, ktorý ma priviedol sem,“ hovorí dvanásťročný Zekeria a sadá si na lavičku v altánku. "Naučil som sa tu čítať a písať a poslali ma do štátnej školy.“

Chlapec stratil otca a býva s mamou a postihnutým bratom, ďalší jeho súrodenci museli odísť do inej provincie, aby si našli prácu. Zekeria je tým šťastnejším. Na neho a ďalšie desiatky školákov prispievajú každoročne slovenskí sponzorskí rodičia, aby sa stali, čím chcú byť. Zekeria bude vraj IT-čkarom. A hoci nevie, kde presne je Slovensko, doučí sa. Veď práve na Slovensku našla organizácia Človek v ohrození 70 ľudí, párov či skupín priateľov, ktoré každoročne ochotne prispievajú do rodinného rozpočtu najchudobnejších rodín v Afganistane.Aby mohli deti ako on chodiť do školy. Tak ako všetky obyčajné deti na svete.

Afgansko-slovenské dvojičky
Trmácame sa ďalej, aby sme v kábulských uličkách našli dvojičku nitrianskej základnej školy. Rovnako ako Základná škola Bukovecká v Košiciach má dvojičku v predchádzajúcej škole v Share-INow, škola v Kote Sangi má tú svoju v Nitre. Tieto spojenectvá majú vytvárať priateľstvá medzi školami v Afganistane, na Slovensku i v celej Európe.

"Deti si vymieňajú listy, obrázky. Majú videokonferencie, niektorí slovenskí učitelia cestujú na študijný pobyt do Afganistanu. Afgancov zaujíma vyučovací systém u nás, to, ako dlho trvá vyučovanie a aká je spolupráca s ministerstvom školstva. V Európe zase tento Twin School program vzdeláva študentov o globálnych problémoch a problémoch rozvojového sveta,“ vysvetľuje Olympia Kováčiková zo Swedish Committee, ktorá má projekt škôl - dvojičiek a spoluprácu s Človekom v ohrození, pod palcom.

Cez skype do Tatier
Olympia s nami vchádza do triedy, kde práve učiteľka píše na tabuľu akési hieroglyfy. Všetky študentky prikyvujú. To len slovenské novinárky nerozumejú ani jednej čiarke.

Deti pojem Slovensko a Twin School program pochopia, keď ich, ako predchádzajúcich žiakov, navštívi niektorý z učiteľov zo škôl v Nových Zámkoch či Dolnom Kubíne. Keď sa prvýkrát pozrú na našu krajinu. Cez videokonferenciu so slovenskými žiakmi. Keď im Slováci začnú posielať listy, darčeky, a dozvedia sa, v čom je iná škola za hranicami ich krajiny. Keď sa naučia, ako sa učí u nás, a naše deti sa zasa naučia, aká môže byť škola v inom kúte sveta. Napríklad v Afganistane.